utorok, 19. marca 2013

Bolo kresťanstvo príčinou vzniku modernej vedy? Kapitola z knihy The Christian Delusion

Kapitola č.15 z knihy The Christian Delusion (Prometheus Books, 2010) bola napísaná Richardom Carrierom a má názov “Kresťanstvo nebolo príčinou zrodu modernej vedy”. Text kapitoly je zameraný na vyjadrenia istých populárnych apologetických spisovateľov v USA ako je napr. Dinesh D’Souza, ktorý mal tvrdiť, že len kresťanstvo umožnilo vzniku modernej vedy. Títo spisovatelia taktiež silne poukazujú na to, že veda mohla vzniknúť iba v kresťanskej spoločnosti, čo je myšlienka ktorú budem názývať tzv. tézou Posvätnej vedy - Holy Science thesis. Richard túto tézu popisuje ako “nielen chybnú v každom mysliteľnom detaile, ale tak neslýchane zavádzajúcu, že ktokoľvek i s tou najmenšou akademickou kompetenciou a zodpovednosťou by mal poznať, že bola falošná”. V závere konštatuje, že proponenti tejto tézy musia byť pochabí.
Najprv by som teda začal s preskúmaním literatúry, v ktorej sa diskutuje o pozitívnom vplyve kresťanstva na vedu. V mojom ďalšom poste, sa pozriem na Richardove argumenty v jeho kapitole. A následne v záverečnom poste sa pokúsim položiť niektoré kritické otázky o Richardovom spracovaní dejín starovekej vedy.
Na konci devätnásteho storočia bola prijímaná zoširoka v akademickom prostredí a vo veľkej miere aj vo verejnosti tzv. ‘hypotéza konfliktu - conflict hypothesis’, že kresťanstvo malo vedu zatiahnuť späť a brániť vedeckému snaženiu. Prvým vážným útokom na túto myšlienku bol pokus francúzskeho fyzika a historika Pierre Duhema. Duhem naznačil, že rozkvet vedy v šestnástom a sedemnástom storočí bol priamym dôsledkom nábožensko-spoločenských premien v stredovekej Európe. Taktiež ukázal, že Cirkev nebola proti vede, ale že ju viedla a napomáhala jej rozvoju. Dlho bola Duhemova práca úmyselne obchádzaná a zaznávaná. Ešte aj v 70-tych rokoch historici cítili potrebu sa osobne od neho dištancovať. Ale už to neplatí. Duhem je dnes považovaný za titánsku postavu v histórii vedy a zakladateľa celého odvetvia venujúceho sa dejinám stredovekej vedy. Samozrejme aj on urobil mnoho chýb, ale keďže to bol priekopník, bolo to len ťažko prekvapujúce. Alfred North Whitehead povedal, že západná filozofia je sériou poznámok pod čiarou k Platónovi.
Niečo podobné sa môže povedať aj o mojom vlastnom predmete vedeckého záujmu, že nerobí nič iné len poskytuje komentáre k Duhemovmu monumentálnemu dielu Systeme du Monde. Pre tých, ktorí sa zaujímajú, Duhem napísal heslo o dejinách fyziky v pôvodnej Katolíckej encyklopédii - Catholic Encyclopaedia dostupnej online. Duhemova práca bola uvedená do sveta anglofónnej jazykovej oblasti dominikánskym fyzikom a teológom Stanley Jakim. Richard naznačuje o téze, že iba kresťanstvo mohlo umožniť vzniku vedy  “zdá sa pochádza” od Jakiho v