Táto kniha o inkvizícii je hlavne v jej prvej časti plná nepresností. Napríklad ahistoricky vykonštruovaná zodpovednosť názorov sv. Augustína, jeho známe compelle intrare, za popravu Priscilliána v r. 384 (zo všetkých jeho životopisov je známe, že sa stal kresťanom v r. 386, a v období Priscilliánovej popravy, bol skeptikom), nespravodlivé obviňovanie sv. Augustína zo schvaľovania trestu smrti upálením pre zatvrdlivého heretika, spôsobené prebraním zavádzajúcej interpretácie akademika I. R. Griguleviča (a agenta NKVD s krycím menom MAX) so zúrivým marxistickým antikatolicizmom naplnenej knihy Dějiny inkvizice, autorov popis klasických inkvizičných procesov proti Brunovi a Galileimu vôbec nezohľadňuje pokrok v historickom bádaní, pričom vychádza zo zastaralej literatúry. Novšia publikácia o Inkvizícii z pera poľského cirkevného historika Grzegorza Rysa je len spomenutá, autor z nej čerpá len povrchne a často mylne (napr. výrok sv. Bernarda z Clairvaux, že kacíri sa majú presvedčiť argumentami, nie zbraňami lat. capiantur non armis, sed argumentis, nesprávne pripisuje biskupovi Wazovi z Lutychu), ďalej údajný výrok legáta Arnalda Amalricha pri masakre v Beziérs: 'Pobijte ich všetkých, Pán si už svojich spozná!' nie je vôbec historicky doložený, žiadny dobový kronikár sa o ňom nezmieňuje, pričom autor ho predkladá neinformovanému čitateľovi ako historicky potvrdený. V autor v popise náboženskej doktríny katarov nesprávne uvádza, že katari odsudzovali krivú prísahu, pričom je o nich všeobecne známe, že odsudzovali akúkoľvek prísahu, teda nielen krivú. Popiska k obrazu o tzv. "zázraku" sv. Dominika je zavádzajúca hlavne v tom, že popisuje to, čo sa na ňom neodohráva. Je to údajne drastická scéna ako podľa autorovej úplne mylnej mienky, sv. Dominik "páli knihy". Na obraze však dochádza k úplne inému výjavu. Sv. Dominik sa prizerá, ako sa jeho spis o vieroučných omyloch katarskej sekty na ňom podrobuje tzv. skúške očistným ohňom. Je súčasne vhodený s protispisom z katarskej strany, následne dochádza k "zázraku", kacírska kniha horí, zatiaľčo pravoverná ostáva v ohni neporušená a napokon aj taká vylieta z ohňa. V druhej časti tejto inak veľmi zaujímavej knihy sa dostávame k historickému popisu vzniku, vývoja, kontroverzií a čiernej legende o Španielskej inkvizícii - tzv. Supremy. Keďže autor je významným českým hispanistom, preto jeho spracovanie a spôsob akým sa zhostil historického skúmania tejto veľmi chúlostivej problematiky treba jednoznačne oceniť. Čerpá pri ňom hlavne z modernej historickej literatúry, ktoré prezentujú diela popredných historikov Supremy Henryho Kamena, Jeana Pierra Dedieu, Juana Caro Baroju a Benjamina Netanyahua. V knihe sú síce aj ďaľšie chyby a nepresnosti a preto zdá sa, že jej text, hlavne v jej prvej časti, neprešiel lektorským posudzovaním, v ktorom by sa aspoň sčasti podarilo tieto chyby a nepresnosti eliminovať. Preto, aj keď s ťažkým srdcom, nemôžem odporučiť túto knihu serióznemu záujemcovi o históriu inkvizície. Ako vstupný text k štúdiu jej dejín možno odkázať na spomenutú publikáciu Inkvizice od Grzegorza Rysa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára