Z Alexandra VI. sa stal Savonarolov najsilnejší protivník. Tento nekresťansky žijúci pápež sa cítil Savonarolovými kázaniami napádaný a dotknutý vo svedomí. Všetkými prostriedkami, lsťou a záludnosťou postupoval proti mníchovi a sledoval len jeden cieľ. nepohodlného kazateľa umlčať. Pretože sa mu to nepodarilo, uvalil na neho exkomunikáciu. Trest Savonarolom ťažko otriasol, avšak čelil mu veľkolepou tézou:
"Všetka teológia je založená na láske, na láske je založené cirkevné právo, na láske štátne právo. Kto teda rozkazuje proti láske, tomuto naplneniu nášho zákona, ten nech je v kliatbe! Boh nech exkomunikuje toho, kto vydáva nariadenie proti láske!"
Nikdy nesmieme uposlúchnuť bez toho, aby sme sa opýtali svedomia; tomuto poznaniu nás učí Savonarolova dráma. Rozhodol sa:
"Som rozhodnutý k akejkoľvek poslušnosti voči rímskej cirkvi, okrem toho keby sa jej rozkazy obracali proti Bohu či proti láske."
Savonarola pri premýšľaní svojho konfliktu dospel k záveru apoštolov:
"Boha je treba poslúchať viac, než ľudí"
To sú slová svedomia viazaného na Boha. Savonarolovo rozhodnutie dosvedčuje, že i v cirkvi je dovolené viesť poctivú reč proti nadriadeným, čo je svedectvo, o ktoré by cirkev mala javiť záujem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára