Antický Rím a stredovek "len" temný

Často sa tvrdilo, že obdobie medzi pádom  Ríma a "tzv. renesanciou" bolo temným vekom a že ak by Rím nepadol, boli by sme technologicky  oveľa vyspelejší.  S myšlienkou je spojených mnoho problémov. Zaprvé, predpokladá, že všeobecne prijímaná myšlienka o stredoveku ako o dobe stagnácie a nedostatku technologického pokroku je v skutočnosti pravdou. Zadruhé, predpokladá, že technologický "pokrok" je niečo whigovské, nevyhnutne "dopredným a vzostupným" procesom sústavného vývoja a zlepšovania sa.  Takže táto myšlienka sa zdá ako by nebol žiadna medzera dlhá 1000 rokov medzi tzv. "pokročilou" rímskou érou a "oživenou" renesanciou, by sme boli dnes oveľa viac "pokročilí" než sme dnes.

S týmto všetkým existujú problémy.

Začneme s tým, že idea stredoveku ako o technologickom temnom veku, po ktorom došlo k uvoľneniu  vďaka slávnemu svetlu tzv."renesancie" je historickou karikatúrou z 19. storočia, ktorá sa stredoškolskými učiteľmi dejepisu ešte stále vyučuje.  V súčasnosti však už lepšie  chápeme  obdobie stredoveku a zistili sme, že sa západná Európa znovu obnovila z kolapsu rímskej ríše storočia pred takzvanou "renesanciou". 

Niet pochýb, že západná polovica Rímskej ríše sa nikdy úplne neobnovila zo svojho takmer úplného rozvratu v treťom storočí a keďže bola chudobnejšia, menej osídlená a menej ekonomicky odolnejšia než východná polovica v piatom storočí sa rozpadla  zatiaľčo východná časť ríše prežila.  Taktiež niet pochýb o tom, že počas ďalších päť storočí bola oslabená opakovanými inváziami zo všetkých smerov, úpadkom obchodu na dlhé vzdialenosti a rozdrobením politických štruktúr.  Takže je pravdou, že v tomto období nebadáme mnoho veľkých programov budovania alebo mnoho novej učenosti a vedy.
Ale to čo v skutočnosti vidíme, na rozdiel od populárnych mýtov, je určité technologické výdobytky, najmä čo sa týka poľnohospodárstva.  Rimania  vlastnili účinné vodné kolesá a zdá sa že vedeli o aj o radlicovom.  Ale bolo to až v  rannom stredoveku, keď ľudia chceli nájsť oveľa účinnejšie metódy ako farmárčiť s menšou námahou, kedy došlo k prispôsobeniu a vylepšeniu týchto dvoch kľúčových technologických prvkov.  Vynález podkovy, konského chomúta a prispôsobenie si ťažkej oráčskej radlice  znamenalo, že krajina ktorá sa za starorímskych časov nedala obrábať sa stala vysoko výnosnou.  Obrovské lány zeme, na ktorej kedysi vyrastal les, pustatiny a močariská v severnej Európe sa začali obrábať, čo zo severnej Európy - predtým chudobnej príbuznej Rímskej ríše - spravilo ďaleko bohatším miestom na Zemi. 
Sila vody bola využívaná v takej miere ako nikdy v rímskom období, vodné mlyny sa využívali nielen na mletie obilia, ale taktiež k zaodeniu sa, na výrobu kože, k poháňaniu sústruhu, mechov čerpadiel a ťažkých vodných hámrov.  Tým sa zdokonalila technológia kovov na úroveň, ktorá značne prekračovala ručné schopnosti starorímskeho kováča  s využitím vodou poháňanej industrializácie. Taktiež došlo k vyvinutiu nových spôsobov ako zapriahnuť mechanickú silu. Boli vyvinuté mlyny využívajúce silu prílivu ako aj došlo k vynálezu jeho veternej verzie.  Vysoké pece boli ďalším stredovekým európskym zlepšovákom.
Preto myšlienka, že tzv. "doba temna" v rámci ranostredovekého obdobia bola iba technologickou stagnáciou je jednoducho nesprávna.  Ak aj je v nej štipka pravdy politická rozdrobenosť a ekonomický úpadok, ktorý nasledoval po páde rímskej ríše v skutočnosti stimuloval rozvoj nových technológií a vzrast v rámci poľnohospodárskej a poloindustriálnej výroby.
Podobne myšlienka, že tzv. "renesancia" v pätnástom a šestnástom storočí bola prvým znovuoživením po páde Ríma je ďalším romantickým mýtom z 19. storočia. Akonáhle sa ekonomika v stredovekej Európe začala rozvíjať vďaka inováciám a rozvoju spomenutých vyššie, objavil sa aj tomu zodpovedajúce znovuoživenie v rámci výučby a učenosti.  Európa bola ďaleko viac v kontakte so zvyškom stredomorského sveta vďaka znovuoživeniu obchodu a  vojen spojených s križiackymi výpravami a rekonkvistou v Španielsku. Chýry o stratených knihách pojednávajúcich o gréckej a rímskej vede a filozofii a zachovaných moslimami viedlo učencov ako bol Gerald z Cremony odcestovať do Španielska a na Sicíliu, učiť sa po arabsky a pracovať spolu s moslimskými a židovskými učencami na preklade týchto prác a prísť s nimi na západ.  Tento prílev "nového" učenia podnietil  mohutné znovuoživenie učenosti v Európe, napomohlo vzniku univerzít a v trinástom a štrnástom storočí, Európa zažila  taký nevídaný rozkvet vedy, ktorý tu nebol stáročia.

Výsledkom bola celoeurópska sieť učencov a učenosti ktorá rozvíjala nielen filozofické a protovedecké práce Grékov a Rimanov, ale začala na nich budovať, dokonca niektoré z nich aj opraviť.  Stredovekí učenci ako Albert Veľký, Robert Grosseteste, Roger Bacon, John Peckham, Duns  Scotus, Thomas Bradwardine, Walter Burley, William Heytesbury, Richard  Swineshead, John Dumbleton, Richard z Wallingfordu, Nicholas Oresme,  Jean Buridan a Mikuláš Kuzánsky začali klásť základy toho čo napokon vyústilo až do zrodu skutočnej vedeckej metódy. 
Stredovekí učenci sa obzvlášť zaujímali o optiku a štúdium povahy svetla pomocou šošoviek.  Zdá sa, že táto posadnutosť šošovkami viedla k ďalšiemu zo stredovekých darov svetu - okuliarom.  Zvýšený dopyt po knihách vďaka rozmachu univerzít taktiež viedlo k experimentom s  masovou výrobou kníh a napokon aj k ďalšiemu zo stredovekých vynálezov - tlačiarenskému lisu.  A experimenty vedúce k zisťovaniu ako mechanickým spôsobom merať čas sa na sklonku trinásteho storočia odrazilo vo vynáleze prvých mechanických hodín.
Preto myšlienka, že stredovek bol niečo ako prestávka v rámci učenosti a techniky a že ak by k nemu nedošlo boli by sme "pokročilejší" je založená na niekoľkých falošných predpokladoch.  Renesancia bola hnutím v rámci umenia a architektúry, ktoré prinieslo niektoré veľmi krásne maľby a budovy. Ale už pomenej prinieslo niečo technologicky objavné.  Napriek jeho dnešnej popularite obrázky Leonarda da Vinciho znázorňujúce lietajúce stroje atď. boli len niečo ako čudácke čmáranice.  Leonardov fantazijný lietajúci stroj by nikdy nevzlietol.  Avšak v roku 1100 n.l. istý stredoveký mních prezývaný Eilmer z Malmsbury postavil lietajúci stroj, spustil sa s ním zo strechy svojho opátstva a preletel niekoľko stoviek metrov.

Skutočnosť, že každý už niekedy počul o Leonardových skiciach a takmer nik ani len nepočul o Eilmerovom prvom experimentálnom lete človeka hovorí  veľa o spôsobe akým je stredoveké obdobie prehliadané a často ignorované, napriek tomu, že bolo významným v ľudských dejinách.

Solution of enciphered letter from 1645 - Prince Maurice writes to Lord George Digby

Staff of the British National Archives mentioned on their website the one very interesting letter from a very difficult times - English Civil War - when Parliamentarians and Royalists stood still against each other. The letter have been wrote by Prince Maurice of the Palatinate on the 31 August 1645, to the Lord George Digby. It contents was about military operations, scouting and information gathering on number of soldiers, morale and exact locations of the enemy units. Information about unsolved letter I got from Klaus Schmeh blog about other useful crypto stuff. As we might see, character of used cipher - the "nomenclator" with nulls - not allowed use most know technique - simple frequency analysis of a single letters, bigrams, trigrams - in large scale, because in message  are also used codenames for common words and expressions, which make final solution as quite difficult. After several hours of effort using likely cribs (syllabes, words, places, etc.), by trial and error and checking if are the right ones, I finally conluded to the something, which could have been called "true meaning" of the letter. So check this out for yourself.

Nomenclator is a technique of secret writing, half cipher and half code. In direct translation from Latin this term simply means "name-caller", thus referring to a codelist of names and was the primary means of masking communications. From about 1400 to 1850, beginning as a list of names with their equivalent codewords used by the scribes of popes and princes to protect personal and diplomatic correspondence, the nomenclator developed into a collection of syllabes, words and names similar to a code, with separate cipher alphabet. Also used were meaningless symbols called nihil importantes, or nulls, which were placed in the nomenclators to confuse would-be solution seekers (which I'm not:).
Consider, for example, this specimen:
A=01..05, B=06..10,...,Z=80..85, AND = 100, AT = 105 BE = 110, THE = 120, POPE = 250, KING = 300, COUNT = 350, DUKE = 400
Thus message: TO POPE, KING, A T T A C K  A T  D A W N becomes 60 50 250 300 01 62 63 03 15 33 04 64 18 01 70 38
 Let's look at a Prince Maurice's enciphered letter:

Letter in cipher, composed by Prince Maurice to Lord Gorge Digby, written on 31 August 1645

At first, I seek king Charles I. and Henrietta Maria's ciphers. Background information about these methods of cryptography, has to be found at: http://cryptiana.web.fc2.com/code/charlesi.htm
I found later, that none of homophone or nomenclator ciphers is the right one. My solution for this letter was based on the similar characteristics like I found on website, mentioned above. The nomenclator used here seems typical of many I found in use during the Civil War in England 1642-45.
Great help is the fact that the letters and short words are arranged in sequences. There are a couple of places where substitution is likely wrong as in For d a b l e which is coded Null For d a e le (74 89 49 20 34 45 34), etc.
Finally it emerged, that such a nomenclator is solvable for sure, but much help also brought by "bad" habit of Prince Maurice not using it very well, for example very limited selection spread in the “e” sequence, over emphasis also on “98=he” and a bit slack in his NULL patterns to name just some.
Also interesting to note is, that given all the historical references, that the National Archives claimed not to know the content of the letter.

Enciphered portions of letter:

t he  r  e  t  u  r  n  e     u  f  t he  S  c  u  t  t  s horse
70 41 98 61 34 41 63 61 59 35 73 63 55 42 98 68 53 64 41 42 68 172


   for d  a  e  l  e
74 89 49 20 34 45 34


    t his  and    be  a w  d ly
70 41 99    79 70 83 20 1 50 110

i  t  u  s  e  l  e  s  s  e  to have  a  g  u  a  r  d     t here
8 41 15 68 34 45 34 68 69 34 125 94   20 47 16 21 61 49 73 41 96    70 76


but t he     yl  c  l  o  s  e  to  g  e  a  t he  r and have  a  b  o  v   e (1000)  horse
76 41 98 25 110 53 45 63 68 34 125 47 34 20 41 98 61 79   94   20 32 64 15 34         172



                         [together] 
    t he  y are        d  r  a w  in  g     a  f  t he  i  r  force  s
70 41 98 25 80  71 73 49 61 21 1 103 47 77 21 45 41 98  8 61  189   68


 c  a  n  m  a  k  e for  t he     r  e  l  e i  f  e  u  f He  r  e  for  d
53 21 59 51 22 57 34 89  41 98 78 62 34 45 35 9 55 35 63 55 98 61 34 89   49 70



have  a  p  p  u i  n  t  e  d  t he i  r
94   21 43 44 63 8 59 41 34 49 41 98 8 62


of [rendezvous]  o  n  t  h i  r  s  day   l  a  s  t at
73      220     64 59 41 13 8 61 68   88  45 20 68 41 81


from  t  h  e  n  c  t  h ey are
90   41 98 59 54 37 42 98 28 80


    d  to  m  u  v  e
70 49 125 51 63 15 35


i  ly and to  r  e  s  t  o  n  t  h  e  c  o  f i  n  e  s  o  f He  n  e for  d  s  h  i  r  e
8 110 79 125 61 35 69 41 67 60 42 98 54 64 59 55 9 60 36 68 66 56 98 60 34 89  50 68 13 10 61 34


ly   to  h  in  d  e  r  t he  S c   u  t  t  s from  t he  i  r for a  g  in  g
110 125 14 103 50 36 62 41 98 68 54 63 41 42 69 90   41 98 11 62 89 20 47 103 48

