Agnes Bernauerin: Rozbitie romantického mýtu o "krásnej a upálenej"

Príbeh Agnes Bernauerin (1410 – 1435) patrí k najsilnejším a najpretrvávajúcejším mýtom "temného" stredoveku. Obraz krásnej, nevinnej, neurodzenej dievčiny, ktorú z čistej lásky k princovi Albertovi Wittelsbachovi upálili zlí a fanatickí cirkevní alebo štátni predstavitelia za čarodejníctvo, si podmanil umelcov, spisovateľov a verejnosť.

Romantické a osvietenské podanie však v skutočnosti zakrýva komplexnejšiu historickú realitu. Tú nám pomáha odhaľovať moderná historická veda, konkrétne na poli právnej histórie. Jedným z kľúčových revizionistických pohľadov je štúdia emeritného profesora občianskeho práva a dejín práva z Univerzity v Augsburgu, prof. em. Dr. Hansa Schlosslera, s názvom: „Agnes Bernauerin (1410-1435): Der Mythos von Liebe, Mord und Staatsräson“ (Mýtus o láske, vražde a záujme štátu).

Schlosserova práca, rovnako ako aj zistenia iných historikov a právnych expertov, odhaľuje, že príbeh Agnes Bernauerin bol zrejme viac o štátnom záujme, ohrození stability a politických kalkuláciách než o "temnom" fanatizme a čarodejníctve.

Kľúčové revizionistické zistenia Hansa Schlosslera:

1. Agnes bola milenkou, nie manželkou (pravdepodobne)

Hoci populárny mýtus hovorí o tajnom manželstve, ktoré z Agnes urobilo „vojvodkyňu“, prof. Schlosser a historická veda to považujú za vylúčené. Agnes Bernauerin, pochádzajúca z meštianskeho stavu (údajne dcéra augsburgského kúpelníka), bola s najväčšou pravdepodobnosťou dlhoročnou a veľmi vplyvnou milenkou korunného princa Alberta Wittelsbacha, nie jeho legitímnou manželkou.

2. Správanie sa ako uzurpátorka trónu

Po nasťahovaní sa do hradu v Straubingu, kam sa s Albertom premiestnila okolo roku 1432, sa Agnes začala správať ako vojvodkyňa a budúca princezná. Dokonca si zriadila vlastný dvor. Tým si znepriatelila nielen princovho otca, vládnuceho vojvodu Ernesta, ale aj celú bavorskú elitu.

3. Nechuť a nenávisť mníchovskej spoločnosti

Doboví kronikári a svedectvá ju opisujú diametrálne odlišne od romantického ideálu:

• Všetky spoločenské vrstvy v Mníchove ju nenávideli.

• Kronikári ju často spomínajú ako vulgárnu a vypočítavú milenku princa, ktorá si ide tvrdo za svojím cieľom.

• Spoločnosť ju považovala za uzurpátorku trónu, pretože princ Albert bol jediný dedič a jej domnelé „manželstvo“ alebo jej vplyv na neho vážne ohrozovali stabilitu bavorského panovníckeho rodu a celej krajiny.

4. Vylúčenie obvinenia z čarodejníctva

Jeden z najdôležitejších bodov právneho historika: Odsúdenie za čarodejníctvo je v prípade Agnes Bernauerin vylúčené. V Bavorsku v roku 1435, keď bola popravená, ešte neexistovalo trestné právo pre čarodejníctvo v takej podobe, akú poznáme z neskorších storočí, a nebolo to bežné obvinenie.

5. Skutočné obvinenie: Velezrada a ohrozenie štátu

Podľa Schlossera a dobových záznamov bolo jej skutočným previnením ohrozenie vlády vtedajšieho princa Ernesta. Tým sa Agnes dopustila velezrady (lese-majesty). V kontexte hlbokého politického konfliktu so svokrom, vojvodom Ernestom, sa objavilo aj závažné (hoci nepotvrdené) podozrenie, že otrávila mladého syna spoluvládcu Viliama III., aby uvoľnila cestu na trón pre svojho milenca Alberta.

6. Legálny rozsudok a trest

Schlosser predpokladá, že pred jej popravou s veľkou pravdepodobnosťou existovalo súdne rozhodnutie (čo je v rozpore s obrazom popravy bez súdu). Trest - utopenie v Dunaji v roku 1435 - nebol trestom za čarodejníctvo, ale bol normálnym trestom za zradu, vraždu dieťaťa a "nenapraviteľnú recidívu" (opätovné a zúfalé pokusy o uzurpáciu postavenia) v danom právnom systéme.

Záver: Mýtus verzus realita

Agnes Bernauerin tak nebola len nevinnou obeťou "temného" náboženského fanatizmu. Bola to žena, ktorá (vedome alebo nevedome) zásadne narušila politickú stabilitu a štátny poriadok Bavorska. Správala sa ako členka dynastie bez legitímneho postavenia, odmietla kompromis a stala sa symbolom hrozby pre kontinuitu vlády.

Jej smrť bola brutálnou, ale politicky motivovanou popravou, ktorá sa riadila vtedajšími trestnoprávnymi normami pre velezradu a ohrozenie štátu, ktorú nariadil jej údajný svokor, vojvoda Ernest.

Príbeh Agnes Bernauerin je tak ďalším presvedčivým príkladom toho, ako romantizmus a osvietenstvo prekrútili stredoveké udalosti. Vytvorili emotívny mýtus o láske a obeti, aby mohli kontrastne zobraziť „temný“ stredovek, pričom skutočný, chladný a politický štátny záujem (raison d'État) v pozadí jej tragédie zostal dlho nepovšimnutý.

Text vychádza zo štúdie Hans Schlosser, Agnes Bernauerin (1410-1435): Der Mythos von Liebe, Mord und Staatsräson, Zeitschrift der Savigny-Stiftung für Rechtsgeschichte, 2005.