piatok, 20. septembra 2013

Lullova kombinatorická abeceda

Pre začiatok si pripomeňme tú skutočnosť, že niektoré náznaky matematického prístupu v logike a kombinatorike nachádzame v Európe v 13. storočí, a to v súvislosti s tzv. aristotelovským racionalizmom. Ten bol vyvolaný zásluhou sv. Tomáša Akvinského (1225 - 1274), na ktorého podnet bolo preložené Aristotelovo (384-322 pr. n. l.) dielo Organon do latinčiny. Organon (v preklade "nástroj") je vlastne súbor spisov zaoberajúcich sa pravidlami ("nástrojmi") správneho myslenia, usudzovania a argumentácie. Aristoteles tu položil základy tzv. aristotelovskej logiky, z ktorej neskôr formalizovaním vznikla logika predikátová. V jazykovede vzniká v tomto období celý rad gramatík, ktoré sa neuspokojovali iba s púhym popisom jazyka, ale uplatňovali postupy všeobecne filozofické a logické (tzv. špekulatívne gramatiky). Jednou z nich je napríklad Summa grammatica Rogera Bacona (1214 - 1294), podľa ktorého je gramatika u všetkých jazykov rovnaká, existujú len nepodstatné (akcidentálne, prípadkové) variácie.

Lullova Ars magna pracuje s abecedou o deviatich písmenách (B, C, D, E, F, G, H, I, K) a štyrmi obrazcami (pozri ďalej). Lullus vytvára zoznam šiestich celkov o deviatich prvkoch (tabula generalis), predstavujúcich obsahy, ktoré sa dajú v určitom poradí priradiť deviatim písmenám (viď tab. ). Tieto celky sú:

1) absolútne princípy (tiež "božské atribúty"),
2) relatívne princípy,
3) typy otázok,
4) subjekty,
5) cnosti,
6) neresti.
Tab. Tabula generalis (tabuľka princípov podľa Rajmunda Lulla)
Lullus upresňuje, že prvá skupina (principia absoluta, tj. božské atribúty) predstavuje subjekty predikácie, dalších päť skupín označuje predikáty. To vysvetľuje to, prečo jeho kombinatorika v mnohých prípadoch nepovoľuje zmenu poradia.
(pokračovanie...)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára