"Bol 1. september 1970. Stal som sa kryptológom Zvláštneho odboru Federálneho ministerstva vnútra. Obsahom mojej novej funkcie bol výskum teoretických problémov šifrovania informácií. (...) Zvláštny odbor FMV (neskôr Zvláštna správa FMV) mal postavenie ústredného orgánu šifrovej služby štátu. Úlohou odboru bolo pripravovať organizačné, kádrové a technické opatrenia na ochranu informácií, ktoré prenášali šifrové siete diplomatických, vojenských a hospodársko-riadiacich štruktúr štátu a zabezpečiť ich potrebnými šifrovacími prostriedkami. Samostatným problémom bol výskum a výroba šifrovacích prostriedkov pre česko-slovenskú rozviedku. Po vytvorení zvláštnej správy sa kompetencia útvaru rozšírila i na úlohy lúštenia a dešifrovania informácií z cudzích sietí šifrového spojenia. V rozhodujúcej miere išlo o diplomatické spojovacie siete štátov, ktoré nepatrili do koalície Varšavskej zmluvy. Nebol to veľký útvar. Priamo na správe pracovalo vyše sto ľudí. Správa však odborne riadila rezortné šifrové orgány na ďalších ministerstvách, ktoré mali šifrové spojenie. Z týchto iste najvýznamnejšie bolo pracovisko na ministerstve zahraničných vecí a 8. oddelenie generálneho štábu česko-slovenskej armády. (...) Úlohou kryptológov zvláštnej správy bolo navrhovať pre náš štát a pre jeho inštitúcie bezpečné šifry a súčasne hľadať cesty na získavanie informácií zo šifrovej korešpondencie cudzích štátov. Dejiny šifier sú reťazou tvrdení o bezpečných šifrových systémoch a dôkazov o ich nespoľahlivosti. Odolám lákadlu spomínať na všetky tie články reťaze, ktorá je možno taká dlhá, ako je stará komunikácia medzi ľuďmi, snaha chrániť informácie o záujmoch iných ľudí. Odolám aj pokušeniu školiť čitateľa o používaní či lúštení šifier. Niektoré zásadné technické východiská však musím uviesť. Lúštenie šifier tkvie najmä vo využití štatistických zákonitostí výskytu písmen v textoch jednotlivých jazykov. Napríklad v slovenčine sa písmeno 'i' vyskytuje častejšie ako 'w' a po 'i' oveľa častejšie nasleduje 'e' ako 'y'. To značí, že v princípe je problém spoľahlivej šifry jednoduchý. Stačí danú správu zašifrovať tak, aby každý znak správy sa náhodne a s rovnakou pravdepodobnosťou zmenil na ktorýkoľvek znak abecedy, v ktorej je správa napísaná. Potom sa v zašifrovanej správe vyskytujú všetky písmená približne rovnako často a ich výskyt nezávisí od predchádzajúcich písmen. Prirodzene, dešifrácia takto zašifrovanej správy vyžaduje, aby adresát vlastnil použitý predpis zmien znakov."z knihy Lorenc, A.: Ministerstvo strachu?, TATRAPRESS, Bratislava, 1992, s.25-27
utorok 25. októbra 2011
Citát dňa - Generál Lorenc nebol "džentlmen":)
Gentlemani si navzájom nečítajú listy?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára