Mnou doposiaľ zistené údaje o L.
Palounkovi:
Tzv. major r.l., resp. ruského gen. štábu, Ing.
Ludvík Palounek (1891-1935), narodený v Libštáte dňa 19.4. 1891, adresa:
Praha, Perštýn 9, posledná adresa: Praha I, Staré Mesto, Skořepka 1058/8,
V r. 1901 nastúpil na čs. reálne
gymnázium Novodvorská Praha III. – dnes
Gymnázium Jana Nerudy, nachádzajúce sa na Hellichovej 3 v Prahe I, a ktoré
absolvoval v r. 1909, neskôr údajne študoval na C. a k. (Císařská a
královská) česká vysoká škola technická v Praze ( toto sa nepotvrdilo,
viď. NA Praha, f. P186_7 Ludvik Palounek, IMG_1427.jpg – dokument Komenda
glovny Policii Panstwowej Warszawa, Dr. L. NAGLER, superintendent, vedúci ústrednej
vyšetrovacej služby v Poľsku, titul inžiniera vodných stavieb a chémie vo
Varšave v r. 1912-4 na meno Ludvík Palounek nebolo vystavené, ani tam
nežil)Najprv sa mal po vypuknutí vojny dostať cez Nemecko do Francúzska, po
jeho nelegálnom úteku do Ruska najprv zamestnaný v továrni na krém, ďalej
sa mal stať vojenským zbehom, podľa vlastných slov pred sedriou
v Ružomberku dňa 4.8.1926 sa do Ruska dostal už v r. 1909 resp.
1910 a keďže ovládal 4 cudzie
jazyky pracoval na ruskom generálnom štábe ako vyzvedač, slúžil od júna 1914 až
do augusta 1915 u 2. pevnost. del. pl.č.2 v Krakove, potom v sibírskej légii neskôr
bol vo Varšave zatknutý nemeckou políciou a odsúdený za špionáž na 19 rokov
(viď. napr. článok Ze soudní síně – Vyzvědačský proces, In. Lidové noviny,
9.6.1914,s.7 a vyzvedačský spis Paul Kandl),
Bol neskôr v Schneidemühle odovzdaný Rakúsku,
kde bol odsúdený vojenským súdom v Krakove pre zločin vyzvědačstva na 19 rokov žalára. Väznený bol zpočiatku v
Möllersdorfe a neskôr ho previezli do Plzne na do vojenskej väznice Bory, po
oslobodení z väzenia po r. 1918 (po prevrate) sa dostal na slobodu a ako vážne chorý na španielsku chrípku
a zlyhanie ľadvín sa liečil v rôznych sanatóriách až do mája 1919. Od júna
do septembra 1919 mal údajne pracovať v II. odd. spravodajskom MNO ako
agent pod samotným jeho zakladateľom plk. Haužvicom a po údajne (ne)úspešnom
špionážnom poslaní v Poľsku a v Maďarsku (v II. oddelení sa „hovorilo“
o neúspechoch, v rámci služby ďalej však o úspechoch) a nielen podľa
knihy p. Karla Pacnera, do tajnej služby VO (Výzvědná organizace) - mjr. Vladimíra
Vaňka od okt. r. 1919, v septembri r. 1920 bol z nej vyhodený údajne
za "zneužívanie dôstojníckych titulov", (vtedy bola rozpustená celá
organizácia a naviac, tieto a podobné priestupky páchali aj ostatní „dôstojníci“,
dokonca aj samotný Ján Kyjovský, veliteľ pobočky VOA v Bratislave a neformálne
jeho nadriadený, lenže ten bol už vtedy ako vyslúžilý maffián, chránenec TGM a hlavne
„všemocného“ ministra zahraničia E.B., kontroverzie s dôstojníckymi hodnosťami,
viď. VUA Praha, fond Presidium MNO, Inv. č. 533, Kart. 43, Činnost agenta
"majora" Palounka na Oravě. a čís. 960.980/zprav. z 11./8.1920), ihneď
sa však dostal do tzv. Kontrolného zboru pohraničnej stráže, ktoré vzniklo dňa 1.9.1920,
a v ktorom slúžil ako proviantný „dôstojník“. Fungovalo v rámci Ministerstva
pre správu Slovenska, a ako také bolo po viacerých prehmatoch a korupčných
aférkach dňom 1.1.1921, rozpustené a počas toho mesiaca boli štruktúry aj
s personálnym obsadením prevzaté pod pohraničnú finančnú stráž, P. udával,
že dobrovolne z neho práve vtedy vystúpil, neskôr v r. 1922 bol
obeťou podvodu so zmenkou zo strany belgickej spoločnosti, obchodujúcej
s banským drevom, ktorej obchodným zástupcom bol istý p. Eugen Machtelinckx
(P. si sťažoval nielen TGM a jeho kancelárii, že ten, kto ho vlastne
pripravil o jeho reputáciu a peniaze, ktoré si na obchod požičal u rodiny
svojej ženy, bolo MZV a jeho šéf E. Beneš, pretože poslal svojho zástupcu,
istého bývalého šľachtica, pôvodom z Belgicka, v rámci dobrých
vzťahov s Belgickom, „von“ Helvershen-Helversheim, aby prekazil jeho tj. Machtenlinckxovo
odsúdenie, viď. L. Palounek, Archiv KPR, Inv.č.: 2371, sign. R 5117/34, ďalej poukazoval
aj na údajné rodinkárske prepojenia sudcov v tomto procese), ponúkal sa do
služby rôznym štátnym spravodajským zložkám (Propagačné oddelenie, ktorému
šéfoval J. Hajšman, maffián a novinár, resp. MZV, priamo jeho vedúcemu, E.
Benešovi), chvástal sa so známosťami na vysokých politikov Klofáča, Stříbrného,
Frankeho apod. (viď. Článok „Pozor!“ ... na Palounka, In.Večerní České slovo,
Rok vydání 1923, Ročník 5, Datum vydání 02.03.1923, Číslo 50, dostupné online: https://kramerius.nm.cz/view/uuid:d075082e-1be4-4f56-b1f8-12a3acb0a399?page=uuid:8446ea18-6e0e-11ec-b3fc-001b63bd97ba),
bol aj odsúdený za to, že vykrikoval protištátne heslá, ako ho republika
okradla (viď. Článok „Urážel republiku“, In. Deník Plzeňska: deník
Československé živnostensko-obchodnické strany středostavovské. Praha: Čechie,
27.01.1926, 3(23), s. 4. ISSN 1805-1715. Dostupné také z: https://kramerius.svkpk.cz/uuid/uuid:648ffaef-4549-11ed-b91d-001b63bd97ba),
atď., ďalej bol aj celkom nešikovný podvodníček (prečo nešikovný?, no
pretože všade kam prišiel, naň upozorňovali: napr. viď. Článok „Pozor na
podvodníka!“, In. Československý denník: Ústřední orgán Československé strany
živnostensko-středostavovské. Olomouc: [s.n.], 1929(285), s. 3. ISSN 2571-2179.
Dostupné také z: http://www.digitalniknihovna.cz/vkol/uuid/uuid:59b4e90a-39db-11e9-a2e7-90b11c419e63,
alkoholik (trpel nefrózou, vážnou srdcovou chorobou, obličky mal úplne v dezolátnom
stave, trpel alkoholistickou psychickou chorobou „alkoholistická psychosa“, mal
sluchové halucinácie, viď posudky lekárov, NA Praha, sign. P186 - 7 Ludvík
Palounek, Prípis k Tk V.473/1926/146, KS Ružomberok, odd. V., dňa 24.apríla
1933), čo sa rád najedol a napil zadarmo (viď. Napr. čl. „Ďaleko neutiekol.“,
In. Slovenský denník, dňa 21.7.1928, str.
4, dostupné na: http://digitalna.kniznica.info/s/7JnhE2O7um,
údajný vynálezca bezhlučného dela ci pušky (napr. čl. Článok „Významný
český vynález“, In. Olomoucký obzor: věstník čsl. národní demokracie v
olomoucké župě. Přerov: Tiskové a vyd. družstvo Obzor, 1927(31), s. 3. Dostupné
také z: http://www.digitalniknihovna.cz/vkol/uuid/uuid:c0110a00-0680-11e4-9168-90b11c419e63,
následne aj motora a bol ako údajný "plukovník" a úlohou svadobného podvodníka, mal
na to aj firmu Seznam (viď. Napr. čl. „Žádali na pražském řezníkovi 15.000 Kč
na uplacení generálů pro zadávku masa“, In. Polední list. Praha: Tempo,
10.02.1934, 8(41). s. 5. ISSN 1804-8838. Dostupné také z: https://ndk.cz/uuid/uuid:907892e0-96a8-11e3-b9bb-5ef3fc9bb22f,
ale to až neskôr v tridsiatych rokoch (presne v r. 1933), bol
aj predvolebným agitátorom pre stranu Jiřího Stříbrného v r.
1935 (viď. Čl. „Jak vypadají jejich předáci!“, zo dňa 17.5.1935, piatok; In. Jesenická stráž: nezávislý hraničářský
týdeník hající zájmy českého lidu. Šumperk: J. Kahula, 1935(20), s. [10].
Dostupné také z: http://www.digitalniknihovna.cz/vkol/uuid/uuid:4589c136-38b1-11e4-bdd4-90b11c419e63
a zomrel dňa 1. septembra (viď. Čl.
Zemřel účastník temné historie, In. Polední list. Praha: Tempo, 04.09.1935,
9(245), s. 2. ISSN 1804-8838. Dostupné také z: https://dnnt.mzk.cz/uuid/uuid:8a841400-885b-11e3-8031-001018b5eb5c),
v tom istom roku. Podrobnejšie o Palounkovej úlohe v akcii na
podpálenie tlačiarne Lev v Ružomberku v r. 1920 a neskôr od r.
1924 a ďalej v jeho snahe o to, ako si zabezpečiť živobytie,
resp. dokázať „pravdu“, jeho potýkanie sa so štátom, úradmi, novinármi a politikmi,
o tom nabudúce.
