streda, 1. augusta 2012

Citát dňa - Japonskí lúštitelia kódov a šifier II. svetovej vojny

Japonsko malo počas II. svetovej vojny dve separátne kryptoanalytické služby. Jedna spadala pod armádu, ďalšia pod Námorníctvo. Kvôli nepriateľstvu, ktoré existovalo medzi armádou a námorníctvom tieto oddelenia vzájomne nespolupracovali, ale namiesto toho často nezávisle na sebe pracovali na rovnakých problémoch.
Detaily o ich úspechoch proti nepriateľským kódom sa dali nájsť len veľmi ťažko pretože po dobytí Japonska v septembri roku 1945, mali dostatok času na zničenie svojich záznamov a rozptýlenie ich personálu. Stále však niekoľko málo dokumentov v Japonsku zostalo a spolu s rozlúštenými japonskými správami nachádzajúcimi sa v britských archívoch môže poskytnúť základ pre vyhodnotenie ich operácií počas vojny.


Japonská armádna agentúra

Začiatky centralizovanej armádnej kryptologickej služby sa datujú až od roku 1921, kedy bola utvorená študijná skupina, ktorú tvorili špecialisti na šifry z armády, Ministerstva zahraničia a ministerstva spojov aby pracovala na rozlúštení kódov a šifier USA a VB.
V roku 1922 boli Japonci angažovaní v rokovaniach so ZSSR týkajúcich sa ich vojenských jednotiek na Sibíri. V tom čase bola ich kryptoanalytická služba úspešná pri rozlúštení kódu sovietskej delegácie. Tento úspech preukázal dôležitosť lúštenia kódov a šifier a preto bolo tomuto oddeleniu poukázaných viac zdrojov.
Zahraničná asistencia bola získaná od poľskej kryptologickej služby, ktorá mala pri lúštení sovietskych kódov a šifier vynikajúce výsledky. Kapitán Kowalewski z poľskej armády bol v roku 1923 pozvaný do Tokia a do Poľska bola na štúdium vyslaná malá skupina japonských dôstojníkov.
Bola to práve táto skupina, ktorá tvorila základ armádneho kryptoanalytického oddelenia. Od roku 1936 malo toto oddelenie (ktoré často menilo označenie) 135 ľudí.
Hlavnou náplňou armádnej agentúry bolo lúštenie sovietskych a čínskych kódov a šifier. Toto dávalo zmysel pretože vojenské jednotky japonskej armády bojovali proti čínskej armáde a došlo aj k sérii pohraničných potýčok so sovietskymi armádnymi jednotkami v Mandžusku.
Vojenské a diplomatické kódy čínskeho Kuomintangu boli rozlúštené a týmto poskytli Japoncom neoceniteľné spravodajské správy o nadchádzajúcich operáciách a diplomatických iniciatívach. Napríklad v roku 1940 boli odhalené a sledované pohyby 54 čínskych divízií was detected and followed práve vďaka rozlúšteniu čínskeho armádneho 4-miestneho kódu Mi-ma.
V rovnakom čase umožnilo rozlúštenie kódov sovietskych vojenských jednotiek a pohraničných jednotiek  NKVD Japoncom bližšie preskúmať sovietske vojenské možnosti, výcvik a zásobovanie na Východe. Lúštenie kódov a šifier im umožnila získať výhodné postavenie pred Bitkou pri jazere Chasan.
Japonci si pri svojich aktivitách vypomáhali tzv.  vlámacími operáciami do cudzích veľvyslanectiev.
Na konci 30-tych rokov boli okopírované americký diplomatický kód Brown a prúžková šifra M-138-A jednotkou vojenskej polície.
Britské diplomatické kódy Cypher M, Medzirezortný (angl. Interdepartmental) a tzv. R kód boli taktiež fyzicky kompromitované. Medzirezortná šifra (angl. Interdepartmental cypher) poskytovala cenné spravodajské informácie o stave britskej obrannej línie v Malajzii.
Počas II. svetovej vojny boli armádni lúštitelia prinútení venovať značné zdroje kódom Spojených štátov amerických. Okrem kódov nízkej úrovne bol na konci roku 1944 úspešne analyzovaný a rozlúštený šifrovací stroj M-209. Bombardovacie misie lietadiel B-29 boli prezradené vďaka tomu, že na ich palubách sa používali stroje M-209.
V roku 1944 dochádza k hlavnej činnosti ako vylepšiť výkonnosť angažovaním univerzitných študentov z fakúlt matematiky a cudzích jazykov. Rovnako v tom istom období bol pri kryptoanalýze využívaný diernoštítkový stroj IBM. Tieto snahy prišli však príliš neskoro aby mali dopad na vojnový situáciu, ale ukázali že japonskí vodcovia chápu hodnotu tajnej spravodajskej činnosti.

