katkryptolog

I keď v štandardnom anglickom preklade Mein Kampf ( Môj boj , vydavateľ Houghton Mifflin) Ralph Manheim nikdy neprekladá termín "Entwicklung" ako "evolúcia", ale vždy ako "vývoj", angl. "development",  v iných prekladoch Mein Kampf sa dá nájsť, že ďalší prekladatelia pri spracovávaní týchto pasáží tento spôsob spochybňujú. Preskúmal som nasledovné preklady: Adolf Hitler, Mein Kampf , trans. Barrows Mussey (New York: Stackpole Sons, 1939) Adolf Hitler, Mein Kampf , trans. James Murphy (London: Hurst and Blackett, 1939) Adolf Hitler, Mein Kampf: The Official Nazi English Translation (n.p.: Elite Minds, 2009) Adolf Hitler, Mein Kampf , trans. Michael Ford (n.p.: Elite Minds, 2009) Adolf Hitler, The Racial Conception of the World , ed. Charles Grant Robertson (London: Friends of Europe, 1938) -- toto je brožúrka s úryvkami Zaujímavé je zistenie, že všetky títo prekladatelia v určitých kontextoch predkladajú termín " Entwicklung "...

Do príspevku o Hitlerovi a jeho výrokoch o kresťanstve som doplnil primárne historické pramene, odkiaľ pochádzajú jednotlivé citáty. Čo sa týka otázky ich autenticity a solídneho podloženia by to malo byť už jasnejšie.

Zahraničné diplomatické zastupiteľstvá boli vždy atraktívnym cieľom spravodajských služieb. Pracovníci ambasády a personál často spracovávali najcitlivejšie informácie o ich vlastnej krajine a o ich vzťahoch s hostiteľskou krajinou. Spôsobom ako získať takéto informácie je pomocou tzv. HUMINT (ľudské spravodajstvo) od personálu. Ďalšou metódou je SIGINT (spojovacie spravodajstvo) z napichnutia telefonických liniek alebo sofistikovanými odposluchovými zariadeniami, všeobecne známymi ako ploštice. K jednému z najznámejších prípadov elektronickej špionáže došlo v 80-tych rokoch 20. storočia na vrchole Studenej vojny, keď sa zistilo,že sovietska špionáž úspešne implantovala veľmi sofistikované ploštice do značného počtu elektronických písacích strojov na veľvyslanestve USA v Moskve. Všetko to začalo v auguste 1983 keď spriatelená vláda informovala americkú špionážnu službu o tom, že našli zvláštnu plošticu, vloženú do zariadenia na ich veľvyslanectve. Ako odpoveď americká National Sec...

Podvojné účtovníctvo Pre scientistov presvedčených, že Boh nie je, nejestvuje dokonalejšie potešenie než neustále pripomínanie dejín náboženskej brutality a perzekúcie. Sam Harris je v tomto ohľade mimoriadnym nadšencom, keďže vo svojej knihe The End of Faith  (Koniec viery) v desivých ale rozvláčnych detailoch popisuje metódy mučenia používané Španielskou inkvizíciou. Ak čitatelia potrebujú vhodné informácie týkajúce sa tzv. strappado alebo iných nástrojov doktrinálneho nátlaku, môžu sa obrátiť na jeho stránky. Neexistuje dôvod prečo proti tomu namietať. Značné množstvo ľudského utrpenia bolo spôsobené náboženským fanatizmom. Ak však inkvizícia už dnes nemá moc vyvolávať u nás rozhorčenie, moslimský svet ako sa často zdá je namiesto nej celkom pripravený zodvihnúť štafetu hojnej neprávosti. Jednako je tu tento nepríjemný fakt: Dvadsiate storočie nebolo vekom viery a bolo hrozné. Lenin, Stalin, Hitler, Mao a Pol Pot nikdy nebudú počítaní za náboženskýc...

Počas vojny viedlo niekoľko špionážnych organizácií agentúrne siete Spojencov v okupovanej Európe. Británia mala SIS a SOE a USA mali OSS. Tzv.  Office of Strategic Services  (Úrad strategických služieb) bol predchodcom CIA a bol vedený generálom Williamom Donovanom. Dôležitou osobou v tejto organizácii bol  Allen Dulles . Dulles pochádzal z prominentnej rodiny, študoval na univerzite v Princetone a v roku 1916 sa stal diplomatom Ministerstva zahraničia (State Department). Po získaní právnického titulu v 20-tych rokoch sa stal úspešným právnikom v New Yorku vo firme Sullivan & Cromwell. Jeho politickou pozíciou v 30-tych rokoch bola intervencia na strane Britov. Počas vojny sa Dulles dostal do OSS a v novembri r. 1942 bol vyslaný do Bernu vo Švajčiarsku aby sa stal šéfom stanice OSS priamo pred “Hitlerovým prahom”. Bern bol križovatkou špionážnych aktivít Spojencov ako aj mocností Osi. Cieľom OSS bolo získavať informátorov a zbierať spravodajské informácie o...

z knihy Šesták, M. a kol.:  Dějiny jihoslovanských zemí , Praha: NLN, 1998, s.466: Tábor Jasenovac a iné ustašovské zločiny proti ľudskosti  - s.456-457: „Pod heslem budování jednotného etnického státu začala chátra, opírající se o  autoritu nového státu, zabíjet Srby. Podílely se na tom bandy „divokých ustašů“, ale i některé oddíly selské záštity a muslimské milice. Vraždění Srbů začalo 27. dubna 1941, kdy ve vsi Guderac nedaleko Bjelovaru ustašovci postříleli 184 srbských sedláků.Nejprve byli zabíjeni muži od 15 do 60 let, pak starci, ženy a děti. Koncem června začalo vraždění Srbů v Hercegovině. Pogromy vyvrcholily o měsíc později, kdy bylo jen okresech Bihać, Cazin a Bosanská Krupa zabito přes 20 tisíc lidí. Již v srpnu protestovali u Paveliće proti nelidskému a neslýchanému teroru, zejména divokých ustašovců, němečtí a italští představitelé. Metody vraždění v mnohém předčily proslulé násilnosti tureckých bašibozuků v 19. století. Některé v NDH používané způ...

Počas II. svetovej vojny bola rádiová prevádzka sovietskych vojenských jednotiek jednou z najspoľahlivejších zdrojov informácií pre nemecké velenie. Pomocou analýzy prevádzky a zameriavania D/F sa dali identifikovať čísla a polohy jednotiek. V prípadoch, kde sa dali rozlúštiť samotné správy Nemci dokázali anticipovať nepriateľské útoky. V prvých rokoch vojny na Východe dokázali Nemci prečítať prakticky všetky sovietske kódy. V období rokov 1943-45 samozrejme Sovietsky zväz svoju kryptologickú bezpečnosť vylepšil. 5-miestny kód najvyššej úrovne bol prešifrovaný takmer výlučne s jednorázovým blokom čísel a nebezpečné 4-miestne kódy typu OKK boli vymenené tabuľkami SUV. To znamenalo, že práca nemeckých kryptoanalytikov sa stala oveľa ťažšou. Samozrejme im pri práci veľmi pomohla nebezpečná chyba v rádiovom zabezpečení Sovietskeho zväzu. Špeciálne jednotky riadené sovietskym vrchným velením (útok, inžinieri, delostrelectvo, zásobovanie) neplnili striktné protokoly štandardných voj...