Šifra Copiale - o čom je a čo nepredstavuje

Jedna dvojstránka zo šifrovaného rukopisu Copiale

Jednému počítačovému vedcovi a dvom lingvistom sa podarilo vylúštiť šifru Copiale, ktorou doposiaľ neznáma nemecká tajná spoločnosť, okultného charakteru, utajila mimo iných aj podrobnosti o prijímaní nových členov - neofytov. My, čo vieme, aké je to fascinujúce zaoberať sa kryptológiou, poháňa nás istá zvedavosť upriamená na to, čo pokladajú bežní i  výnimoční ľudia za dôležité utajiť pred zvedavými očami svojich blížnych a túžba zdolať intelektuálne výzvy a hádanky sa taktiež dokážeme vžiť do kože spomínaných výskumníkov. I keď treba poznamenať, že povaha a vlastnosti šifry, ktorá bola použitá pri vytvorení spomínaného historického dokumentu, nie sú zložité. Jedná sa to tzv. homofónnu substitúciu. V tej dobe sa používali aj relatívne zložité šifrovacie systémy založené na použití kódovej knihy, bežne v najvyšších kruhoch panovníckych dvorov a ich diplomatických zastúpení v zahraničí bol používaný tzv. nomenklátor a v menšej miere hlavne na utajenie menšieho množstva depeší veľkej dôležitosti a vysokého stupňa utajenia varianty polyalfabetických šifrovacích systémov. Dá sa s istou dávkou irónie povedať, že výskumníci si vybrali schodnejšiu cestičku, ako svoje mená aspoň na 15 minút dostať do svetiel mediálnych reflektorov. Existuje totiž mnoho doposiaľ nerozlúštených záhad, s ktorými je spojené použitie šifier. Medzi najznámejšie a doposiaľ nikým preukázateľne a v dostatočne presvedčivej miere nevyriešené hádanky patrí napríklad Voynichov rukopis, Kódex Rohonc, rôzne listy, poznámky na okraji rodinných dokumentov, zachovalé záznamy diplomatického a vojenského charakteru historicky známych i menej známych postáv panovníkov, kniežat a iných vladárov a v neposlednom rade šifry Beale, údajne ukrývajúce cestu k ohromnému pokladu. V Čechách a na Slovensku máme tiež tú česť s osobnosťami, používajúcimi popri snahe o utajenie svojich zápiskov v denníkoch tajné písmo, za všetkých spomeniem spisovateľa Karla Hynka Máchu (Pár poznámek k šifře použité v deníku Karla Hynka Máchy, časopis Crypto-World 2/2011), Martina Kukučína (Kollár, Jozef: Tajné písmo Martina Kukučína, časopis Crypto-World 1/2010) a  Ladislava Medňanského. Ako obdivne pôsobia priam neuveriteľné výkony takých "zapadnutých" historikov a archivárov, akými boli Gustave Adolph Bergenroth, ktorý za 10 mesiacov rekonštruoval 19 nomenklátorov, z ktorých každý pozostával z 2000 až 3000 kódových znakov. A to vrátane vlastnej kopistickej práce, dohliadania na ďalšieho spolupracovníka pri zhotovovaní kópií, vyhľadávaní dokumentov v archívoch a nevyhnutným súbojom s byrokratickými prekážkami a častým písaním listov domov do Nemecka. Nemožno nespomenúť ani talianského archivistu Luigiho Pasiniho, ktorý od r. 1855 pracoval v Archivio di Stato v Benátkach, a tu pre francúzskeho historika Armanda Bascheta riešil zašifrované depeše benátskych veľvyslancov vo Francúzsku počas vlád francúzskych panovníkov Henricha II., Františka II. a Karola IX. Nesporne najúspešnejším a najvytrvalejším expertom na nomenklátory, ktorý kedy žil, bol však opát a archivár Domenico Pietro Gabbrielli, od r. 1854, keď mal 30 rokov, sa stal pracovníkom diplomatickej sekcie Archivio di Stato vo Florencii, v prvých 7 rokoch svojej neúnavnej mravenčej práce ich rozlúštil 400, čo je viac než jeden nomenklátor týždenne. Gabbrielli rozlúštil alebo zrekonštruoval 1755 nomenklátorov, ktorých vytvorenie spadá do obdobia medzi rokmi 1414 až 1742. Tieto zaplnili 16 mohutných zväzkov (obsahovali napríklad 130 kľúčov ku korešpondencii Cosima I. Medici, ktorý vládol vo Florencii v rokoch 1536 až 1574).  Základom pre úspešné zvládnutie šifry, ktorá stála v ceste odhaleniu obsahu záhadného dokumentu Copiale je počiatočný predpoklad v použitom jazyku dokumentu (zdá sa, že nebolo veľmi ťažké zistiť použitý jazyk, ktorým bola v tomto prípade nemčina) a klasická frekvenčná analýza s použitím algoritmizácie a urýchlenia pomocou programu, ktorý tým pádom uľahčí odhad najčastejšie sa vyskytujúcich písmen a znakov v otvorenom texte. V aplikovanej kryptoanalýze substitučných šifier na predbežné určenie samohlások v texte sa napr. používa optimalizovaný Suchotinov algoritmus. Veľmi dobré výsledky prináša v tejto oblasti aplikácia genetických algoritmov alebo sa tiež využívajú algoritmy tzv. simulovaného žíhania (angl. simulated annealing). Teda nič zložité to v dnešnej dobe informatizácie nie je. Aj na internete sú dostupné rôzne automatické "riešiče" jednoduchej substitúcie založené na jednoduchom princípe horolezeckých algoritmov (angl. hill climbing), alebo implementácie šikovného algoritmu Thomasa Jakobsena. S tých dostupných môžem uviesť napr. všestranne využiteľný nástroj pre výučbu historických i moderných kryptografických systémov Cryptool, riešič monoalfabetickej substitúcie Secret Code Breaker – Monoalphabetic Cipher Solver, alebo Cipher-solver od Tomáša Hanzáka si chcete precvičiť svoje schopnosti, môžete si skusmo vytvoriť svoju substitučnú abecedu pomocou ktorej zašifrujete nejaký zmysluplný text v známom jazyku alebo si môžete schuti zalúštiť na podobnú tému pri tohtoročnom, už dvanástom ročníku súťaže v kryptoanalýze, ktorú s veľkým úspechom poriada mesačník Crypto-World. Myslím si osobne, že takéto úlohy sú však dôležité hlavne z dôvodu historického povedomia širokej verejnosti a takéto získavanie nových informácií slúži na širšie a hlbšie oboznamovanie sa s dejinami kryptológie a v tomto konkrétnom prípade tajných spoločností 18. storočia.


Podrobnosti o rukopise a použitej šifre sú uvedené na stránke jednej z autorov:
The Copiale Cipher - Kevin Knight, Beáta Megyesi, Christiane Schaefer

V článku o nej na SME v Sekcii Veda, sú inak použité typické prvky ako zatraktívniť a zvýšiť čítanosť textu:) Posúďte ale sami:

Rozlúštili tajnú šifru Copiale