štvrtok, 30. augusta 2012

Inkvizícia: Kritická a historická štúdia o donucovacej moci Cirkvi, autor: Elphiege Vacandard - Úvod


Elektronická kniha Projektu Gutenberg pod názvom The Inquisition (slov. Inkvizícia), autor: Elphiege Vacandard

Túto elektronickú knihu môže využívať ktokoľvek, kdekoľvek bez poplatku a bez takmer žiadnych obmedzení. Môžete ju kopírovať, umiestňovať kamkoľvek alebo znovupoužiť v súlade s licenciou Projektu Gutenberg vrátane tejto e-knihy alebo priamo na adrese www.gutenberg.org

Názov:

The Inquisition

 A Critical and Historical Study of the Coercive Power of the Church


Autor: E. Vacandard


Prekladateľ: Bertrand Conway


Dátum uverejnenia: 16. augusta 2008 [EBook #26329]


Jazyk: Slovenský


*** Začiatok tejto elektronickej knihy v rámci PROJEKTU GUTENBERG pod názvom THE INQUISITION ***


V angličtine vytvoril : David McClamrock
Preklad do slovenčiny: Jozef Krajčovič





INKVIZÍCIA




KRITICKÁ A HISTORICKÁ ŠTÚDIA O DONUCOVACEJ MOCI CIRKVI

AUTOR: ELPHEGE VACANDARD




PREKLAD DO ANGLIČTINY Z DRUHÉHO VYDANIA: BERTRAND L. CONWAY, C.S.P.

NOVÉ VYDANIE:  LONGMANS, GREEN, AND CO. FOURTH AVENUE & 30TH STREET, NEW YORK

LONDON, BOMBAY, CALCUTTA AND MADRAS 1915

Nihil Obstat. THOMAS J. SHAHAN, S.T.D.
Imprimatur. + JOHN M. FARLEY, D.D Arcibiskup New Yorku.

NEW YORK, 24. júna 1907.
Copyright 1907 BERTRAND L. CONWAY

Všetky práva vyhradené

Prvé vydanie: február 1908; Zaregistrované: máj 1908; Nové a lacnejšie vydanie: september 1915

PREDHOVOR


EXISTUJE len veľmi málo katolíckych apologétov, ktorí pociťujú nutkanie pýšiť sa historickými análmi Inkvizície. Najtuhší z nich bránia túto inštitúciu proti útokom moderného liberalizmu, ako keby nedôverovali sile svojich vlastných argumentov. Naozaj ťažko zodpovedali prvú námietku svojich oponentov, keď sa vzápätí odvažujú poukázať na to, že protestantskí a racionalistickí kritici Inkvizície by mali byť sami vinní z hrozných zločinov. "Prečo," pýtajú sa, "odsudzujete našu Inkvizíciu, keď ste zodpovední za svoje vlastné Inkvizície?" Nuž z takéhoto falošného spôsobu uvažovania sa nedá vyťažiť nič dobrého. Ako sa zdá sa tu prakticky pripúšťa, že kauza Cirkvi sa nedá obhájiť. Obvinenie z páchania zločinov voči nepriateľom, ktoré sa snažia zmenšiť na minimum sa vracia naspäť s rovnakou silou proti priateľom, ktorých sa snažia brániť. Z toho neplynie, že pretože Inkvizícia Kalvína a francúzskych revolucionárov si zasluhuje byť ľudstvom zavrhnutá, Inkvizícia Katolíckej Cirkvi musí uniknúť všetkej kritike. Práve naopak, takto ich vzájomné nešťastne zvolené porovnanie prirodzene môže niekoho zvádzať k presvedčeniu, že si obe zaslúžia rovnaké opovrhnutie. Podľa našho úsudku existuje len jediný spôsob ako obhájiť postoj Katolíckej Cirkvi v stredoveku ohľadne Inkvizície. Musíme túto inštitúciu skúmať a posudzovať objektívne, zo stanoviska morálky, spravodlivosti a náboženstva, namiesto porovnávania jej excesov s rovnako opovrhnutiahodnými činmi iných tribunálov.
Doposiaľ žiadny historik hodný zmienky sa ešte nepodujal na to, aby tému Inkvizície spracoval z tohto objektívneho stanoviska. V sedemnástom storočí kňaz-historik Jacques Marsollier, kanonik z Uzès, uverejnil v Cologne (Paríž) v roku 1693, spis _Histoire de l'Inquisition et de son Origine_(História Inkvizície a jej počiatkov). Ale táto práca, ako na ňu poukázal kritik, je "nie až tak dejinami Inkvizície, ale skôr pojednaním napísaným s príslovečne silnou galikánskou predpojatosťou, ktoré detailne opisuje s evidentným pôžitkom krutosti Svätého Offícia." Ilustrácie sú prebraté z traktátu Philipa Limborcha _Historia Inquisitionis_.[1]

[1] Paul Fredericq, _Historiographie de l'Inquisition_, s. xiv. Úvod k francúzskemu prekladu Leovej knihy o Inkvizícii.

Henry Charles Lea, známy už predtým zo svojich ďalších prác o histórii náboženstva, uverejnil v New Yorku v roku 1888 trojzväzkovú prácu pod názvom _A History of the Inquisition of the Middle Ages._ Tejto knihe  sa malo dostať ako je už pravidlom najlichotivejšieho prijatia zo strany európskej tlače a bola preložená do francúzštiny.[1] Dá sa o nej bez preháňania povedať, že je tou "najobsiahlejšou, najzávažnejšou a najdôkladnejšou históriou Inkvizície, ktorú máme k dispozícii."[2]

[1] _Histoire de l'Inquisition au moyen âge_, Solomon Reinach. Paris, Fischbacher, 1900-1903.

[2] Paul Fredericq, loc. cit., s. xxiv.

Samozrejme má to ďaleko od toho, aby to bolo posledné slovo historickej kritiky. A nehovorím tu o zmenách v poznaní detailov, ktoré môžu vyplynúť z objavu nových dokumentov. Máme po ruke množstvo dokumentačného materiálu na to, aby sme si dokázali utvoriť presný obrázok o samotnej inštitúcii. Leovmu úsudku, napriek evidentným známkam intelektuálnej poctivosti, sa nedá dôverovať. Akokoľvek sa môže javiť čestným, ale určite nie je nestranným. Jeho pero sa až príliš často dáva otvorene najavo svojim vlastným predsudkom a svojej nenávisti voči Katolíckej Cirkvi. Jeho kritický úsudok sa niekedy úplne mýli.[1]

[1] Čitateľ môže zozbierať naše posúdenie jeho práce z rozličných kritických vyjadrení, ktoré si v priebehu knihy postupne prejdeme.

Tanon, prezident Kasačného Súdu, sa ukázal ďaleko viac nestranným vo svojej knihe _Histoire des Tribunaux de l'Inquisition en France._[1] Je to evidentne práca historika, ktorý má veľmi široký a precízny záber dotýkajúci sa najmä cirkevnej legislatívy. Je hlbokým znalcom tajomstiev kanonického ako aj civilného práva. Samozrejme však musíme pamätať na to, že jeho záber je obmedzený. Od začiatku bolo jeho zámerom vynechať všetko, čo sa stalo mimo Francúzska. Okrem toho, oveľa viac sa zaoberá skôr právnou ako teologickou stránkou Inkvizície.

[1] Paríž, 1893.

Na spísanie Dejín inkvizície, ako celku, sa ešte stále čaká. Nie je naším zámerom pokúšať sa o to; naša ambícia je oveľa skromnejšia. Ale prajeme si zobraziť túto inštitúciu v historickom kontexte, ukázať ako vznikla a najmä naznačiť jej vzťah ku konceptu donucovacej moci Cirkvi ktorá prevládala v stredoveku. Preto, ako samotný Lea hovorí: "Inkvizícia nebola organizáciou svojvoľne vypracovanou a vnútenou súdnemu systému Christianitas mocenskými ambíciami alebo fanatizmom Cirkvi. Skôr bola prirodzeným--jeden by mohol povedať nevyhnutým--vývojom síl pôsobiacich v trinástom storočí a nik nedokáže správne vyhodnotiť proces jej vývoja a výsledkov jej aktivity, bez viacmenej podrobného zváženia všetkých faktorov, ktoré ovládali mysle a duše ľudí počas doby, ktorá viedla k budovaniu základov modernej civilizácie."[1]

[1] Predhovor, s. iii.

Musíme sa taktiež vrátiť ďalej než do trinásteho storočia  a zistiť ako sa donucovacia moc, ktorú Cirkev nakoniec zverila Inkvizícii, od začiatku vyvinula. Takýto je účel predkladanej práce. Je to kritická a zároveň historická štúdia. Naším zámerom je najprv zaznamenať všetko čo sa týka potlačenia herézy, od počiatkov kresťanstva až do obdobia renesancie; neskôr budeme vidieť, či postoj Cirkvi voči heretikom sa dá nielen vysvetliť, ale aj obhájiť.

Píšeme túto štúdiu v duchu absolútnej poctivosti a úprimnosti. Táto tématika je bezpochyby tou najdelikátnejšou. Ale žiadny takýto ohľad by nám nemal brániť pri jej štúdiu z každého možného uhla pohľadu. Kardinál Newman, vo svojich Historických náčrtkoch hovorí o "tej vnútornej trvalej rozorvanosti,  ktorú vlastnia istí historici ohľadne zverejňovania škandálov. Fakty vo veľkých dejinách sa vynechávajú resp.  dávajú sa do popredia významné pamätné skutky, pretože o tých sa myslí že nepovznášajú ducha, zatiaľčo z tých všetkých škandálov sú takéto opomenutia, takéto pozlátka, tými najväčšími."[1]

[1] Zv. ii, s. 231.

Katolícky apologét v súčasnosti zlyháva vo svojej povinnosti, ak píše len a len pre pozdvihnutie pravoverných. Aj keď uznáme, že dejiny Inkvizície odhalia veci, o ktorých sa nám ani len nesnívalo, ale naše predsudky nám však nesmia zabrániť čo najpoctivejšie sa postaviť voči týmto nelichotivým faktom. Nemali by sme sa obávať ničoho väčšieho než je výčitka, že sa bojíme pravdy. "Dokážeme chápať," hovorí Yves Le Querdec,[1] "prečo si naši starí predkovia neželali skaziť ľudské mysle tým, aby predostreli pred nich určité otázky. Som presvedčený, že sa mýlili, pretože všetky otázky, ktoré sa dajú predložiť, sa iste niekedy skôr či neskôr objavia. Ak sa nestranne nepredostrú tými, ktorí vlastnia na ne skutočné odpovede, alebo tými, ktorí na ne tieto odpovede poctivo hľadajú, budú odhalené ich nepriateľmi. Z tohto dôvodu si myslíme, že nielen poctivosť, ale aj dobrá taktika od nás vyžaduje povedať svetu všetky fakty.... Všetko už bolo povedané alebo sa ešte niekedy vysloví.... To, o čom nebudú písať priatelia Cirkvi, bude širokoďaleko roznášané jej nepriateľmi. A oni okolo tohto objavu spravia taký poprask, že ich slová dosiahnu aj tie najvzdialenejšie kúty a preniknú aj k tým naj hluchším ušiam. Preto by sme sa dnes nemali obávať svetla pravdy; ale skôr mať strach z temnoty lží a omylov."

[1] _Univers_, June 2, 1906.

Jedným slovom, najlepšou metódou apologetiky je povedať celú pravdu. Podľa nášho zmýšľania sú apologetika a história dvomi sestrami s rovnakým poslaním: "_Ne quid falsi audeat, ne quid veri non audeat historia_."[1]

 [1] Cicero, De Oratore ii, 15.

3 komentáre:

  1. Pane, dekuji za zajimavy prispevek, pisete velmi zajimave,ale jsem nazoru ze Svata Inkvisice byla to nejlepsi co kdy Cirkev mela. Denne se modlim k Sv. Pedru Arbués, patronu Otcu Inkvisitoru,a svatemu mucedniku Svate Inkvisice, aby tato organisace opet se zvedla,a mela moc i slavu tak jako za panovani Isabely Kastilske a Fernanda Aragonskeho ve Spanelsku.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zdravím, paní Inger. Aby nedošlo k nedorozumeniu. Musím Vás upozorniť na to, že nereagujete na moje názory, toto v úvode píše samotný Abbé Elphiége Vacandard, ktorý bol cirkevným historikom v období predkoncilných pápežov Leva XIII. a sv. Pia X. Ja sa modlím k sv. Bernardovi z Clairvaux, ktorý uznával len láskavé a milosrdné zaobchádzanie s heretikmi. Jeho výrok Fidei suadenda est, non imponenda a aj pôsobenie na misii v Languedocu bolo žiarivým príkladom tohto postoja. Cirkev nad svetom nemá panovať mečov svetskej vlády ale musí ho priťahovať láskavým a miernym príkladom jeho Božského zakladateľa, ktorý neprišiel naň aby ho odsúdil, ale spasil. Preto ani my nesmieme používať silu svetského ramena na fyzické zničenie tých, ktorých Pán takých ako ich stvoril, žiadal ušetriť.

      Odstrániť
  2. Tak jak psala jsem i pod clanek, "Eymeric", ja byla dnes od 4 rano na cestach a ted dorazila ke kamaradovi do Valladolidu. A vite kam pujdu zitra rano? Navstivim palac del Zuniga,a asi vite jaka organisace tam sidlila. Uz se nemohu dockat. Vecer navstivim monasterio de San Pablo de Valladolid,a jestlipak vite, kdo tam jiz do radu Dominikanu vstoupil ve 14 letech! Ve Valladolidu byl tez proces s fray León, ktery vedl Fernando Valdés y Salas (soudil i Carranzu). Fernando Valdés y Salas je opomijen, i kdyz nechal postavit universitu v meste Oviedo (Asturias),a ma tam i pomnik i hrob, i to misto behem sve cesty navstivim. Vim ze po procesu s Carranza byl Fernando Valdés Salas sesazen z funkce generalniho Inkvisitora Spanelska, samotnym St. Piem V., ale uz mu take bylo 83 let,a v dusledku pokrocileho veku jiz nezvladal funkci. Dozil se 85 let. Vim, ze Vy mate jine idoly nez ja,ale to nevadi. Valladolid je krasne mesto, s krasnou historii, udelam samozrejme fota,a dam treba na FB. Moc Vas zdravim. Ja vim ze me nazory lide v soucastnosti nepochopi. Ale libi se mi jake mate znalosti, vazim si Vas i kdyz mame na Svatou Inkvisici jiny nazor. Odpovedela jsem i pod tim Vasim clankem o Eymerickovi. Dle meho nazoru Eymerickova prace je take velmi dobra,ale Instrucciones Antiguas je lepsi, energictejsi, silnejsi, pusobivejsi. Cetl jste to? Cely nazev je " Compilación instrucciones del Oficio de la Santa Inquisición!! To je tak pusobive dilo,ale nevim jestli bylo vydano anglicky. Skoda ze nemluvite spanelsky, nebot to je tak pusobive, silne, mysticke. Je to pusobivejsi nez od Bernard Gui, Practica inquisitionis haereticae pravitatis! V roce 1559 to zmodernisoval Fernando Valdés y Salas,ale puvodne napsal fray Tomás de Torquemada v r 1484. Jaky mate nazor na tyto Otce? A co Diego de Deza? Pusobil v uradu kratce,ale take byl pusobivy. Velmi se ale zapomina napriklad na Gasparo Quiroga, ktery byl v urade generalniho Inkvisitora Spanelska 25 let, udelal peknou karieru, take par prirucek od Neho doma mam,ale na Neho se uplne zapomina. Ktery z techto Otcu je Vam nejsympatictejsi?

    OdpovedaťOdstrániť