   his  M  a j  e  s  t  i   e  s  d  e  s  i  g  n  e  
70 99  51 20 9 34 69 41 25 34 69 50 36 68 12 48 59 38 70 76 77
....
Code for single letters and words:
1 w
8-12 i
13-14 h
15-18 u/v
20-22 a
25-28 y
32 b
34-38 e
41-42 t
43-44 p
45 l
47-48 g
49-50 d
53 c
54 c/b
55 f
57 k
59 n
60-62 r
63-68 o
68-69 s
70-78 Nulls (nihil importantes)
79 and
80 are
81 at
83 be
88 day
89 for
90 from
94 have
96 here
98 he
99 his
103 in
110 ly
125 to
172 horse
189 force
220 rendezvous
Frequency count:
70  - 9
41  - 21
98  - 15
61  - 9
34  - 17
63  - 7
59  - 7
35  - 3
73  - 3
55  - 4
42  - 5
53  - 3
64  - 4
68  - 10
172 - 2
74  - 1
89  - 3
49  - 4
20  - 8
45  - 6
99  - 2
83  - 1
 1  - 2
50  - 3
110 - 3
 8  - 6
15  - 3
69  - 5
125 - 5
94  - 3
47  - 4
16  - 1
21  - 5
96  - 1
76  - 3
25  - 3
45  - 5
79  - 2
32  - 1
80  - 2
71  - 1
103 - 3
77  - 2
189 - 1
51  - 3
22  - 1
57  - 1
78  - 1
62  - 4
 9  - 3
43  - 1
44  - 1
220 - 1
13  - 2
88  - 1
90  - 2
54  - 3
37  - 1
28  - 1
110 - 2
67  - 1
60  - 2
36  - 3
66  - 1
56  - 1
10  - 1
14  - 1
103 - 1
11  - 1
48  - 2
12  - 1
38  - 1
81  - 1
Solution of letter, with  clear text as follows:

My Lord, — Your Lpp. of the 30 present came eaven now to my hands, wee heare not a word of
    t he  r  e  t  u  r  n  e     u  f  t he  S  c  o  t  t  s horse
70 41 98 61 34 41 63 61 59 35 73 63 55 42 98 68 53 64 41 42 68 172

The bceing several places     for  d  a  e  l  e  betweene     t his  and     be  a w  d ley
                            74 89 49 20 34 45 34           70 41 99   79   70 83 20 1 50 110 

I conceive i  t  u  s  e  l  e  s  s  e  to have  a  g  u  a  r  d the t here
           8 41 15 68 34 45 34 68 69 34 125 94   20 47 16 21 61 49 73 41 96   70 76

The last Intelligence from the leagure before Hereford was that they resolved to assault the towne yesterday, since then, I have not heard anything but t he  y  ly  c  l  o  s  e  to  g  e  a  t he  r and have   a  b  o  v  e (1000) horse
         76 41 98 25 110 53 45 63 68 34 125 47 34 20 41 98 61 79   94   20 32 64 15 34         172

My Lord Ashly certifyed mee the 23 present that 7 countyes are associated, and
                         [together]
    t he  y are        d  r  a w  in  g     a  l  t he  i  r  force  s
70 41 98 25 80  71 73 49 61 21 1 103 47 77 21 45 41 98  8 61  189   68
those countyes  c  a  n  m  a  k  e for  t he     r  e  l  e i  f  e  u  f He  r  e for d
               53 21 59 51 22 57 34 89  41 98 78 62 34 45 35 9 55 35 63 55 98 61 34 89 49 70

And in order to that have  a  p  p  u i  n  t  e  d  t he i  r
                     94   21 43 44 63 8 59 41 34 49 41 98 8 62


generall    [rendezvous]  o  n  t  h  i  r  s  day   l  a  s  t at
         73      220     64 59 41 13  8 61 68   88  45 20 68 41 81 ;
       
Uak Abergaveny and Crickhowell, from  t  he  n  c  e  t he  y are
                                 90   41 98 59 54 37 42 98 28 80
designe     d  to  m  u  v  e
        70 49 125 51 63 15 35


speed i  ly and to  r  e  s  t  o  n  t he  c  o  n  f i  n  e  s  o  f He  n  e for  d  s  h  i  r  e
      8 110 79 125 61 35 69 41 67 60 42 98 54 64 59 55 9 60 36 68 66 56 98 60 34 89  50 68 13 10 61 34


purpose ly   to  h  in  d  e  r  t he  S  c  u  t  t  s from  t he  i  r for a  g  in  g
        110 125 14 103 50 36 62 41 98 68 54 63 41 42 69 90   41 98 11 62 89 20 47 103 48



I shall speedily acquaint my Lord Ashly with     
    his M  a j  e  s  t  i  e  s  d  e  s  i  g  n  e
70  99 51 20 9 34 69 41 25 34 69 50 36 68 12 48 59 38 70 76 77

 having not tyme to mention other perticulers. I rest yor. Lpps. very affectionate friend, Maurice. Worcester, 31 Aug., 11 a Clock.

