Pravda o Ade Lovelace: Mýtus a skutočnosť

Deň Ady Lovelace je medzinárodný sviatok oslavujúci úspechy žien v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM). Koná sa každý rok v druhý utorok v októbri a zameriava sa na zvýšenie profilu žien v STEM odboroch a na vytvorenie nových vzorov pre budúce generácie. Ada Lovelace je často oslavovaná ako matematička a „prvá programátorka“, ba dokonca ako osoba, ktorá „inšpirovala prvý moderný počítač“. Tieto tvrdenia však nie sú pravdivé a patria k najväčším mylným predstavám o jej prínose k histórii výpočtovej techniky. Aká je teda pravda o jej živote a práci?

Ada, dcéra Annabelle Milbanke a básnika Georga Byrona, bola od detstva vedená k štúdiu matematiky, čo bolo v 19. storočí pre ženy nezvyčajné. Jej matka, vášnivá obdivovateľka matematiky, chcela tým zabrániť tomu, aby sa Ada podobala svojmu „bláznivému, zlému a nebezpečnému“ otcovi. Napriek tomu, že Ada mala viacerých učiteľov matematiky, ako napríklad Williama Frenda, svokra Augusta De Morgana, či neskôr samotného De Morgana, jej nadšenie a schopnosti v matematike zostali obmedzené. Zachované listy z jej korešpondencie s De Morganom ukazujú, že hoci mala bystrú a zvedavú myseľ, nikdy úplne nepochopila kľúčové matematické koncepty a jej úroveň zostala na úrovni začiatočníka, porovnateľného s neúspešným prvákom na vysokej škole. Označovať ju za matematičku je preto značne prehnané. Ako uvádza Dorothy Stein vo svojej biografii Ada: A Life and a Legacy (1985):

Vo veku dvadsaťosem rokov [...] a po desiatich rokoch občasného, no intenzívneho štúdia, bola Ada stále len sľubnou „mladou začiatočníčkou“.

Keď sa Ade nepodarilo zvládnuť matematiku, obrátila svoju pozornosť na vedecký preklad, inšpirovaná svojou mentorkou Mary Somerville, vysoko rešpektovanou matematičkou, prekladateľkou a popularizátorkou vedy. V roku 1840 Charles Babbage prednášal v Turíne o svojom Analytickom stroji pred významnými talianskymi filozofmi a vedcami. Keďže plánované zverejnenie prednášok významným barónom Planom nevyšlo, text napísal mladý vojenský inžinier Luigi Menabrea, ktorý neskôr, v zaujímavom zvrate osudu, zastával post talianskeho premiéra. Práve tento dokument, napísaný vo francúzštine, si Ada, dlhoročná obdivovateľka Babbageových výpočtových strojov, vybrala na preklad na návrh Charlesa Wheatstonea, Babbageovho priateľa. Ada publikovala tento preklad anonymne ako svoju jedinú prácu týkajúcu sa Analytického stroja.

Babbage, ktorý nikdy neprehliadal príležitosť na propagáciu, navrhol Ade, aby k prekladu pridala vlastné poznámky, podobne ako to urobila Mary Somerville pri preklade Laplaceových prác. Ada tento návrh nadšene prijala a vytvorila sériu poznámok, ktoré mali čiastočne poetický charakter a načrtávali možné využitia Analytického stroja. Tieto poznámky však vznikli pod prísnym dohľadom Babbagea, ktorý kontroloval každý detail. Je preto náročné určiť, čo je skutočne Adin originálny prínos a čo len Babbageove myšlienky vyjadrené jej perom. Niektoré nápady v poznámkach, ktoré sa považujú za zaujímavé, pochádzajú z Babbageových starších publikácií, ako napríklad Economy of Machinery and Manufactures (1832) či Ninth Bridgewater Treatise (1837).

Pokiaľ ide o otázku „prvej programátorky“, tu niet pochýb – nebola ňou Ada Lovelace. Menabreov dokument, ktorý prekladala, už obsahoval príklady programov pre Analytický stroj, ktoré Babbage vytvoril roky predtým na ilustráciu svojich prednášok v Turíne. Poznámky obsahujú ďalšie príklady od Babbagea, pričom jediným novým programom bol ten na výpočet Bernoulliho čísel. O tom, kto k nemu prispel najviac, sa vedú spory. Babbage vo svojej autobiografii tvrdí, že program navrhla Ada, no on ho napísal, hoci Ada odhalila vážnu chybu. Korešpondencia však naznačuje, že Ada mala väčšiu úlohu, než Babbage pripustil.

Tvrdenie, že Ada „inšpirovala prvý moderný počítač“, je úplne nepravdivé. Analytický stroj bol navrhnutý, skonštruovaný a čiastočne vybudovaný Babbageom dávno predtým, ako sa Ada do projektu zapojila. Ada teda nebola matematickým géniom ani prvou programátorkou. Skôr bola inteligentnou, no zmätenou mladou ženou, ktorú Babbage využil na propagáciu svojho ambiciózneho projektu. Jej preklad a poznámky boli napísané elegantne, čo naznačuje, že napriek úsiliu jej matky zdedila istú dávku básnického talentu po otcovi. Adin prínos by bolo vhodné označiť skôr ako popularizáciu vedy než ako matematiku či programovanie. Ak by sme hľadali vzor pre ženy v STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) odboroch, Mary Somerville, ktorej preklad Laplaceových prác mal oveľa väčší vplyv, by bola oveľa lepšou voľbou.

Je škoda, že organizátori Dňa Ady Lovelace nevybrali za svoju ikonu niektorú z mnohých skutočných matematičiek či vedkýň z histórie, ale ženu, ktorá ani jednou z nich nebola.