štvrtok, 15. novembra 2012

Citát dňa - Ako scientizmus všetko otrávi

Podvojné účtovníctvo

Pre scientistov presvedčených, že Boh nie je, nejestvuje dokonalejšie potešenie než neustále pripomínanie dejín náboženskej brutality a perzekúcie. Sam Harris je v tomto ohľade mimoriadnym nadšencom, keďže vo svojej knihe The End of Faith (Koniec viery) v desivých ale rozvláčnych detailoch popisuje metódy mučenia používané Španielskou inkvizíciou. Ak čitatelia potrebujú vhodné informácie týkajúce sa tzv. strappado alebo iných nástrojov doktrinálneho nátlaku, môžu sa obrátiť na jeho stránky. Neexistuje dôvod prečo proti tomu namietať. Značné množstvo ľudského utrpenia bolo spôsobené náboženským fanatizmom. Ak však inkvizícia už dnes nemá moc vyvolávať u nás rozhorčenie, moslimský svet ako sa často zdá je namiesto nej celkom pripravený zodvihnúť štafetu hojnej neprávosti.
Jednako je tu tento nepríjemný fakt: Dvadsiate storočie nebolo vekom viery a bolo hrozné. Lenin, Stalin, Hitler, Mao a Pol Pot nikdy nebudú počítaní za náboženských vodcov ľudstva.
Ani nik nemôže tvrdiť, že hrôzy dvadsiateho storočia boli neočakávané. Hoci prišli ako šok, to že sa stali nebolo prekvapením. V Bratoch Karamazovových Ivan Karamazov vyhlásil, že ak neexistuje Boh potom je všetko dovolené. Počas priebehu 19. storočia ako náboženské presvedčenie mizlo z inštitúcií v kultúre Západu básnici a filozofi mali znepokojujúci pocit, že jeho stiahnutie môže značiť nástup veľkého zla vo svete.
V tomto mali pravdu.
To čo poskytuje Karamazovove varovanie - kvôli tomu aké to je - jeho presvedčivosť spočíva v tom, že sa stalo súčasťou najaktuálnejšieho hypotetického sylogizmu:

Prvá premisa:
Ak Boh neexistuje potom je všetko dovolené.
A druhé:
Ak je veda pravdivá, potom Boh neexistuje.
Záver:
Ak je veda pravdivá, potom všetko je dovolené.
A preto tu existuje návrat k oveľa staršiemu, značne pochmúrnejšej vízii života a jeho obmedzeniam, takej ktorá si zaslúži označiť frázou beštiálne pôžitkárstvo s niečím viac podľa spokojnosti než ako sa bežne predstavuje.


V roku 2007 sa množstvo vedcov stretlo na konferencii nazvanej "Beyond belief: Science, Religion, Reason, and Survival" za účelom útočiť na náboženské myslenie a zagratulovať si navzájom vo svojej neohrozenosti takto robiť aj naďalej. Vystúpil tam s prejavom aj fyzik Steven Weinberg. Ako jeden z autorov teórie elektroslabého zjednotenia, práce za ktorú dostal Nobelovú cenu, je postavou veľkého významu. "Náboženstvo", ako potvrdil "je urážkou ľudskej dôstojnosti. S ním alebo bez neho tu môžeme mať dobrých ľudí konajúcich dobré veci a zlých ľudí konajúcich zlé veci. Ale aby dobrí ľudia konali zlé veci, na to je potrebné náboženstvo" (zvýraznené kurzívou).
Pri takomto prejave, Weinbergovi sa vrelo aplaudovalo, ani jeden, z tých čo ho si ho vypočuli sa ho však neopýtal otázku, ktorá by mala byť považovaná za vhodnú: Tak kto bol tým, ktorý uvalil na trpiacu ľudskú rasu otravný plyn, ostnatý drôt, výbušniny, experimenty v eugenike, chemický vzorec pre Cyklón B, ťažké delostrelectvo, pseudovedecké ospravedlnenia masových vrážd, trieštivé bomby, útočné ponorky, napalm, interkontinentálne balistické strely, vojenské vesmírne stanice a nukleárne zbrane?
Ak dobre slúži pamäť, nebol to Vatikán.

Ak skutočnosti o dvadsiatom storočí vypadajú pre vedecký ateizmus nepríjemne, vhodne informované myslenie môže vždy nájsť spôsob ako ich poprieť. Psychológ Steven Pinker preto uviedol do diskusie významné tvrdenie, že "niečo obsiahnuté v modernite a jej kultúrnych inštitúciách nás urobilo šľachetnejšími."
Dobré správy sú neúprosné: "Na škále desaťročí rozsiahle dáta znovu vykresľujú šokujúco potešileľný obrázok."
"Niektoré z dôkazov", pokračuje vo svojich tvrdeniach Pinker, "sme mali po celú dobu nadosah. Tradičná história už dlhšie mnohými spôsobmi poukazovala na to, že sa stávame čoraz láskavejšími a miernejšími.