Japonská námorná agentúra

Spojovacia spravodajská služba japonského námorníctva bola staršia než armádna a jej začiatky možno vysledovať až do obdobia rusko-japonskej vojny z roku 1905. Centralizované kryptoanalytické oddelenie bolo vytvorené v roku 1929 aby zaútočilo na šifrované komunikácie USA a VB.
Aktivity japonského námorníctva boli namierené hlavne proti Spojeným štátom americkým. Námorní kryptoanalytici boli schopní rozlúštiť diplomatické kódy USA Gray a Brown, ale na rozdiel od svojich rivalov z armády nedokázali prelomiť prúžkový šifrovacie zariadenie najvyššej úrovne M-138-A.
Proti britským diplomatickým kódom zaznamenali len veľmi obmedzený úspech.
Vďaka prečítaniu anglo-amerických diplomatických kódov dokázali postrehnúť zvyšujúce sa napätie medzi Japonskom a USA v 30-tych rokoch 20. storočia.
Za účelom získať bližšie informácie o pohyboch námornej flotily USA pred a počas vojny operovalo niekoľko monitorovacích staníc. Zaujímavým prípadom bola monitorovacia stanica, pôsobiaca pod krycím názvom "Agentúra L". V roku 1938 bola v Mexiku zostavená malá jednotka nazvaná ‘Agentúra L ’ (L-Kikan) na monitorovanie rádiovej komunikácie námornej flotily USA v Atlantiku a taktiež komerčného rádia RCA vysielajúceho z New York City.
Počas vojny v Pacifiku  sa väčšina vojenských kódov USA ukázala ako bezpečná. Došlo len k veľmi obmedzenému úspechu s prúžkovou šifrou Námorníctva USA, známou pod označením CSP-642. Samozrejme kódy používané na obchodných lodiach boli získavané od Nemcov a ich prešifrovacie tabuľky sa lúštili v Japonsku.
Japonci dokázali vystopovať pohyb a miesta sústredení obchodných lodí a takto predpovedať hlavné spojenecké operácie vďaka čítaniu správ šifrovaných kódmi Obchodného loďstva. Taktiež sa stále viac a viac spoliehali na rádiové zameriavanie polohy, tzv. D/F (Direction Finding)  a analýzu prevádzky aby tak vystopovali pohyby nepriateľskej flotily.
Pri sovietskych kódoch boli schopní rozlúštiť diplomatický systém používaný na Ďalekom východe a kód používaných na lodiach sovietskeho obchodného loďstva na Kamčatke a Vladivostoku.
Pri porovnaní všeobecnej výkonnosti námorných kryptoanalytikov pri lúštení nepriateľských kódov sa dospeje k tomu, že neboli v tom tak úspešní ako ich armádni konkurenti.

Japonská služba rádiovej bezpečnosti

Identifikácia rádiových vysielaní agentov a ich lokalizácia pomocou rádiového zameriavania  bolo úlohou špecializovaných jednotiek rádiovej kontrarozviedky.
V Japonsku existovali dve agentúry, ktoré vykonávali túto misiu. Jednou bola Vedecká skupina oddelenia pre vyšetrovanie v rámci ministerstva vojny - Otsu-han. Ďalšou bolo podobné oddelenie vojenskej polície Kenpei-Tai.
Existovali taktiež jednotky rádiovej bezpečnosti v rámci japonských armád sústredených v Číne.
Vojenská polícia Kwantungskej armády mala skupinu rádiového zameriavania, známu pod ozn. ‘Jednotka 86’.
Vojenská polícia expedičnej armády v Číne mala podobnú skupinu, ktorá sa nazývala ‘6-ta Sekcia’. Táto skupina bola počas vojny schopná lokalizovať polohu sovietskych rádiových špiónov v Šanghaji.

Spolupráca so zahraničnými mocnosťami

Dôležitým aspektom japonského prístupu k spravodajstvu bola ich snaha spolupracovať s inými krajinami. Boli schopní získavať spojencov v dvoch smeroch. Jedným bolo ponúkanie ukradnutých nepriateľských kódov. Ďalším bolo utrácanie veľkého množstva peňazí.
Počas II. svetovej vojny Japonci mali na spravodajské operácie k dispozícii veľké sumy peňažných prostriedkov. Nemeckí spravodajskí dôstojníci sa pochvalne zmieňovali o ľahkosti, s akou ich japonskí kolegovia dokázali získať a utratiť veľké sumy.

Spolupráca s Nemcami

Japonská misia ktorej velil plukovník Tahei Hayashi, bývalý vedúci armádnej kryptologickej agentúry navštívila v roku 1941 Nemecko a vymenila kódy USA a Veľkej Británie za systémy, rozlúštené Nemcami.
Tento sľubný štart ale neviedol k užšej spolupráci pretože spojenie medzi Japonskom a Nemeckom bolo problematické. Naviac Nemci nedôverovali Japoncom pri ich nedávnych úspechoch v kryptoanalýze. Veci sa zmenili v lete ’44, keď z nariadenia Hitlera bolo Japoncom poskytnutých niekoľko kryptosystémov najvyššej úrovne (vrátane najnovších prúžkov pre šifru M-138-A).
V novembri 1940 došlo tiež k tzv. incidentu Automedon. Posádka z nemeckého pomocného krížnika Atlantis vstúpila na palubu britskej parolode SS Automedon a ukoristila prísne tajné dokumenty. Medzi nimi bola aj kópia záznamov z rokovaní britského Vojnového Kabinetu z augusta 1940. Tieto zložky poskytli súhrn britskej stratégie na Ďalekom Východe a pripúšťali skutočnost, že Thajsko a Hong Kong sú vojensky neobhájiteľné. Taktiež naznačovali, že Veľká Británia nebude odhodlaná ísť do vojny proti Japonsku kvôli osudu francúzskej Indočíny.
Tieto dokumenty boli poskytnuté Japonsku a dovolili im správne vyhodnotiť slabé postavenie Britov na Ďalekom Východe. Kapitánovi lode Atlantis Bernhardovi Roggemu bol za tento úspech udelený samurajský meč!

Spolupráca s fínskou kryptologickou službou

Major Eiichi Hirose bol vyslaný do Fínska aby sprostredkoval výmenu výsledkov s tamojšími lúštiteľmi. Taktiež Generál Makoto Onodera, ktorý pôsobil ako vojenský atašé v Štokholme financoval fínsku kryptologickú službu na oplátku za poskytnuté kópie ich práce.
Fínski kryptoanalytici boli úspešní pri lúštení niekoľkých sovietskych kódov a kódu Ministerstva zahraničných vecí USA (a to najmä prúžkovej šifry M-138-A). Tieto boli postúpené Japoncom.

Spolupráca s Maďarmi

Podplukovník Shinta Sakurai bol vyslaný do Maďarska, aby spolupracoval s kryptologickou službou tejto krajiny.

Využitie poľských kryptoanalytikov

Spolupráca medzi Japonskom a Poľskom na poli kryptológie sa rozvíjala od 20-tych rokov 20. storočia. Po porážke Poľska boli niektorí poľskí exiloví kryptoanalytici zamestnaní Japoncami v úrade vojenského atašé v Rumunsku, kde pracovali na lúštení sovietskych kódov.

Prehľad hlavných kryptoanalytických úspechov

Sovietske kódy

Sovietsky diplomatický kód používaný na Východe na konzulátoch/ambasádach v Soule, Dairene, Austrálii, Harbine, Hakodate pri ich spojení s Moskvou a Vladivostokom bol od roku 1943 čítaný Japoncami. Tento však nebol postavený na jednorázovom bloku (OTP), ale jednoduchší systém.



Bolo rozlúštených niekoľko vojenských kódov a číselných kódov používaných pohraničnou strážou NKVD (OKK, OK40, PK1), z časti vďaka fínskej a nemeckej pomoci.
Došlo k rozlúšteniu kódu sovietskeho obchodného loďstva používaného v pobrežných oblastiach Kamčatky. Prečítané boli aj správy lodí sovietskeho obchodného loďstva operujúcich od Vladivostoku.

Kódy USA

Americký šifrovací stroj M-209  ‘rozlúštený’ v roku 1944 a prečítané správy. Niektoré z nich odkazovali na operácie amerických bombardérov B-29.
Od Nemcov boli získané kód obchodného loďstva a  kód obchodných lodí a rozlúštené prešifrovacie tabuľky. Tieto sa používali od roku 1940 až do konca vojny. Od čítania týchto kódov boli Japonci schopní identifikovať miesta sústredení konvojov v špecifických oblastiach a odvodiť z toho aké hlavné spojenecké operácie pravdepodobne budú nasledovať.
Kódy Ministerstva zahraničných vecí Gray, Brown, A1 a prúžková šifra M-138-A boli rozlúštené Japoncami v rámci rozličného stupňa úspechu. Všetky tieto systémy mali byť fyzicky kompromitované. Úspech pri rozlúštení šifry najvyššej úrovne M-138-A závisel na pomoci Fínov a Nemcov.

Britské kódy

Kódové knihy Cypher M, Interdepartmental cypher a kód R  boli fyzicky kompromitované. Britská Medzirezortná šifra - Interdepartmental cypher poskytla spravodajské informácie pre japonskú vojenskú kampaň v Malajzii.

Chinese codes

Vojenské a diplomatické kódy čínskeho Kuomintang-u boli rozlúštené v priebehu vojny.
Niekedy dochádzalo aj k rozlúšteniu kódu čínskej Komunistickej strany čo poskytlo znalosti vopred o mnohých vojenských ofenzívach komunistov.

Literatúra: Kniha Kena Kotaniho ‘Japanese Intelligence in World War II’ , Kniha ‘Combined Fleet Decoded’, HW 40/29 ‘Exploitation of Russian Civil communications by Axis Powers’, HW40/75 ‘Enemy exploitation of Foreign Office codes and cyphers: miscellaneous reports and correspondence’, HW 40/85 ‘Exploitation of British Inter-Departmental cypher’, DF-187D ‘Relations of OKW/Chi with foreign cryptologic bureaus’, DF-187F ‘Remarks made by Ministerialrat Fenner in reply to certain questions of a general nature’, ‘Hitler's Last Chief of Foreign Intelligence. Allied Interrogations of Walter Schellenberg’, HW 40/7‘German Naval Intelligence successes against Allied cyphers, prefixed by a general survey of German Sigint’, Kniha Davida Kahna ‘The codebreakers’

Poďakovanie: Ďakujem pánovi Kenovi Kotanimu za odpovede na moje otázky o Japonskej kryptologickej histórii v II. svetovej vojne.
Zdroj: Japanese codebreakers of WWII

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára