Leviticus 18,22 a moderný pohľad: keď čítame Bibliu poctivo

Diskusia o Levitiku 18,22 sa často zvrhne na citovanie jedinej vety bez pochopenia jej pôvodného zmyslu. Ako bývalý kresťan a dnešný ateista sa na Bibliu pozerám nie ako na božský zákonník, ale ako na fascinujúci historický dokument. A keď ju čítame poctivo – v jej kultúrnom a jazykovom kontexte – zrazu zistíme, že mnohé „jasné zákazy“ z nej prestávajú byť také jednoznačné, ako sa zdajú na prvý pohľad.

Poctivé čítanie znamená čítať v kontexte

Jedna z najcitovanejších viet v diskusiách o homosexualite pochádza z Levitika 18,22:

„Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“

Na prvý pohľad to znie ako jednoznačný zákaz. No biblická exegéza posledného storočia ukazuje, že význam tohto verša je oveľa konkrétnejší – a viazaný na svoj čas a kultúru.

Leviticus 18 patrí do tzv. Kňazského zákonníka (Holiness Code, Lv 17–26) – súboru predpisov, ktoré mali zabezpečiť rituálnu čistotu starovekého Izraela. Nejde o univerzálnu morálku, ale o to, čo robí Izrael „svätým“, teda oddeleným od ostatných národov.

Ako vysvetľuje Michael Helminiak (What the Bible Really Says About Homosexuality), hebrejské slovo toʿēbah – prekladané ako „ohavnosť“ – neznamená „morálne zlo“, ale rituálne tabu. Rovnaký výraz sa používa aj pre jedenie nečistých zvierat (Dt 14,3) alebo iné zákazy, ktoré dnes nik nepovažuje za morálny problém.

---

Nie o homosexualite, ale o kultickej čistote

Text z Levitika teda nehovorí o „homosexualite“ v modernom zmysle – ako o trvalej orientácii či partnerskom vzťahu – ale o porušení kultického poriadku.

Ako pripomína Dan McClellan, staroveký Izrael nepoznal pojem sexuálnej identity. Zákaz z Levitika reaguje na predstavu, že muž by si v sexuálnom akte nemal „prisvojiť“ ženskú rolu, pretože tým narúša symbolický poriadok spoločnosti.

Podľa Williama Loadera, ďalšieho rešpektovaného biblistu, ide o zákaz viazaný na patriarchálnu predstavu „mužskej čistoty“, nie o nadčasový morálny princíp.

Z tohto pohľadu je Leviticus 18,22 rituálny predpis, nie etický zákon. Patrí do rovnakej kategórie ako zákaz nosenia odevu z dvoch látok či strihania vlasov okolo uší – normy, ktoré mali význam vo svojej dobe, ale neboli myslené ako univerzálne pravidlá pre všetky časy.

---

Biblia ako kniha otázok

Pre mňa ako bývalého veriaceho bolo oslobodzujúce zistiť, že čítať Bibliu poctivo neznamená čítať ju doslova. Znamená to čítať ju v jej vlastnom svete, nie v našom. V kultúre, kde sa pojem sexuality, identity a morálky chápal úplne inak než dnes.

Možno práve v tom spočíva úcta k textu: nepretvárať ho na obraz našich dnešných debát, ale nechať ho hovoriť jazykom svojej doby. A potom si úprimne položiť otázku, čo z toho ešte dnes má čo povedať – a čo už patrí do sveta, ktorý je nenávratne preč.

---

Záver

Aj keď dnes už neverím v Boha, Biblia ma stále fascinuje. Nie ako súbor prikázaní, ale ako svedectvo o tom, ako ľudia kedysi hľadali zmysel, poriadok a posvätnosť vo svete, ktorému nerozumeli. Keď sa k nej vraciam cez historicko-kritickú metódu, vidím ju nie ako knihu odpovedí, ale ako knihu otázok – o ľudskej dôstojnosti, identite, strachu a nádeji.

A možno práve to je dôvod, prečo sa k nej oplatí vracať aj dnes: nie preto, aby sme v nej hľadali istotu, ale aby sme sa cez ňu učili premýšľať o sebe s väčšou pokorou.

---

Odporúčaná literatúra

• Helminiak, Daniel A. – What the Bible Really Says About Homosexuality. Alamo Square Press, 2000.

• McClellan, Dan – Scripture Unlocked: Harnessing the Science of Text and Meaning. Desert Grove Media, 2023.

• Loader, William – The New Testament on Sexuality. Eerdmans, 2012.