Krutosť ako potešenie, ľudské obete na vyhovenie povere, otroctvo ako prácu šetriace zriadenie, dobývanie ako misionárske vyhlásenie vlády, genocída ako prostriedok získavania nehnuteľností, mučenie a mrzačenie ako rutinné potrestanie, trest smrti za prečiny a odlišnosti v názore, vražda ako mechanizmus politického nástupníctva, znásilnenie ako vojnové ukoristenie, pogromy ako výbuchy frustrácie, vražda ako hlavný spôsob riešenia konfliktov - to všetko boli bežné črty života počas väčšiny ľudskej histórie. Ale dnes sú také zriedkavé až neexistujúce na Západe, ďaleko menej časté inde než aké by mali byť, utajené keď nastanú a široko odsúdené, keď prídu na svetlo.
Tu je naozaj presnejšie ohodnotenie dvadsiateho a začiatku 21. storočia. Ktokoľvek, kto je presvedčený že tieto čísla reprezentujú "šokujúco potešiteľný obrázok" by mal podstúpiť snahu o čo len najmenšiu predstavivosť, aby postrehol mimoriadnu váhu ľudskej úbohosti ukrytú v týchto štatistikách:


"Šokujúco šťastlivý obrázok" podľa značných počtov obetí
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Prvá svetová vojna (1914-18):..............................15 miliónov
Ruská občianska vojna (1917-22):...........................9 miliónov
Sovietský zväz, Stalinov režim (1924-53):...............20 miliónov
Druhá svetová vojna (1937-45):............................55 miliónov
Čínska občianska vojna (1945-49):........................2,5 miliónov
Čínska ľudová republika, Maov režim (1949-75):.....40 miliónov
Tibet (1950 až doteraz):............................................ 600000
Slobodný štát Kongo (1886-1908):...........................8 miliónov
Mexiko (1910-20):......................................................1 milión
Turecké masakry Arménov (1915-23):....................1,5 milióna
Čína (1917-28):..........................................................800000
Čína, Nacionalistická éra (1928-37):........................3,1 milióna
Kórejská vojna (1950-53):.....................................2,8 milióna
Severná Kórea (1948 až doteraz):.............................2 milióny
Rwanda a Burundi (1959-95):.............................  1,35 milióna
Druhá vojna v Indočíne (1960-1975).......................3,5 milóna
Etiópia (1962-92):......................................................400000
Nigéria (1966-70):......................................................1 milión
Bangladéš (1971):................................................1,25 milióna
Kambodža, Červení Kméri (1975-78):....................1,65 milióna
Mozambik (1975-92):..................................................1 milión
Afganistan (1979-2001):........................................1,8 milióna
Iránsko-Irácka vojna (1980-88):.................................1 milión
Sudán (1983 až doteraz):.......................................1,9 milióna
Kinšasa, Kongo (1998 až doteraz):..........................3,8 milióna
Vzbura na Filipínach (1899-1902):................................220000
Brazília (1900 až doteraz):..........................................500000
Amazónka (1900-1912):.............................................250000
Portugalské kolónie (1900-1925):................................325000
Francúzske kolónie (1900-1940):.................................200000
Rusko-Japonská vojna (1904-5):.................................130000
Nemecká východná Afrika (1905-7):............................175000
Líbya (1911-31):........................................................125000
Balkánske vojny (1912-13):........................................140000
Grécko-Turecká vojna (1919-22):...............................250000
Španielska občianska vojna (1936-39):........................365000
Frankov režim (1939-75):...........................................100000
Habešská výprava (1935-1941):.................................400000
Fínska vojna (1939-40):.............................................150000
Grécka občianska vojna (1943-49):.............................158000
Juhoslávia, Titov režim (1944-80):..............................200000
Prvá vojna v Indočíne (1945-54):...............................400000
Kolumbia (1946-58):..................................................200000
India (1947):.............................................................500000
Rumunsko (1948-89):................................................150000
Barma/Mjanmarsko (1948 až doteraz):......................130000
Alžírsko (1954-62):.....................................................537000
Sudán (1955-72):.......................................................500000
Guatemala (1960-96):................................................200000
Indonézia (1965-66):.................................................400000
Uganda, režim Idi Amina (1972-79):............................300000
Vietnam, povojnový komunistický režim (1975 - ):........430000
Angola (1975-2002):..................................................550000
Východný Timor, dobývanie Indonéziou (1975-99):......200000
Libanon (1975-90):....................................................150000
Kambodžská občianska vojna (1978-91):.....................225000
Irak, Saddám Husajn (1979-2003):.............................300000
Uganda (1979-86):....................................................300000
Kurdistan (80-te roky, 90-te roky 20.stor.)..................300000
Libéria (1989-97):......................................................150000
Irak (1990- ):.............................................................350000
Bosna a Hercegovina (1992-95):.................................175000
Somálsko (1991 až doteraz):......................................400000