jej “dokonale klamnej forme”. Súhlasím s kritikou Jakiho za zmiešavanie histórie s teológiou. Samozrejme nemôže byť vinený za povrchné opisy jeho diela, ktoré sa v posledných rokoch rozšírili (o ktorých viac čoskoro). Jeho magnum opus, Veda a Stvorenie - Science and Creation (Scottish Academic Press, 1974) je husto opatrené poznámkovým aparátom a je čisto vedeckým zväzkom, ktoré značne detailne pokrýva svetonázory mnohých civilizácií. Jaki tvrdí, že viera vo večný svet, ktorý sa neustále podrobuje nekonečným cyklom zániku a znovuzrodenia je prekážkou vedy. To znamená, ako vraví Aristoteles, že “každé umenie a každá filozofia často dosahuje taký stupeň vývoja ako môže a potom znovu zanikne”. Nepovažujem tento Jakiho argument za presvedčivý a tiež sa prikláňam k Richardovej interpretácií istých kľúčových textov Aristotela, ktoré Jaki cituje na podporu svojej tézy. Ale ani si nemyslím, že je tu Jaki tendenčný, ako naznačuje Richard.
Problém sa začali v posledných rokoch s knihami ako je For the Glory of God (Pre Božiu slávu) Rodneyho Starka (Princeton, 2003) a rozličnými popularizačnými apologetickými publikáciami, ktoré sa zaoberajú “námietkami” voči kresťanstvu. Títo apologéti sa podujali poraziť “hypotézu konfliktu” (ktorá je ako vedecký návrh v súčasnosti mŕtva a pochovaná) s vyprázdnenou verziou Jakiho diela, čím vytvorili tézu Posvätnej vedy, na ktorú vo svojej kapitole útočí Richard.
A to, že by mala byť podrobená kritike, existuje len málo pochybností. Avšak dá sa veľmi pekne ukázať, že rozmanitý vplyv kresťanstva na vedu bol prospešný. Taktiež sa dá preukázať, že k vzniku západnej vedy kresťanstvo dodalo isté podstatné prísady (hoci je ťažké spoznať, ktoré sú dôležité  ingredienty a nedokazuje to, že ich mohlo dodať výlučne iba kresťanstvo).
Mojím záujmom skutočne nie je žiadna populárna apologetika. Na druhú stranu, Rodney Stark mal niektorým váženým historikom vedy spôsobiť značné znechutenie  rovnako ako si od nich vyslúžil značnú dávku nevyberanej a zaslúženej kritiky. A ak si myslíte, že to čo sa v tlači napísalo o knihe The Victory of Reason - Víťazstvo rozumu (Random House, 2005) je negatívne, mali by ste počuť, čo si o nej historici hovoria v súkromí. Samozrejme mohol by som poznamenať, že Richard predvádza kritiku Starka z objektívneho pohľadu. To že si jeden z prívržencov Ayn Randovej  myslí, že kniha nie je dobrá, v skutočnosti ešte nie je platným dôkazom jej nedostatkov.
Neskôr budem písať o súčasnej literatúre o vzájomnom vzťahu medzi kresťanstvom a vedou. Ale zdá sa mi, že Richard má celkom pravdu v tom, že sa vo svojej kritike zameral na Starka, D’Souzu a populárnych autorov, ktorí mali využiť pád hypotézy konfliktu na vypracovanie rovnako nedôveryhodnej alternatívy.
Preložené z angličtiny.
Článok Was christianity responsible for modern science?



4 komentáre:

  1. Citujem: Títo spisovatelia taktiež silne poukazujú na to, že veda mohla vzniknúť iba v kresťanskej spoločnosti

    Mám zrovna otvorenú Knihu Souzu, ale nikde nevidím, že by tvrdil, že veda mohla vzniknú LEN v kresťanskom priestore. Ale tvrdí, že veda vznikla v kresťanskej Európe - to nie je poučka, ale konštatovanie. Kresťanstvo vytvorilo filozofické podmienky na vznik vedy práve nástojením na rozumovom chápaní viery a súvislostí v skutočnom svete, ktoré sa overovali pokusmi. Nie len filozofiou. Nešlo teda len o remeselnú činnosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Viem, že to zatiaľ nie je veľmi jasné. Dr. Richard Carrier vo svojej antiapologetickej kritike naráža na takéto DSouzove tvrdenia: "Ze všech těchto náboženství bylo jediné od počátku založeno na rozumu: křesťanství" Křesťanství a ateismus úplně jinak, s. 78. Možno to bude jasnejšie, ak si trpezlivo počkáte a snáď vysvetlenie uvidíte v nasledujúcich častiach tejto veľmi zaujímavej trilógie Dr. Hannama:) Ak nie, budem sa to snažiť priblížiť v diskusii pod ďalšími postami.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Viem, mám to pred sebou. Souza ten postoj vysvetľuje tým, že pre ostatné náboženstvá bolo neprijateľné skúmať pohnútky ich bohov k rozhodnutiam. Boli neskúmateľné a bohovia mohli tvoriť podľa ľubovôle. Ani islam, ani judaizmus nepripúšťal sa takým hĺbaním zamýšlať. Kresťanstvo prišlo s tézou, že dielo Stvoriteľa je racionálne, usporiadané a súčasne aj spoznateľné. Ak sa teda mohlo toto stvoriteľské dielo spoznávať, hľadali sa práve tie vzťahy a zákonitosti v ňom. V inej knihe som čítal a neskôr aj v tv videl film o tom, že pre stredovekého aristokrata bolo nutné poznať euklidovskú geometriu, lebo sa považovala za kľúč k spoznaniu boha. Chrámy a katedrály tých čias majú v sebe zakompované rôzne geometrické šifry, skladby a zložité plány. Aj keď sa tento prístup neskôr ukázal ako mylný, ilustruje to motiváciu hladať vzťahy, príčiny a súvislosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. DSouza však vo svojich tvrdeniach ide ďalej, ako je známe o klasickom antickom pohanstve. Pretože aj sám ste napísali, že v stredoveku poznali starovekú geometriu cez Euklida, ktorý vlastne bol pohanským učencom. Ako píše Dr. Carrier, ktorý sa kriticky vyjadruje, už stredoškolák sa na hodinách dejepisu naučí, že rozum objavili pohanskí Gréci, v tom zmysle, ako to chápe DSouza, rozvíjajúc formálne vedy logiky, filozofie, matematiky a rétoriky. A každý pozorný čitateľ Biblie vie, že kresťanstvo je od počiatku založené na písme, inšpirácii a zjavení, nie výlučne len na "rozume". Dokonca antickí pohania objavili teológiu, čo možno jasne zbadať vo fomálnych teologických pojednaniach od grécko-rímskych filozofov ako napr. Aristoteles, Metafyzika 6.1 (1026a); Sextus Empiricus, Adversus Mathematicos - Proti matematikom, 9.12 - 194 (= Proti Fyzikom 1.12-194 = Proti Dogmatikom 3.12-194); a John Dillon, Alcinous: The Handbook of Platonism Oxford: Clarendon, 1993): pp. 57-60, 86-89. Treba preto tiež napísať, že kresťanské myšlienky o prírode nie sú výlučne kresťanskými ideami. Najmä v prvom storočí kresťanských dejín, názory a cnosti kresťanov boli pretvárané tzv. "klasickou tradíciou", intelektuálnym dedičstvom, ktoré tvorilo umenie, dejiny, poézia, matematika a filozofia, vrátane filozofie prírody. Taktiež by bolo dobré pripomenúť, že kresťanskí prírodní filozofi, okrem priameho čerpania z antického dedičstva, čerpali aj priamo či nepriamo od moslimských a v menšej miere aj od židovských filozofov prírody, ktorí používali arabštinu na popis svojich skúmaní. Vďaka svojej výhodnej geografickej polohe sa Islam stal stretávacím bodom pre grécke, egyptské, indické a perzské myšlienkové tradície rovnako ako čínskych technologických výdobytkov. Nateraz by to však mohlo stačiť na urobenie si obrázku o tom, že pán DSouza vo svojich tvrdeniach zachádza priďaleko. Neskôr môžem uviesť ďalšie fakty, ktoré to dokladajú. Ale aj tak vyzývam, počkajme si na záverečné slová Dr. Hannama.

      Odstrániť