katkryptolog

Ako som minulý týždeň poznamenal, kniha The Forgotten Revolution (Zabudnutá revolúcia) Lucia Russa predpokladá, že okolo roku 300 pr. n.l. existovala vedecká revolúcia ktorá buď jedného alebo druhého dôvodu, nikdy nezapustila korene. Historici antiky neboli nikdy skutočne presvedčení touto tézou, ale jeho kniha je aj napriek tomu zaujímavá. Jednu menšiu chybu, ktorú Russo robí je, že ukazuje predstavu, že prírodní filozofi v ranom sedemnástom storočí si heliocentrickú hypotézu spájali viac s starovekým Grékom Aristarchom zo Samu než s Koperníkom. Na podporu tohto tvrdenia predkladá knihu nazvanú Systém sveta podľa Aristarcha zo Samu, vydanú Gillesom de Robervalom, ktorá sa objavila v Paríži v roku 1644. Keďže som sa pri čítaní Russa nachádzal v knižnici Univerzity v Cambridge, zašiel som dole do miestnosti vzácnych kníh, aby som sa pozrel na tento pútavo nazvaný spis. Po skončení procesu s Galileom bolo v katolíckych krajinách vrátane Francúzska zakázané vyhlasovať, že heliocentrická...

V kapitole č. 15 knihy The Christian Delusion - Blud kresťanstva  (Prometheus Books, 2010), Richard Carrier sa snaží argumentovať tým, že pohanská grécka veda sa snažila dosiahnuť vedeckú revolúciu, zatiaľčo sociálny kolaps v treťom storočí n. l. a následný rozmach kresťanstva to zastavil. Hoci Richard odkazuje na mnohých moderných odborníkov, pokiaľ som si vedomý tak žiadny z nich by nepodporil jeho tvrdenie, že grécka veda bola na vrchole revolúcie (povedzme v rámci jedného alebo dvoch storočí pričom kolaps v treťom storočí zabránil pokroku). Vedcom, ktorý sa priblížil dostatočne na to, aby podporil Richardovu pozíciu je pravdepodobne Lucio Russo v knihe  The Forgotten Revolution - Zabudnutá revolúcia  (Springer, 2003). Russo v nej predkladá argumenty na základe hlbokej znalosti starovekých prameňov o tom, že grécka veda dosiahla svoj vrchol približne okolo roku 300 pr.n.l. Naznačuje, že keď bol objavený zákon gravitácie a keď bol oveľa rozšírenejším heliocentrizmus Ar...

Nadväzujúc na post z minulého týždňa chcel by som preskúmať protiargumenty Richarda Carriera namierené voči téze Posvätnej vedy, že len kresťanstvo malo napomôcť vzniku modernej vedy. Jeho argumenty sa objavili v kapitole č.15 knihy The Christian Delusion - Blud kresťanstva (Prometheus Books, 2010). Ako som predtým poznamenal myslím si, že má právo na kritiku tézy, ktorú mimochodom skôr ďalej rozvíjajú populárni spisovatelia než súčasní akademickí historici vedy. Prvé Richardovo vyvrátenie poukazuje na to, že kresťanstvo ovládalo Západ od štvrtého až do dvanásteho storočia a to bez veľkej známky vedeckého  pokroku. Ak je pravda, že kresťanstvo bolo nutnou a postačujúcou podmienkou na to, aby vznikla veda, mohli by sme očakávať, že by sa tak stalo v tomto období. V skutočnosti počínajúc vládnutím Karola Veľkého západní učenci úspešne pracovali na ovládnutí latinského vedeckého dedičstva, ale to bolo skromné v porovnaní s tým, čo bolo dostupné v gréčtine. Samozrejme sa naučili čo i...

Kapitola č.15 z knihy The Christian Delusion (Prometheus Books, 2010) bola napísaná Richardom Carrierom a má názov “ Kresťanstvo nebolo príčinou zrodu modernej vedy ”. Text kapitoly je zameraný na vyjadrenia istých populárnych apologetických spisovateľov v USA ako je napr. Dinesh D’Souza, ktorý mal tvrdiť, že len kresťanstvo umožnilo vzniku modernej vedy. Títo spisovatelia taktiež silne poukazujú na to, že veda mohla vzniknúť iba v kresťanskej spoločnosti, čo je myšlienka ktorú budem názývať tzv. tézou Posvätnej vedy - Holy Science thesis . Richard túto tézu popisuje ako “ nielen chybnú v každom mysliteľnom detaile, ale tak neslýchane zavádzajúcu, že ktokoľvek i s tou najmenšou akademickou kompetenciou a zodpovednosťou by mal poznať, že bola falošná ”. V závere konštatuje, že proponenti tejto tézy musia byť pochabí. Najprv by som teda začal s preskúmaním literatúry, v ktorej sa diskutuje o pozitívnom vplyve kresťanstva na vedu. V mojom ďalšom poste, sa pozriem na Richardove argument...