Pri úvahe nad Pinkerovým hodnotením doby v ktorej žijeme jediný cenný záver, ktorý môže z toho vzísť je ten, že sa nedá tak často nájsť v prírode také obrovské množstvo stupídnosti.


Útok na ľudskú dôstojnosť

Je to niečo v samotnej povahe sekulárnej spoločnosti čo spôsobilo aby sa také hrôzy mohli udiať? Najsamprv Hitler a Stalin ako sa zdá ponúkajú ďalšiemu vyšetrovaniu dosť značný priestor na manévrovanie.
A obrana?
Richard Dawkins prijíma skutočnosť, že Stalin bol úprimný ateista a tak zodpovednosť toho druhu, ktorú pripustí každá rodina, ale je prinajmenšom vzdialene naklonený teórii, že Hitlerove náboženské sentimenty ako katolíka boli čestné. Prečo teda sa zastaviť len u Hitlera? Nie je pochýb, že niektorí členovia SS prijali eucharistiu po mimoriadne náročnom dni na poli vražiac staršie židovské ženy a pri pomstychtivých ruských jednotkách približujúcich sa k Berlínu Heinrich Himmler, ktorý viedol mašinériu vyhladzovania Tretej Ríše a dohliadal na znesväcovanie kostolov a synagóg od jedného konca Európy po druhý, sa priznal spoločníkovi, že bol presvedčený o existencii Vyššej Moci. Smrť Franklina Roosevelta inšpirovala Josepha Goebbelsa k podobne zbožným sentimentalitám. Obrátenie na smrteľnej posteli sa všeobecne považuje za znak zúfalej nečestnosti. Počas svojho pôsobenia táto zberba konala ako by žiadna moc nebola vyššia než ich vlastná. Dawkins je pripravený pripustiť fakty, zatiaľčo popiera ich význam. Ani nacisti ani komunisti tvrdí, nekonali vďaka svojmu ateizmu. Oni sa jednoducho len snažili zabiť čo najviac ľudí. Ateizmus nemá s tým nič čo dočinenia. Rovnako dobre to mohli byť aj Kresťanskí vedci.
V prvých dňoch nemeckého vojenského ťaženia do Východnej Európy, pred tým než by nacistov v ich bezstarostnosti čo i len na okamih napadla možnosť sovietskej odplaty, ich vyhladzovacie čaty sa mohli valiť do dedín a po tom, čo prinútili dedinčanov, aby si vykopali svoje vlastné hroby, zavraždili svoje obete guľometmi. Pri jednej takejto príležitosti niekde vo Východnej Európe dôstojník SS ležérne dohliadal, s na zemi podopretým guľometom dvojnožkou, ako postarší a bradatý chasidský Žid prácne kope to, o čom vie, že bude jeho hrobom.
Stojac priamo, obráti sa na popravcu: "Boh, to všetko čo robíte, vidí".
A hneď nato bol zastrelený.
To, v čo Hitler neveril a v čo Stalin neveril a v čo Mao neveril a v čo SS-áci neverili a v čo gestapáci neverili a v čo príslušníci NKVD neverili a v čo komisári, funkcionári, chvástajúci sa katani, nacistickí doktori, teoretici, intelektuáli komunistickej strany, Hnedokošeláci, Čiernokošeláci, gauleiteri a tísíce straníckych škrabákov neverili bolo, že Boh vidí to, čo oni páchajú.
A do tej miery môžeme povedať, že len veľmi málo z tých, dopúšťajúcich sa hrôz dvadsiateho storočia sa veľmi obávalo toho, že Boh vidí to, čo oni aj napriek tomu konajú.
Toto je avšak napokon známkou sekulárnej spoločnosti.

Z knihy Davida Berlinskeho, sekulárneho žida a vedca, The Devil's Delusion: Atheism and Its scientific pretensions, New York, Basic Books, 2009, pp. 18-27

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára