Citát dňa - Tajné správy maršála Tita a generála Mihailovića

Tajné správy maršála Tita a generála Mihailovića

Juhoslovanské kráľovstvo bolo jedným zo štátov, ktoré boli vytvorené keď na konci I. svetovej vojny skolabovalo staré rakúsko-uhorské impérium. Krajinu tvorilo veľké územie na Balkáne, ale bolo politicky nestabilné keďže bolo utvorené z rozmanitých skupín ľudí (Srbov, Chorvátov, Slovincov, Čiernohorcov).

Juhoslávia bola súčasťou Malej Dohody organizovanej Francúzskom. Hoci jej zahraničná politika bola zameraná na podporu Spojencov, v roku 1939 vojnu Nemecku nevyhlásila. Porážka Francúzska v roku 1940 zastihla juhoslovanských lídrov nepripravených a prinútila ich prijať politiku podpory Osi. Táto zmena samozrejme vyvolala opozíciu skupiny vojenských dôstojníkov a puč v marci 1941 odstránil regenta princa Pavla a na jeho miesto nastúpil generál Dušan Simović. Tento manéver (zrejme zorganizovaný Britmi) rozzúril Hitlera a rozkázal, aby bola ako politická entita zničená celá krajina. Toho roku v apríli boli juhoslávske vojenské jednotky rýchlo porazené nemeckými silami a začalo obdobie okupácie a vnútorného rozpadu.

Počas okupácie znovu prenikli na povrch staré antagonizmy medzi etnickými menšinami (Srbi vs. Chorváti) a politickými hnutiami (pravica vs. ľavica)  viedli k mnohostranne vedenej občianskej vojne. Četnici generála Mihailovića bojovali s komunistickými partizánmi maršála Tita a obidve skupiny útočili proti kolaborantskej vláde Milana Nedica, nemeckým a talianským okupačným silám a chorvátskym silám Ante Pavelića.

Všetky strany si brali k srdcu motto ‘nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ’. Toto znamenalo, že časom niektorá odbojová skupina sa mohla dohodnúť s okupačnými autoritami a nechať ich na pokoji, aby potom mohli spoločne zaútočiť na ďalšiu skupinu. Výsledkom tohoto rozsiahleho konfliktu bolo masové zničenie majetku a strata ľudských životov keď každá skupina útočila na dediny, ktoré podporovali ich nepriateľov.

Počas obdobia 1941-44 Nemci spustili hlavné vojenské operácie proti odbojovým hnutiam, ale nedokázali ich zničiť. Avšak v ich vojne proti Četnikom a partizánom mali výhodu odposluchu komunikácie - spojovacieho spravodajstva. Odbojové skupiny používali kódy, ktoré nedokázali odolať naozajstnému kryptoanalytickému útoku a ich šifranti sa dopustili mnohých chýb, ktoré napomáhali ich vylúšteniu. Vďaka čítaniu prevádzky Tita a Mihailovića Nemci dokázali zostaviť vojenskú formáciu ich organizácií, identifikovať dôležité osobné údaje a predvídať vojenské operácie nepriateľa.

V tom istom čase Briti rovnako používali kryptoanalýzu na monitorovanie vnútornú juhoslovanskú situáciu a rozhodovanie sa, ktorej odbojovej skupine by mali poskytovať vojenskú pomoc. Ich schopnosť lúštiť šifrovací stroj Enigma znamenala, že dokázali využívať nemecké vojenské správy na to aby vidieli či informácie prichádzajúce od četnikov a partizánov boli podložené oficiálnymi nemeckými správami. Taktiež čítali správy četnikov a partizánov, vrátane utajenej prevádzky medzi Moskvou a Titom (tento program bol nazvaný ISCOT).

Nemecké snahy

Podľa povojnových výsluchov armádneho personálu boli partizánske a četnické komunikácie zachycované a lúštené aj predsunutými jednotkami na Balkáne ako aj ústredným oddelením v Berlíne.

Malé detašované pracovisko vedené poručíkom Wollnym sídlilo v Belehrade a spadalo pod kontrolu KONA 4 (Kommandeur der Nachrichtenaufklärung - Pluk spojovacieho spravodajstva) pokrývajúci Balkán. Malé množstvo systémov, ktoré odolali útoku boli doručované do balkánskeho oddelenia OKH/Inšpektorát č. 7/VI ktorému šéfoval radca Bailovic.

Väčšina rádiovej prevádzky Mihailovića bola šifrovaná jednoduchou a dvojitou stĺpcovou transpozíciou, pričom pre obidve tabuľky bolo použité rovnaké heslo. Heslo sa bralo z novely. Táto rádiová prevádzka bola vylúštená vďaka stereotypickým začiatkom a koncom správ (mnohé správy končili podpisom ‘GENERAL DRAZA MIHAJLOVIC’) alebo chybám operátorov a v niektorých prípadoch bolo možné zadovážiť si knihu, ktorá bola použitá ako zdroj hesla. Podľa armádneho kryptoanalytika Herzfelda (v tom čase priradeného k ústrednému oddeleniu) bolo rozlúštených 70% zo správ. Úspešnosť uvádzaná Reudelsdorffom (členom Wollneho jednotky) bola 95% pre jednoduchú transpozíciu a 55% pre dvojitú transpozíciu.

Rádiová prevádzka umožnila Nemcom vytvoriť kartotečný register hlavných osobností Četnikov a sledovať pohyb ich jednotiek v Juhoslávii. Niektoré zo správ boli obzvlášť hodné pozornosti keďže ukazovali, že Mihailović značne nedôveroval svojim britským styčným dôstojníkom a podozrieval ich zo spolupráce s Titom.

Rádiová prevádzka Titových jednotiek bola zašifrovaný číselnou monoalfabetickou šifrou, pri ktorej bolo každé písmeno nahradené jedno resp. dvojmiestnym číslom. Na prešifrovanie bol použitý krátky opakujúci sa aditív založený na hesle. Táto rádiová prevádzka bola taktiež zvládnutá s dostatočným úspechom (podľa Herzfelda bola prečítaná celá rádiová prevádzka ihneď po zistení šifrovacieho postupu ) až do mája ’44, keď partizáni zjavne začali používať neopakujúce sa aditívne postupnosti (tento systém sa nazýval ‘Novo Sifra’). Nejaký čas sa nový systém ukázal bezpečným, ale miestne veliteľstvá ho zrejme považovali za ťažkopádny a vrátili sa k starým nebezpečným systémom. Preto Nemci dokázali prečítať niektorú z partizánskej rádiovej prevádzky aj po polovici roku 1944.

Najdôležitejšie správy boli tie, prúdiace od Titovho vrchného velenia k regionálnym veliteľstvám v Chorvátsku, Čiernej hore, Východnej Bosne, Dalmácií a Slovinsku. Zachytené správy umožnili Nemcom identifikovať partizánske osobnosti, vojenské formácie ich jednotiek a predvídať nepriateľské operácie. Taktiež odhalili, že Tito mal po celej krajine rozvetvenú špionážnu sieť.

Odhliadnuc od kryptoanalýzy Nemci mali aj iné spôsoby, ako získať informácie. Správy, ktoré si vymieňal Tito a Moskva boli vysielané rádiom a kuriérom. Počas vojny niektorí z týchto kuriérov padli do nemeckých rúk čo malo za následok, že sa dali sledovať Titove politické manévre. V roku 1943 s prekvapením zistili, že Moskva mu nariadila pomáhať nemeckým vojenským silám v prípade invázie Spojencov na Jadranskom pobreží!

Talianska snaha

Spravodajská služba talianskej armády SIM (Servizio Informazioni Militari) mala kryptoanalytické oddelenie, ktoré od 30-tych rokov 20. storočia až do roku 1941 úspešne lúštilo Juhoslávske kódy. Počas okupácie Juhoslávie slovanská sekcia obrátila svoju pozornosť na komunikácie partizánskych skupín a od polovice roku 1943 mali rozlúštiť dva systémy používané Četnikmi a jeden používaný titovými partizánmi.

Britské snaženie

Briti poprvýkrát nadviazali kontakt s hnutiami odporu v septembri roku 1941. Počas obdobia 1941-44 sledovali vnútornú situáciu v Juhoslávii vďaka lúšteniu správ nemeckej armády, polície a Abwehru. Správy prúdiace medzi Titom a Moskvou boli čítané od roku 1943. Od jesene roku 1943 bola zo základne na ostrove Bari v Taliansku monitorovaná a rozlúštená vnútorná prevádzka Četnikov a partizánov.

Prevádzka Enigma v roku 1942 odhalila, že Mihailović sa stal problémom pre nemecké okupačné orgány a existovali plány zajať ho. Zachytené správy ukázali, že Četnici bojovali proti Nemcom a obkľúčili mesto Foca (mesto nachádzajúce sa juhovýchodne od Sarajeva). Tieto správy odporovali verzii udávanej európskymi novinami (pravdepodobne s požehnaním Moskvy), ktorá víťazstvo pripisovala Titovým partizánom.

Od roku 1943 boli Briti znepokojení rozhodnutím Mihailovića zachovať si svoje jednotky na obdobie po oslobodení. Organizácia SOE  bola obzvlášť kritická voči Četnikom a uprednostňovala partizánov. V prvej polovici roku poskytli správy Enigmy detailné pokrytie hlavných protipartizánskych operácií Weiss a Schwarz. Všetky tieto operácie skončili nerozhodne, i keď spôsobili ťažké straty hnutiam odporu, ale zlyhali pri ich úplnom zničení resp. zajatí Mihailovića a Tita. Prevádzka Enigmy odhalila, že bojové schopnosti jednotiek četnikov boli podradnejšie než partizánov a že existovala spolupráca medzi četnikmi a Talianmi. Samozrejme nebol odhalený žiadny náznak kolaborácie Četnikov s Nemcami. Ďalšou z výhod rozlúštených správ Enigmy bolo odhalenie, že Nemci čítali rádiovú prevádzku Četnikov a partizánov.

V priebehu roka správy Enigmy ukázali, že nemecké orgány považovali četnikov za hrozbu a chceli a chceli zatknúť Mihailovića avšak zároveň bol dôkaz spolupráce medzi skupinami četnikov a Nemcami proti partizánmi. Od konca roku 1943 tieto správy viedli k zmene v britskej politike keďže Mihailović  bol žiadaný aby stiahol svoje jednotky, zatiaľčo partizáni boli zapojení do hlavných operácií. Partizáni mali v nadchádzajúcej občianskej vojne taktiež víťaziť v bitkách proti četnikom. Briti preto zvýšili dodávky materiálu partizánom, zatiaľčo Mihailović nedostal po novembri 1943 vôbec žiadne dodávky zbraní. Dobytie Talianska v septembri 1943 znamenalo, že talianské divízie zložili svoje zbrane a mnohé boli odzbrojené partizánmi. Toto bolo obrovské posilnenie ich bojovej sily, keďže cez noc ukoristili ťažké zbrane a muníciu. Spolu s politickým rozhodnutím podporovať Tita to znamenalo, že partizáni boli vychádzajúcou mocenskou silou v Juhoslávii.

Rozlúštené správy v roku 1944 ukázali, že Mihailović bol partizánmi tvrdo tlačený a stratil britskú podporu. Keďže jeho vojenské sily nedokázali zadržať jednotky Osi preto od mája roku 1944 boli odvolané spojenecké vojenské misie pripojené k jeho silám. V tom istom čase partizáni zvýšili aktivity v rámci svojich sabotážnych operácií a zaútočili na posádky satelitných vojenských jednotiek. Hlavné nemecké operácie v Záhrebe, oblasti Sarajeva a Bosny boli znovu nerozhodné pretože spôsobili ťažké straty, ale nezničili partizánov ani ich natrvalo vytlačili z týchto oblastí. Keďže Nemci evakuovali svoje jednotky z juhovýchodnej Európy, v druhej polovici ’44 padla krajina do rúk Tita.

Záver

Okupácia Juhoslávie vojskami Osi odhalila latentné nacionalistické sily vnútri krajiny a viedla k občianskej vojne medzi rozličnými etnickými a politickými skupinami ako napr. Chorvátmi, Srbmi, komunistami a rojalistami.

Nemci a Taliani sa pokúsili zničiť četnikov a partizánov pomocou vojenskej sily, ale nedokázali skoncentrovať dostatočne silné a veľké sily aby obsadili celú krajinu. V rámci svojej vojenskej kampane namierenej proti hnutiam odporu sa spoliehali na spojovacie spravodajstvo. Podľa povojnových výsluchov zachycovanie a využívanie komunikácií četnikov a partizánov prinieslo dobré výsledky.

Z opačnej strany, Briti taktiež využívali spojovacie spravodajstvo na vedenie svojej politiky voči Titovi a Mihailovićovi. Pôvodne nasledovali juhoslávsku exilovú vládu podporujúcu Mihailovića. Samozrejme informácie z nemeckej rádiovej prevádzky ukázali, že Titove vojenské sily v pokračujúcej občianskej vojne porážali četnikov a nestiahli svoje sily, ale zaútočili na jednotky Osi a ničili železničné spoje. Keďže britským cieľom bolo odkloniť čo najviac nemeckých jednotiek do Juhoslávie preto dávalo zmysel, že sa v roku 1943 rozhodli podporiť Tita.

Toto rozhodnutie bolo po vojne podrobené kritike a niekoľko autorov tvrdí, že ‘spolucestujúci’ komunistov resp. sovietski agenti mali prsty v zmene politiky. Hoci to možno je pravda až do dnes nie je pochybnosť, že britská politika bola vedená spojovacím spravodajstvom pochádzajúcim z nemeckých a juhoslávskych zdrojov. Rozlúštené správy ukázali, že partizáni dokázali bojovať a vytrvať proti nemeckým a talianským ofenzívam a zároveň poraziť četnikov. V rokoch 1943-44 s nadchádzajúcou operáciou ‘Overlord’ Spojenci potrebovali aby sa čo najviac nemeckých jednotiek stiahlo preč zo západnej Európy. V očiach britských lídrov partizánske hnutie v Juhoslávii mohlo dosiahnuť tento cieľ. Samozrejme to znamenalo, že povojnová krajina mohla padnúť do rúk komunistom, ale zdá sa, že to bola cena, ktorú bol Churchill ochotný zaplatiť.

Pramene: Správy TICOM ozn. I-51, I-115, I-205, CSDIC/CMF/Y36 , CSDIC (U.K.) SIR 1704, ‘British intelligence in the Second world war’ zv. 3 časť č.1, ‘European Axis Signal Intelligence in World War II’ zväzky č. 1,2 a 4, ‘The Secret Front: Nazi Political Espionage 1938-1945’, ‘The history of Hut 6’ zväzok č. 1, ‘Action This Day: From the Breaking of the Enigma Code to the Birth of the Modern Computer’

Poďakovania: Chcem sa poďakovať Ralphovi Erskinovi za informácie o britskom vyťažovaní partizánskych a četnickych kódov.

Zdroj: The secret messages of Marshall Tito and General Mihailović