🕵️♂️ Špionáž v Éteri: Ako československí legionári v Rusku lúštili tajné rádiodepeše boľševikov
Československé légie v Rusku. Predstavíme si ich ako odvážnych pešiakov na Transsibírskej magistrále. Ale vedeli ste, že okrem bajonetov ovládali aj antény a šifrovacie kľúče? Príbeh o tom, ako naši legionári viedli tajnú „Vojnu v éteri“ proti boľševikom, je jednou z najfascinujúcejších a najmenej známych kapitol ich anabázy.
Pôvodný Chaos a Potreba Spojenia
Po začiatku bojov s boľševikmi v roku 1918 boli jednotky čs. légií roztrúsené na tisíckach kilometrov – od Penzy až po Vladivostok. Udržať spojenie bolo kľúčové, ale spočiatku takmer nemožné.
Pôvodná Služba spojenia spočiatku len s ťažkosťami spoliehala na ruské železničné úrady. Pre fungujúcu vojenskú rozviedku však bolo životne nevyhnutné mať vlastnú rádiotelegrafiu, šifrovanie a hlavne – odpočúvanie nepriateľa.
Zrod Rádiotelegrafickej Rozviedky
Zmena nastala 19. júla 1918, kedy bola v Nikolsku Ussurijskom zriadená I. čs. rádiostanica pod velením strelca (neskôr kapitána) Tomáša Pištělku. Stanica najprv nadviazala spojenie s britským krížnikom Suffolk, čím sa légie prvýkrát prepojili so svetom.
Skutočná spravodajská aktivita sa však rozbehla na jeseň 1918, keď dorazili výkonnejšie vysielačky a začala sa budovať sieť rádiostaníc v kľúčových uzloch:
Čeljabinsk (I. rádiostanica)
Jekaterinburg (II. rádiostanica)
Cvičná/záložná stanica pod velením Karola Lesného
Pod Pištělkovým vedením toto samostatné rádiotelegrafné oddelenie neslúžilo len na komunikáciu medzi vlastnými útvarmi, ale stalo sa neoddeliteľnou súčasťou legionárskej rozviedky a kontrarozviedky.
Vďaka výkonným zosilňovačom dokázali radisti „počuť“ Moskvu, Nauen, Eiffelovu vežu aj Lyon. Vďaka tomu sa napríklad 11. novembra 1918 ako jedni z prvých dozvedeli o prímerí na západnom fronte!
Majstri Šifier: Hejtmánek a Loutocký
Samotné zachytenie depeše je len polovica úspechu. Tou dôležitejšou bolo jej rozlúštenie.
Túto úlohu plnili špecializovaní šifranti, ktorí pracovali v zvláštnom šifrovacom oddelení. Dominantnými osobnosťami boli František Hejtmánek (úradník s maturitou z obchodnej akadémie) a Boris Loutocký (bankový úradník).
Šifrantská práca bola náročná a kritická. O ich vyčerpávajúcom nasadení svedčia čísla: len od 1. januára do 10. júla 1919 rozšifrovali 519 telegramov a ďalších 166 sami zašifrovali. Využívali nielen metódy cárskej armády, ale postupne vyvinuli vlastný originálny šifrovací systém. A najväčší úspech? Ukoristené a vlastnými silami rozlúštené boľševické šifry.
„Tieto radiotelegramy práve tak ako telefonické rozhovory a telegramy nepriateľa nami zachytené sú jedným z najcennejších materiálu rozviedky,“ písal Vojtěch Klecanda v inštrukcii o službe rozviedky.
Korunný Dôkaz: Mierová Ponuka z Moskvy
Jedným z najcennejších historických dokladov tejto spravodajskej práce je telegram zobrazený na Obr. 1: Mierová ponuka sovietskej vlády československej vláde z 11. októbra 1918.
Aký bol osud tohto dokumentu?
11. októbra 1918: Sovietska vláda odošle svoju nótu.
1. novembra 1918: Pražská rádiová stanica odošle text nóty legiám do Čeljabinsku (ako informáciu o kroku sovietskej vlády).
Z Čeljabinsku bol tento text odoslaný ako „spěšná, přísně důvěrná šifra“ aj do Jekaterinburgu, kde bol zachytaný a dešifrovaný.
Záznam tohto telegramu slúžil ako dôležitý podklad pre poznanie skutočných krokov sovietskej moci a jej úmyslov, čo potvrdzuje aj historická štúdia Věry Olivovej.
.jpg "Fig. 1: Telegram sent by Prague radio station containing the text of the Soviet note for the information of the Czechoslovak legions in Chelyabinsk.")
Tento prípad potvrdzuje, že legionári neboli len prijímačom informácií, ale aktívnou rozviedkou. Dokázali zistiť, čo sa dialo na Západe, monitorovať Moskvu, a dokonca zachytávať a spracovávať aj vlastnú, prísne tajnú komunikáciu – len aby mali istotu, že im nič dôležité neunikne a budú mať presný prehľad o situácii na všetkých frontoch.
Légie nám zanechali odkaz nielen o hrdinstve v boji, ale aj o špičkovej technickej a spravodajskej profesionalite. Ich práca v éteri bola tichou, no kriticky dôležitou bitkou o prežitie a úspech celej anabázy.
Čo vás na práci legionárskej rozviedky prekvapilo najviac? Podeľte sa o názor v komentároch!
Zdroje: J. Marek, Zpravodajská služba čs. legií v Rusku 1918-1920 (Historie a vojenství); V. Olivová, Československo-sovětské vztahy v letech 1918-1922; Archív AVHÚ.
Komentáre
Zverejnenie komentára