Pre začiatok si pripomeňme tú skutočnosť, že niektoré náznaky matematického prístupu v logike a kombinatorike nachádzame v Európe v 13. storočí, a to v súvislosti s tzv.
aristotelovským racionalizmom. Ten bol vyvolaný zásluhou sv. Tomáša Akvinského (1225 - 1274), na ktorého podnet bolo preložené Aristotelovo (384-322 pr. n. l.) dielo
Organon do latinčiny.
Organon (v preklade "nástroj") je vlastne súbor spisov zaoberajúcich sa pravidlami ("nástrojmi") správneho myslenia, usudzovania a argumentácie. Aristoteles tu položil základy tzv.
aristotelovskej logiky, z ktorej neskôr formalizovaním vznikla
logika predikátová. V jazykovede vzniká v tomto období celý rad gramatík, ktoré sa neuspokojovali iba s púhym popisom jazyka, ale uplatňovali postupy všeobecne filozofické a logické (tzv.
špekulatívne gramatiky). Jednou z nich je napríklad
Summa grammatica Rogera Bacona (1214 - 1294), podľa ktorého je gramatika u všetkých jazykov rovnaká, existujú len nepodstatné (akcidentálne, prípadkové) variácie.
Lullova
Ars magna pracuje s abecedou o deviatich písmenách (B, C, D, E, F, G, H, I, K) a štyrmi obrazcami (pozri ďalej). Lullus vytvára zoznam šiestich celkov o deviatich prvkoch (
tabula generalis), predstavujúcich obsahy, ktoré sa dajú v určitom poradí priradiť deviatim písmenám (viď tab. ). Tieto celky sú:
1) absolútne princípy (tiež "božské atribúty"),
2) relatívne princípy,
3) typy otázok,
4) subjekty,
5) cnosti,
6) neresti.
 |
| Tab. Tabula generalis (tabuľka princípov podľa Rajmunda Lulla) |
Lullus upresňuje, že prvá skupina (principia absoluta, tj. božské atribúty) predstavuje subjekty predikácie, dalších päť skupín označuje predikáty. To vysvetľuje to, prečo jeho kombinatorika v mnohých prípadoch nepovoľuje zmenu poradia.
(
pokračovanie...)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára