katkryptolog

  📜 Život a kariéra V. Krivoša: Od cárskeho úradníka po kryptografa NKVD Pokračovanie blogu o Vladimírovi Krivošovi Pôvod, vzdelanie a sebaprezentácia Vladimír Krivoš sa narodil v roku 1865 vo Vyšnom Huštáku (dnes časť Liptovského Mikuláša, Slovensko). Už koncom gymnázia ovládal sedem jazykov . Hoci nastúpil na prestížnu Akadémiu orientálnych jazykov vo Viedni a neskôr študoval aj na Petrohradskej univerzite , žiadne z týchto štúdií nedokončil , čo sa snažil celý život maskovať. Ambiciózny polyglot, ktorý sa neskôr prezentoval ako Srb, prijal ruské poddanstvo a pravoslávnu vieru, aby si uľahčil kariérny rast. V službách cárskeho Ruska V roku 1891 nastúpil do služieb ako tlmočník petrohradskej poštovej cenzúry . Od roku 1898 oficiálne pracoval v kryptografii a pôsobil v tzv. „čiernych kabinetoch“ – perlustračnej službe, ktorá v najvyššej tajnosti otvárala korešpondenciu a porušovala vtedajšie zákony. Vďaka vynálezom na otváranie listov a racionalizácii falošných pečatí pa...

Keď sa povie Hedy Lamarr, väčšina ľudí si predstaví očarujúcu hollywoodsku hviezdu 30. a 40. rokov 20. storočia. Málokto však vie, že táto ikona strieborného plátna bola aj technologickou priekopníčkou, ktorej práca položila základy pre moderné bezdrôtové technológie, ako sú Wi-Fi, Bluetooth či GPS. Príbeh o jej údajnom „prvom vynáleze frekvenčného skákania“ je však opradený mýtmi, ktoré siahajú hlboko do histórie rádiovej komunikácie. Poďme sa pozrieť na život Hedy Lamarr, jej prínos k technológii a pravdu za týmto fascinujúcim príbehom – vrátane počiatkov myšlienky, ktoré siahajú až k geniálnemu Nikolaovi Teslovi a k ďalším priekopníkom. Kto bola Hedy Lamarr? Hedy Lamarr, vlastným menom Hedwig Eva Maria Kiesler, sa narodila 9. novembra 1914 vo Viedni, v Rakúsko-Uhorsku. Už ako mladá žena očarila divákov svojou krásou a talentom. Preslávila sa vo filme Extáza (1933), ktorý vyvolal kontroverziu pre svoje odvážne scény. Po úteku z represívneho manželstva s rakúskym zbrojárom Fritzom ...

V diskusiách o homosexualite sa často odvolávame na „jasné“ biblické texty — Sodomu a Gomoru, Pavlov list Rimanom či Korinťanom. Ale keď tieto pasáže čítame poctivo, v ich historickom a jazykovom kontexte, obraz sa zásadne mení. Ako bývalý kresťan, dnes sekulárny pozorovateľ, sa na Bibliu pozerám nie ako na zákonník, ale ako na živý text, ktorý odhaľuje, ako sa človek kedysi snažil pochopiť sám seba, svoje túžby a hranice. 1️⃣ Sodoma a Gomora: príbeh o moci, nie o orientácii Keď sa povie Sodoma, mnohí si automaticky vybavia „hriech homosexuality“. Ale v skutočnosti ide o príbeh násilia a poníženia , nie o erotiku. V Gn 19 muži mesta obkľúčia Lótov dom a žiadajú, aby im vydal svojich hostí, „aby ich poznali“ ( yadaʿ ). Toto hebrejské slovo môže znamenať pohlavný styk, ale v danom kontexte ide o znásilnenie ako akt moci a poníženia cudzincov . V starovekom Blízkom východe bola pohostinnosť posvätnou povinnosťou . Zneužiť hosťa znamenalo rúhať sa základným princípom spoločenského p...

Diskusia o Levitiku 18,22 sa často zvrhne na citovanie jedinej vety bez pochopenia jej pôvodného zmyslu. Ako bývalý kresťan a dnešný ateista sa na Bibliu pozerám nie ako na božský zákonník, ale ako na fascinujúci historický dokument. A keď ju čítame poctivo – v jej kultúrnom a jazykovom kontexte – zrazu zistíme, že mnohé „jasné zákazy“ z nej prestávajú byť také jednoznačné, ako sa zdajú na prvý pohľad. Poctivé čítanie znamená čítať v kontexte Jedna z najcitovanejších viet v diskusiách o homosexualite pochádza z Levitika 18,22: „Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť.“ Na prvý pohľad to znie ako jednoznačný zákaz. No biblická exegéza posledného storočia ukazuje, že význam tohto verša je oveľa konkrétnejší – a viazaný na svoj čas a kultúru. Leviticus 18 patrí do tzv. Kňazského zákonníka (Holiness Code, Lv 17–26) – súboru predpisov, ktoré mali zabezpečiť rituálnu čistotu starovekého Izraela. Nejde o univerzálnu morálku, ale o to, čo robí Izrael „svätým“, t...

 Úvod Dvanásty október 1919 sa nezapísal do histórie Ružomberka len ako deň násilných výtržností, ale aj ako moment, kedy sa emócie verejnosti stali nekontrolovateľnou politickou silou. Po násilnom odvlečení farára a poslanca Andreja Hlinku po jeho návrate z Paríža, vyvrcholil hnev ľudovej strany v drancovaní, ktorého dôsledky sa tiahli až do roku 1921. Z dobového pohľadu, zaznamenaného napríklad v Lidových novinách , prináša súdny proces detailný obraz o tom, ako politická amnestia a verejný tlak formovali vymožiteľnosť práva v mladej republike. Hnev ľudu a politická agitácia Dobová tlač nešetrila kritikou smerom k ľudovej strane , pričom poukazovala na to, že dav sa stal nástrojom agitátorov. Útoky neboli náhodné, ale cielené proti obyvateľom, ktorí neboli „toho istého vyznania“ alebo boli vnímaní ako politickí oponenti Hlinku. Najbrutálnejší útok sa odohral v dome továrnika Ondreja Jančeka , kde bola škoda obrovská. Svedectvá hovoria o vandalizme, rabovaní a ponižovaní. Pani Ja...

Príbeh Agnes Bernauerin (1410 – 1435) patrí k najsilnejším a najpretrvávajúcejším mýtom "temného" stredoveku. Obraz krásnej, nevinnej, neurodzenej dievčiny, ktorú z čistej lásky k princovi Albertovi Wittelsbachovi upálili zlí a fanatickí cirkevní alebo štátni predstavitelia za čarodejníctvo, si podmanil umelcov, spisovateľov a verejnosť. Romantické a osvietenské podanie však v skutočnosti zakrýva komplexnejšiu historickú realitu. Tú nám pomáha odhaľovať moderná historická veda, konkrétne na poli právnej histórie. Jedným z kľúčových revizionistických pohľadov je štúdia emeritného profesora občianskeho práva a dejín práva z Univerzity v Augsburgu, prof. em. Dr. Hansa Schlosslera , s názvom: „Agnes Bernauerin (1410-1435): Der Mythos von Liebe, Mord und Staatsräson“ (Mýtus o láske, vražde a záujme štátu) . Schlosserova práca, rovnako ako aj zistenia iných historikov a právnych expertov, odhaľuje, že príbeh Agnes Bernauerin bol zrejme viac o štátnom záujme, ohrození stability a p...

Deň Ady Lovelace je medzinárodný sviatok oslavujúci úspechy žien v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM). Koná sa každý rok v druhý utorok v októbri a zameriava sa na zvýšenie profilu žien v STEM odboroch a na vytvorenie nových vzorov pre budúce generácie. Ada Lovelace je často oslavovaná ako matematička a „prvá programátorka“, ba dokonca ako osoba, ktorá „inšpirovala prvý moderný počítač“. Tieto tvrdenia však nie sú pravdivé a patria k najväčším mylným predstavám o jej prínose k histórii výpočtovej techniky. Aká je teda pravda o jej živote a práci? Ada, dcéra Annabelle Milbanke a básnika Georga Byrona, bola od detstva vedená k štúdiu matematiky, čo bolo v 19. storočí pre ženy nezvyčajné. Jej matka, vášnivá obdivovateľka matematiky, chcela tým zabrániť tomu, aby sa Ada podobala svojmu „ bláznivému, zlému a nebezpečnému “ otcovi. Napriek tomu, že Ada mala viacerých učiteľov matematiky, ako napríklad Williama Frenda, svokra Augusta De Morgana, či neskôr samotného De M...

Československé légie v Rusku. Predstavíme si ich ako odvážnych pešiakov na Transsibírskej magistrále. Ale vedeli ste, že okrem bajonetov ovládali aj antény a šifrovacie kľúče? Príbeh o tom, ako naši legionári viedli tajnú „Vojnu v éteri“ proti boľševikom, je jednou z najfascinujúcejších a najmenej známych kapitol ich anabázy. Pôvodný Chaos a Potreba Spojenia Po začiatku bojov s boľševikmi v roku 1918 boli jednotky čs. légií roztrúsené na tisíckach kilometrov – od Penzy až po Vladivostok. Udržať spojenie bolo kľúčové, ale spočiatku takmer nemožné. Pôvodná Služba spojenia spočiatku len s ťažkosťami spoliehala na ruské železničné úrady. Pre fungujúcu vojenskú rozviedku však bolo životne nevyhnutné mať vlastnú rádiotelegrafiu, šifrovanie a hlavne – odpočúvanie nepriateľa. Zrod Rádiotelegrafickej Rozviedky Zmena nastala 19. júla 1918, kedy bola v Nikolsku Ussurijskom zriadená I. čs. rádiostanica pod velením strelca (neskôr kapitána) Tomáša Pištělku . Stanica najprv nadviazala spojenie s ...

 Praha, symbol histórie a krásy, skrýva na svojom Karlovom moste mnoho tajomstiev. Jedno z nich je zvlášť zaujímavé – zlatý hebrejský nápis na kríži, ktorý stojí už stáročia. Pre mnohých ide o prejav náboženskej neznášanlivosti, pre iných len o historickú kuriozitu. No zamysleli ste sa niekedy nad skutočným príbehom, ktorý sa za týmto nápisom skrýva? Je to príbeh, ktorý sa začal v roku 1696. Tradičná legenda hovorí, že nápis bol zaplatený z pokuty Židovi, ktorý sa rúhal krížu, pretože si pred ním neodňal klobúk. Realita je však oveľa temnejšia. Podľa historického článku, ktorý som prečítal, sa „rúhanie“ týkalo obvinenia, že Žid menom Elias Backoffen spolu s priateľom Berlom Taborom napísali „hanlivý“ list, ktorý útočil na kresťanský kríž. Proces, ktorý nasledoval, bol katastrofou. Sudcovia nemali originál listu. A čo je ešte horšie, údajne šifrovaný list sa nikdy nepodarilo dešifrovať. Súd sa uspokojil s neúplným prekladom, ktorý poskytol sám Backoffen a ktorý ho však neusvedčoval....

  The First Czechoslovak Republic (1918–1938) is often romanticized as a beacon of democracy in Central Europe—a time of cultural flourishing, progressive reforms, and the wise leadership of Tomáš Garrigue Masaryk. But beneath the surface of this "golden age" lay a web of intrigue, corruption, and power plays that tested the young nation's institutions. Political scandals weren't just tabloid fodder; they exposed vulnerabilities in the fragile democracy, involving high-ranking officials, shady deals, and even foreign meddling. Drawing from historical accounts and declassified insights, let's dive into some of the most notorious aféry that shook the republic to its core. The Sugar Scandal (Cukrová Aféra, 1919): A Sweet Deal Gone Sour Just months after Czechoslovakia's birth, the republic faced its first major corruption storm. Amid postwar economic chaos, a Franco-Dutch-Czech banking consortium offered a 300-million-franc loan secured by 300,000 tons of suga...

Aféra, o ktorej sa dnes dočítate, nie je len príbehom o zločine. Je to príbeh o sprisahaní, politických hrách a zúfalom boji jedného muža o spravodlivosť, ktorý odhaľuje temné pozadie mladej Československej republiky. Hovoríme o afére Ľudovíta Palounka a pokuse o vypálenie Hlinkovej tlačiarne Lev v Ružomberku v roku 1920. Kto bol Ľudovít Palounek? Ľudovít (Ludvík) Palounek bol bývalý vojenský spravodajca s pôsobením v ruskom generálnom štábe a neskôr v Ministerstve národnej obrany ČSR. Tvrdil, že v marci 1920 dostal šifrovaný rozkaz na „znemožnenie tlačovej agitácie“ Slovenskej ľudovej strany vypálením jej tlačiarne v Ružomberku. Operácia „Lev“ Na akcii sa mali podieľať kapitán Theodor Kouba a poručík Karel Nový. Palounek im odovzdal zapaľovacie zariadenia. Podľa neho boli testované už v roku 1919 v záhrade vily ministra národnej obrany Václava Klofáča. Aj keď sa tlačiareň nepodarilo úplne zapáliť, Palounek tvrdil, že operácia bola hradená zo štátnych prostriedkov. ...

Po 88 rokoch bola na Zámku v Lánoch otvorená záhadná obálka, ktorú nadiktoval prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk svojmu synovi Janovi. Historici z Národného archívu a Masarykovho inštitútu odhalili jej obsah, ktorý priniesol prekvapivé a pikantné zistenia. Môj tip na výrok – „Gajda byl nevinnej a měl jsem tomu Palounkovi pomoct. Pozor, Beneš to posere.“ – sa síce nenaplnil, no skutočný obsah obálky, spolu s tragickými osudmi Radolu Gajdu a Ludvíka Palounka, odkrýva temné zákutia československej histórie a robí môj vymyslený výrok prekvapivo trefným. Navyše, antipatia Masaryka voči Gajdovi, ktorá siaha až do ich krátkeho stretnutia v Rusku v roku 1917, dodáva príbehu ďalší rozmer. Čo odhalila obálka? List, písaný rukou Jana Masaryka, obsahuje päť strán textu, väčšinou v angličtine, a pochádza pravdepodobne z roku 1934, keď sa Masaryk cítil vážne chorý. Nešlo o posledné slová na smrteľnej posteli, ako sa predpokladalo, ale o inštrukcie pre prípad jeho úmrtia a návod, ak...

When we talk about breaking the Enigma cipher machine, Alan Turing’s name often takes center stage in popular media and history books. His brilliance in Bletchley Park and contributions to computer science are undeniable, but the story of Enigma’s decryption is far richer—and more international—than the spotlight on Turing suggests. In this post, we’ll shine a light on the critical contributions of Polish and Czechoslovak cryptographers, who laid the groundwork for cracking the German cipher machine and deserve their place in the narrative. The Polish Pioneers: Rejewski, Zygalski, and Różycki Long before Turing entered the scene, three Polish mathematicians—Marian Rejewski, Henryk Zygalski, and Jerzy Różycki—achieved a monumental breakthrough. In December 1932, working in Poland’s Cipher Bureau ( Biuro Szyfrów ), they cracked the military version of the Enigma, complete with its additional security feature, the plugboard ( steckerbrett ). Using advanced mathematical techniques, particu...

  Alice Roberts vo svojej knihe Domination ponúka čitateľom ambiciózny pohľad na otázku, ako sa kresťanstvo stalo dominantnou silou západnej kultúry. Na rozdiel od Toma Hollanda, ktorý v knihe Dominion zdôrazňuje ideologický vplyv kresťanstva, Roberts rámcuje jeho úspech ako príbeh mocenských hier. Podporuje to archeologickými nálezmi, napríklad z Pompejí, kde sa kresťanské symboly objavujú po roku 234 n. l. Hoci je jej prístup pútavý, kniha trpí viacerými nedostatkami, ktoré oslabujú jej presvedčivosť. Roberts tvrdí, že kresťanstvo uspelo vďaka svojej užitočnosti pre elity, ktoré ho využili na získanie bohatstva a moci. Tento pohľad je však príliš zjednodušený a ignoruje komplexné duchovné a ideologické faktory, ktoré zohrali kľúčovú úlohu. Napríklad jej cynické hodnotenie asketizmu, ako v prípade Šimona Stylitu, ktorého obviňuje zo snahy o slávu, pôsobí nepresvedčivo. Stylita, chudobný pastier, ktorý žil v extrémnej odriekavosti, je sotva príkladom honby za svetskou slávou. Tento...