Ak si chcete užiť dobrú argumentáciu a ak sa celkovo zaujímate o históriu vedy a náboženstva, pozrite sa na post a následnú diskusiu na blogu Richarda Carriera o vede v stredoveku. Všetko začalo tým, že Mike Flynn opravil skutočne celkom hlúpy kúsok antikresťanskej polemiky. Richard považoval polemiku tiež za celkovo hlúpu, ale viac sa zameral na opravu článku Mikea Flynna. Debata šťastne pokračovala v diskusii pod článkom a ukázala, ako dôležitý môže byť internet pri spájaní ľudí, ktorí síce zdieľajú záujmy, ale nie svetonázory. Zatiaľ nejdem komentovať debatu keďže Richard láskavo prisľúbil, že napíše niečo o mojej knihe. Zdá sa vhodné, že by som až dovtedy nemal písať nič. Ale rád by som vyzdvihol dva príbuzné problémy, ktoré nadhodil Richard a o ktorých som zisťoval niečo v dostupnej literatúre. Prvým z nich je otázka, či helénski lekári Hierofilus a Erasistratus vykonávali ľudské vivisekcie v Alexandrii. Richard píše, že nie a tvrdí, že je to “ klebeta ”. Odhadujem, že mal na m...

Desať najčastejšie sa vyskytujúcich omylov a mýtov o honoch na čarodejnice,  opravených a okomentovaných profesorom histórie Brianom A. Pavlacom, Ph.D. #1. Čarodejnice boli príkladom stredovekej krutosti a barbarizmu. #2. Cirkev bola zodpovedná za čarodejnícke procesy. #3. Pri honoch na čarodejnice boli hlavným terčom ženy. #4. Čarodejnícke procesy boli pokusom o "femicídu" resp. "gendercídu" znamenajúcu prenasledovanie ženského pohlavia, ako ekvivalent genocídy. #5. Čarodejnícke procesy boli všetky rovnaké. #6. Vďaka honom na čarodejnice zomreli miliony ľudí. #7. Ľudia odsúdení počas honov na čarodejnice boli upálení na hranici. #8. Počas doby honov na čarodejnice naozaj existovali čarodejnice a prevádzkovali mágiu. #9. V modernom používaní sa dá termín "hon na čarodejnice" použiť na ľubovoľné prenasledovanie skupiny ľudí. #10. Moderné čarodejníctvo/mágia/wicca je priamym pokračovaním tých praktík, ktoré ľudia vykonávali počas hon...

Turecká republika  zostávala neutrálnou počas väčšiny trvania II. svetovej vojny, zatiaľčo v tom istom čase udržiavala úzke ekonomické vzťahy s Nemeckom. V rámci sústavných diplomatických jednaní s Nemeckom, Britániou a Sovietskym zväzom boli tureckí lídri úspešní pri ochrane teritoriálnej integrity svojej krajiny. Napokon sa pripojili k Spojencom a vojnu Osi vyhlásili až vo februári 1945. Počas vojny Turecko ako neutrálna mocnosť mala hlavnú výhodu keďže si mohla ponechať ambasády aj u Spojeneckých štátov ako aj v krajinách Osi. Toto poskytovalo tureckým predstaviteľom príležitosť získať cenné informácie od oboch strán. Z tohto dôvodu sa turecké diplomatické komunikácie stali cieľom pre spojeneckých ako aj kryptoanalytikov Osi. Turci používali hlavne kódové knihy zostavené zo 4-miestnych číselných kódových skupín (INKILAP, ZAFER, SAKARYA, CANKAYA, INONU, ISMET) prešifrovávané s aditívnymi číselnými postupnosťami. Na turecké šifrovacie systémy útočili mnohé...

Hoci sa len nedávno tvrdilo, že zákony o čarodejníctve tvorili “právnu revolúciu” v ranomodernom období (Ankarloo 2002, 63–64 ), takto to jasne nie je. Čarodejníctvo sa dá považovať za jeden z najstarších zločinov v histórii ľudstva, zachádzajúci až do najstarších dejín ako môžeme vidieť. Z najstaršieho zachovaného právneho kódexu (1792–1750 p.n.l.) pochádzajúceho zo starovekej Mezopotámie, vzdelané spoločnosti s kodifikovaným právom mali kruto trestať kúzelníctvo alebo čarodejníctvo. Kódex Chammurapiho vynucuje vodný ordál (test ponorením do vody) ak sa nedajú takéto obvinenia dokázať prostredníctvom svedkov. Toto poskytovalo účinný prostriedok proti príliš častým obvineniam: Podľa princípu odplaty - (oko za oko, zub za zub, lat. talionis), žalobca mal čeliť rovnakému trestu, ktorý by si odniesol obžalovaný, ak by ordál zlyhal pri dokázaní viny podozrivého. V prípadoch čarodejníctva to bol trest smrti. Vieme o podobných zákonoch platných v stredoasýrskej ríši a mohli by sme predpokl...