štvrtok, 19. septembra 2013

Rajmundus Lullus - priekopník medzináboženského dialógu a kombinatoriky

Svetlým príkladom budovania pozitívnych postojov v medzináboženskom dialógu aj pre našu dobu, v ktorej sa ľudstvo čoraz viac zjednocuje, je Rajmundus Lullus (Ramón Llull, polatinsky Raimundus Lullus), katalánsky filozof, na ktorého mala vplyv kabbala. Tento katalánec sa narodil na Mallorke roku 1232 (alebo 1235) a zomrel v roku 1316.  V tej dobe bola Mallorka miestom, kde sa stretávala kultúra kresťanská, židovská a islamská, čo malo veľký vplyv na Lullovu tvorbu, pretože väčšinu zo svojich 280 diel napísal po arabsky a katalánsky. Po búrlivej mladosti a mystickej kríze vstúpil ako terciár do františkánskeho rádu. Vo svojich kázňach nechce vládnuť, ale chápať, hlása dôrazne monoteizmus. V roku 1275 založil na Mallorke kláštor, kde sa vyučovala arabčina, hebrejčina a diplomacia. Tu rovnako aj vytvoril svoj projekt nazvaný Ars magna ("veľké umenie"), systém dokonalého filozofického jazyka, ktorým by bolo možné obrátiť neveriacich na pravú vieru. Idea svornosti medzi ľuďmi rôznych rás a vyznaní bola totiž dôležitou súčasťou františkánskeho myslenia. Lullus formuluje svoje dialogické postupy na princípoch rovnocennosti, slobody a priateľstva, bez toho, aby pripustil relativizáciu niektorého náboženstva. Lullizmus mal vplyv na vytvorenie novovekých zásad medzináboženského dialógu a hermeneutiky kultúrnej inakosti. Rajmundus Lullus inšpiroval mnohých autorov: Mikuláš Kuzánsky, Bartolomé de las Casas, Lessing. Význam Lulla pre dejiny religionistiky spočíva v tom, že keď sa človek zaoberá mimokresťanskými náboženstvami, obohacuje sa sám kultúrne i nábožensky. Lessing to vyjadril konštatovaním, že všetky náboženstvá sú pozitívne, keď je v nich obsiahnutá dobrá vôľa. Jeho dielo Liber de gentili et tribus sapientibus obsahuje myšlienky medzináboženského dialógu. Uvedený Lullov spis niektorí autori pokladajú za najkorektnejšiu náboženskú diskusiu stredoveku. Katalánsky učenec bol od detstva konfrontovaný s inovercami a žil v multikultúrnej spoločnosti. V Tolede pred rokom 1492 pracovali kresťania a Židia na sprostredkovaní gréckej filozofie a vedy latinskému Západu. Lullus lepšie ovládal arabský jazyk ako latinčinu. Na základe božskej inšpirácie začína rozvíjať umenie nachádzania pravdy (lat. ars inveniendi veritatem), skrze ktoré sa snažil objasniť Židom a moslimom kresťanské pravdy o Trojici a inkarnácii pomocou rozumových dôvodov. Len pre spestrenie uvediem, že podľa posvätnej legendy bol Lullus umučený Saracénmi, keď k nim prišiel vyzbrojený svojou Ars magna ako spoľahlivým presvedčovacím prostriedkom.
Titulná strana diela Ars magna

V ďalšom pokračovaní sa podrobnejšie pozrieme na jeho dielo, pretože i keď býva spravidla zaraďované do dejín logiky, jeho kombinatorické myšlienky zohrali dôležitú úlohu v histórii matematiky i kryptografie (podľa kryptologického historika Davida Kahna sa ním inšpiroval Alberti a Vigenére) a značne ovplyvnili i ďalších učencov (najmä G. W. Leibniza v jeho spise Ars combinatoria).
(pokračovanie...)

Namiesto záveru

Dialóg medzi kresťanstvom, islamom a judaizmom mohol byť mnohokrát inšpirovaný názorom, že s cudzími náboženstvami sa spájal strach z ohrozenia, z možných heréz, z iného možného neortodoxného vývoja. Ani Rajmund Lullus sa vo svojom spise Liber de gentili et tribus sapientibus neodvážil poprieť prevládajúcu pozíciu. Nikto nemôže byť spasený, kto nie je pokrstený. Nesprávne náboženstvo nesmeruje k cieľu. Lullus predkladá názor, aby boli zvážené argumenty kresťanov, židov a moslimov. Poukazuje na silný vplyv náboženskej tradície, v ktorej je človek zakorenený. Františkánsky rehoľník navrhuje poznať druhého, preto rovnocenným partnerom v dialógu je nielen moslim, ale aj pohan, od ktorého sa iní učia práve tak, ako sa on učí od nich. K zachovávaniu pokojného spolunažívania je dôležitý dialóg, ktorý je založený na rozumovej argumentácii. V Ježišovi Kristovi sa zjavil božský Logos v plnosti. Na druhej strane vlastnia všetci ľudia semeno (lat. semen, gr. sperma) univerzálneho Logosa. Každý človek je nasmerovaný hľadať a poznávať pravdu.

2 komentáre:

  1. Wikipédia prezrádza,že bol odsúdený pápežom Gregorom XI. a neskôr toto odsúdenie potvrdil aj pápež Pavol IV.
    http://pl.wikipedia.org/wiki/Rajmund_Llull
    Je známme, prečo?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. On osobne nebol odsudeny, iba jeho racionalny mysticizmus, dokonca bol beatifikovany v roku 1857 papezom Piom IX., cize jeho celozivotne dielo bolo nakoniec uznane za neprotireciace katolickej viere a mravom a bol dany veriacim za vzor hodny nasledovania.

      Odstrániť