nedeľa, 16. októbra 2011

Citáty dňa - Doktor Mirabilis a jeho šifry

"Bláznom je ten, kto zapíše tajomstvo iným spôsobom než tak, aby ho zakryl pred obyčajným ľudom. (...) Dá sa považovať za veľké bláznovstvo dávať oslovi šalát, keď rovnako dobre poslúži aj bodľačie; a narušuje majestát vecí ten, kto prezradzuje tajomstvo."
Bacon navrhol niekoľko metód, ako zakryť skutočný význam textu: 
  • "Niektorí používajú znaky, verše a rôzne iné hádanky či obrazné vyjadrenia."
  •  "V mnohých knihách sa dá nájsť nekonečné množstvo údajov a vied zamlžených tak nejasným jazykom, že im žiadny človek neporozumie bez učiteľa."
  •  "Do tretice niektorí skrývajú svoje tajomstvá štýlom písania; menovite používajú len spoluhlásky, takže ich nikto neprečíta, pokiaľ nepozná význam slov: takto sa bežne postupovalo medzi Židmi, Chaldejcami, Sýrčanmi, Arabmi a veru i medzi Grékmi - preto u nich nájdeme mnoho tajomstiev, ale obzvlášť to platí pre Židov"
  •  "Za štvrté sa dá zamaskovať zmysel primiešaním rôznych druhov písma. Takto zakrýval svoju múdrosť astronóm Ethicus, keď navzájom kombinoval písmená hebrejskej, gréckej a latinskej abecedy."
  • "Za piate ľudia si strážia svoje tajomstvá tak, že ich zapisujú inými písmenami, než sú bežné v ich krajine." 
Roger Bacon (asi 1214-1294), prezývaný aj Doctor Mirabilis, snáď vďaka svojej oddanosti vede, bol zbožným kresťanom a františkánskym mníchom, ale nevidel medzi vedou a náboženstvom žiadny rozpor a rovnako ako Pythagoras bol zároveň mystikom i vedeckým vizionárom. Vo svojej dobe zašiel dokonca tak ďaleko, že navrhol pápežovi, aby prijal novú kresťanskú teológiu, ktorá by zahrňovala alchýmiu, astrológiu a modernú vedu.  V 20. storočí zvýšil záujem o jeho osobu a dielo, ktoré zanechal, aj záhadný Voynichov rukopis, pretože medzi kandidátov na autora tohoto dokumentu patril aj on sám. Bacon bol otvoreným zástancom použitia obskúrnych písem a kryptografie. Aj v citátoch, uvedených vyššie naozaj propaguje šifry. Keďže až dnes vieme, že rukopis pravdepodobne vznikol až v pätnástom alebo šestnástom storočí, tak môžeme ho ako autora vylúčiť.

3 komentáre:

  1. O Rogerovi Baconov sekulárni humanisti píšu,citujem:
    Tvrdenie o „priateľskom” vzťahu cirkvi a katolíckych vedcov ilustruje Krško Angličanom R. Baconom, ktorý si dovolil vyzdvihnúť význam experimentu, na čo doplatil vyhnanstvom a dlhoročným žalárom na sklonku života.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Toto tvrdenie sekulárnych humanistov na základe Krškovej zjednodušujúcej a jednostrannej argumentácie problémov spojených s naozaj zložitým vzťahom Rogera Bacona a jeho spolubratov vo františkánskom ráde jednoducho nie je pravda. Experimentálne skúmanie prírody zastávali už jeho duchovní "učitelia" - dominikán sv. Albertus Magnus a biskup z Lincolnu, oxfordský profesor Robert Grosseteste. Neskôr experiment propagoval aj Petrus Peregrinus, francúzsky scholastický vedec. Žiadny z nich, ani Bacon nemal problémy kvôli vedeckému skúmaniu prírodných zákonov. Problémy vo vnútri františkánskeho rádu súviseli skôr s politicko-náboženskými pohybmi tej doby. S vedou ako takou tieto postihy, ktorým čelil Bacon, nemali nič spoločné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Žiada sa tiež dodať, že priame svedectvo o jeho uväznení na sklonku života nemáme, len zachovanú zmienku, ktorá bola napísaná 80 rokov po. Preto súčasní historici vedy, ako David C. Lindberg, Michael H. Shank o tom, že sa Baconovo odsúdenie generálnym predstaveným františkánov do žalára skutočne udialo, pochybujú. Ak to považujú za plauzibilné, ako dôvody sa uvádzajú jeho sympatie k radikálnemu krídlu špirituálov, propagujúcich bezpodmienečnú chudobu, resp. záujem o dobové prorocké vízie zmien vo vtedajšej spoločnosti, rovnako aj jeho konfliktogénna osobnosť či záľuba v istých astrologických špekuláciách. V každom prípade, ak k jeho uväzeniu naozaj došlo, nebolo to určite kvôli vedeckému bádaniu.

      Odstrániť