streda, 20. marca 2013

Bolo kresťanstvo príčinou vzniku modernej vedy: Carrierov protiargument

Nadväzujúc na post z minulého týždňa chcel by som preskúmať protiargumenty Richarda Carriera namierené voči téze Posvätnej vedy, že len kresťanstvo malo napomôcť vzniku modernej vedy. Jeho argumenty sa objavili v kapitole č.15 knihy The Christian Delusion - Blud kresťanstva (Prometheus Books, 2010). Ako som predtým poznamenal myslím si, že má právo na kritiku tézy, ktorú mimochodom skôr ďalej rozvíjajú populárni spisovatelia než súčasní akademickí historici vedy.
Prvé Richardovo vyvrátenie poukazuje na to, že kresťanstvo ovládalo Západ od štvrtého až do dvanásteho storočia a to bez veľkej známky vedeckého  pokroku. Ak je pravda, že kresťanstvo bolo nutnou a postačujúcou podmienkou na to, aby vznikla veda, mohli by sme očakávať, že by sa tak stalo v tomto období. V skutočnosti počínajúc vládnutím Karola Veľkého západní učenci úspešne pracovali na ovládnutí latinského vedeckého dedičstva, ale to bolo skromné v porovnaní s tým, čo bolo dostupné v gréčtine. Samozrejme sa naučili čo im chýbalo a malo byť nutným základom na zvládnutie gréckeho intelektuálneho dedičstva, keď sa k nemu dostali.
Samozrejme Richardovo vyvrátenie neuspeje, ak kresťanstvo nebolo dostatočnou podmienkou vzniku vedy (i keď by bolo nutnou). Väčšina ľudí by akceptovalo tvrdenie, že kolaps západorímskej ríše bolo katastrofou pre vzdelanie a kultúru. Trvalo storočia než sa populácia a civilizácia navrátila na úroveň, ktorú si držala okolo roku 300 n.l.. To nebolo chybou kresťanstva, ale priamy dôsledok barbarských invázií, ktoré pokračovali až do nájazdov Vikingov v deviatom storočí. Naozaj historici si všímajú akú dôležitú úlohu zohralo kresťanstvo pri zachovaní vzdelanosti a kultúry rovnako ako pri zmierňovaní chovania barbarských vládcov.
Napriek tomu však príklad Byzantskej ríše bráni tomu, aby chaos západného raného stredoveku bol použitý na podopretie tézy Posvätnej vedy. Byzancia bola kresťanskou, trvala tisíc rokov a zachovala si väčšinu z občianskej spoločnosti starovekého sveta. Takže ak je téza Posvätnej vedy správna, moderná veda by mala vzniknúť v Konštantínopole. Ale nevznikla. Inak povedané, presný stav vedy za vlády Byzantíncov zostáva stále záhadou. V dobových prameňoch sa dajú nájsť známky technologickej dokonalosti, ktoré pripomínajú mechanizmus Antikytéry a najdômyselnejšie vynálezy. Napriek tomu však moderná veda nevznikla a to všetko Richardovi postačuje, aby vyvrátil tézu posvätnej vedy.
Niektorí uznávaní historici, ako sú Lynn White a Edward Grant si položili otázku prečo Byzancia neuspela tam, kde napokon uspel Západ. Toto je platná otázka, ku ktorej Richard zrejme pristupuje s menším rešpektom, akú si zaslúži. Chcel by som si myslieť, že odpovede ponúknuté Whiteom a Grantom, že grécke pravoslávne kresťanstvo, ktoré bolo vyššej miere než katolicizmus založené na rituále a mysticizme, bolo súčasťou problému, nebude nevítaným prvkom pre ateistu ako je Richard.
Hoci Richard vtesnal popis tézy posvätnej vedy na dve stránky väčšinu svojej kapitoly venoval druhému argumentu. Ten znie nasledovne: pohanskí gréci neboli kresťanmi, ale rozvinuli pokročilú vedu. Dokonca by mohli dospieť až k “vedeckej revolúcii”, ak by im bol daný ešte nejaký ten čas.
Prvá časť tohto argumentu je nezodpovedateľná. Samozrejme staroveká grécka veda je značne impozantná, i keď to nie je “moderná veda” v zmysle, v akom ju chápeme v súčasnosti. Ale druhé tvrdenie, že Gréci by boli schopní spraviť práve takýto skok až k modernej vede, je oveľa kontroverznejší a preto aj oveľa zaujímavejší. Nechám si to však na ďalší post.
Preložené z angličtiny
Článok Was Christianity responsible for modern science? Carrier contraargument

2 komentáre:

  1. Kedy bude pokracovanie?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pokračovanie je uvedené pod názvom "Richard Carrier o starovekej vede": http://katkryptolog.blogspot.sk/2013/03/richard-carrier-o-starovekej-vede.html

      Odstrániť