(To be continued...)
Clear text of the letter, in full:

My Lord, — Yours of the 30th present came even now to my hands. We hear not a word of the return of the Scots' horse. The[re] being several places fordable between this and Bewdley I conceive it useless to have a guard there. The last intelligence from the leaguer before Hereford was that they resolved to assault the town yesterday ; since then I have not heard anything, but they lie close together and have above 1,000 horse. My Lord Astley certified me the 23rd present that 7 counties are associated, and they are drawing [together] all the forces those counties can make for the relief of Hereford. And in order to that have appointed their general [rendezvous] on Thursday last at Usk, Abergavenny, and Crickhowell, from thence they are designed to move speedily and to rest on the confines of Herefordshire purposely to hinder the Scots from their foraging. I shall speedily acquaint my Lord Astley with his Majesty's design, having not time to mention other particulars. I rest your Lordship's very affectionate friend, Maurice. Worcester, 31 August, 11 o'clock.

Nevertheless, in discussion under Mr. Schmeh's blog it has been found, that book of the official documents, entitled: “Calendar of State Papers, Domestic series, of the reign of Charles I 1645-1647″,  literally in Preface of book, on page ix, is that"The whole of the deciphered letters which are given in full in the Supplement to this Preface are written in the numerical cipher, and, as only brief notices of them could be given in the body of the work, they are here printed in their entirety ; the keys having been supplied through the kindness of Colonel J. S. Rothwell, R.A. to whose skill in this matter the historical student will for ever be indebted”. For me, whole surprise.
For information, images of enciphered letter and clear text from the book of British official papers:

First part of enciphered letter

Second part of enciphered letter

Official “clear text” of letter

So, first person, who are cryptanalyzed this one and also others enciphered letters was Colonel John Sutton Rothwell from The Royal Artillery.
According to Kent Ramliden, historical context of difficult military operations in English Civil War was:
“The retorne of the Scotts horse” likely refers to Major General David Leslie’s large (4000 horse) Scottish cavalry force which had been sent away from Hereford by the Covenanter commander Earl of Leven (Alexander Leslie) to deal with the Royalist Marquess of Montrose in Scotland. They did not return. (Both Leslies were extremely competent veterans of the 30-Year War in Germany btw).
The” fordable” places would be on the River Severn between “this=Worcester and Bewdley” to the northeast of Hereford. The mustering of troops from the “7 counties” at Usk, Abergavenny and Crickhowell would appear to refer to activities in Wales, well southwest of Hereford. These forces were then supposed to move NE into Herefordshire and at a minimum limit the foraging of the remaining Scottish cavalry which Prince Maurice estimates is still above 1000. What appears to be written “Lord Ashly” would in fact likely be “Lord Astley”, the King’s overall infantry commander.
Meanwhile King Charles left Oxford (to the southeast of Hereford) the day before, on August 30 with a force and marched toward Hereford. With the situation deteriorating up in Scotland, his main cavalry force already on his way there, and Royalists converging on Hereford, Earl Leven raised the siege, departed Herefordshire and headed up toward Scotland.King Charles entered Hereford on Sep 4. Still lost the war though."
Many thanks to staff of British National Archives, Mr. Schmeh and Kent Ramliden. It was great opportunity, with small amount of work done, to link to the codebreaking giants like John Wallis, Francois Viete and Antoine Rossignol:)

Boli antickí Rimania tolerantní?

Prečo starovekí Rimania prenasledovali Židov a kresťanov, ale nie mnohé iné náboženstvá? Je to preto, že boli urazení ideou jediného pravého boha, ktorá odmietala mnoho iných bohov?

Rimania mali skutočne úzku, obmedzenú myšlienku, čo by malo tvoriť "skutočné" náboženstvo a boli veľmi netolerantní voči každému kultu, ktoré týmto ideám nevyhovovalo.  Tie zahrňovali náboženstvá, ktoré praktizovali ľudské obete a akýkoľvek "nový" kult, ktorý považovali za tzv. superstitio.

Preto druidský kult vrámci keltského náboženstva bol Rimanmi divoko potlačený a napokon vyhladený. Taktiež došlo k periodickým výbuchom kultu bakchanálií, ktoré boli podrobené divokým prenasledovaniam v druhom storočí pred n. l.  na základe toho, že boli "bezbožné" a hrozbou voči Rímskemu štátu. Kulty, ktoré boli viac menej podobné tým rímskym boli tolerované, hoci niekedy boli cudzie kulty periodicky vyháňané zo samotného Ríma a podrobené reštrikciám.

Kresťanstvo spadalo do kategórie "superstitio" na základe toho, že to bol relatívne "nový kult", keďže pre Rimanov platilo to, že čím starobylé náboženstvo bolo tým väčšiu malo legitimitu.  V skutočnosti toto bol ten dôvod, prečo kresťanskí apologéti tvrdili, že židovské počiatky ich viery, pretože judaizmus bol Rímom tolerovaný na základe jeho starobylosti, napriek jeho čudnému monoteizmu. Čo však kresťanstvu privodilo veľké problémy nebola len jeho novota (keďže Rimania vo všeobecnosti neprijímali argument kresťanov o židovskom pôvode ich sekty), ale jeho odmietanie vykonávania obetí pre dobro rímskeho impéria.

Staroveké náboženstvo bolo vo všeobecnosti založené skôr na ortopraxi než na ortodoxii.  Inými slovami iným až tak nezáležalo na tom čo veríte, ale čo robíte vďaka svojmu presvedčeniu v praxi. Bez ohľadu na to v čo ste verili, ak ste obetovali alebo vykonali iné obetné skutky pre zdravie a blaho cisára a bezpečnosť a ochranu impéria, Rimania vás nechali na pokoji.  Skutočnosť, že kresťania alebo prinajmenšom tí najhorlivejší z nich, toto konať odmietali bola hlavnou vecou, ktorá pre kresťanstvo zo sebou prinášala hnev rímskeho impéria, hoci aktívna perzekúcia bola len občasná a sústreďovala sa len na relatívne malé oblasti.

Oproti predpokladu, ktorý je súčasťou tejto témy, v skutočnosti judaizmus Rimanmi prenasledovaný nebol. Ako sa spomenulo vyššie, bol vo všeobecnosti rešpektovaný a tolerovaný ako staroveká viera a preto bol považovaný za tzv. religio licita.  Čo nebolo tolerované boli politické povstanie proti Rímu, do ktorých sa pri niekoľkých príležitostiach Židia odhodlane a horlivo zapájali.  Rimania tieto rebélie tvrdo potlačili za použitia ohromnej vojenskej mašinérie v rokoch 66-70 n.l. a znovu v rokoch 132-136 n.l. Od doby tohto druhého hlavného povstania Rimania zistili, že väčšinu politického odporu voči rímskej nadvláde zo strany Židov mali náboženský podtext ich vyplienenie Chrámu a jeho zrovnanie zo zemou a depopulácia a zničenie Jeruzalema bolo namierené voči tomuto, ale Rimania nikdy neprehlásili judaizmus za ilegálny ani ho neprenasledovali takým spôsobom ako sa to z ich strany dialo s bakchanáliami, kresťanmi alebo Manichejcami.

Myšlienka, že by ak sa jedná o náboženstvo, boli Rimania úplne tolerantní je mýtus, ktorý sa znovu objavuje už od osvietenstva.  Rimania vieru tolerovali do tej miery ak im pripomínala ich vlastnú alebo ktorá bolo dostatočne starobylá, ale boli až divokým spôsobom netolerantní voči náboženstvám, ktoré tieto podmienky nespĺňali. To čo platilo pre kresťanstvo, neplatilo pre judaizmus.

Vylúštené znenie listu z r. 1645 - Princ Móric píše Lordovi Digbymu

Pracovníci britského národného archívu uviedli na svojej stránke jeden veľmi zaujímavý list z čias občianskej vojny Parlamentu proti kráľovi Karolovi I. Bol napísaný princom Móricom dňa 31. augusta, v r. 1645 a bol adresovaný lordovi Jurajovi, z Digby. Týkal sa vojnových operácii a s nimi spojeným získavaním spravodajských a prieskumných informácií o početnom stave, morálke a polohe nepriateľských síl protivníka. Dnes som sa o tejto doteraz nerozlúštenej správe dozvedel od pána Klausa Schmeha, ktorý ho uverejnil aj na svojom blogu. Ako je možné vidieť, povaha použitej šifry - nomenklátora s klamačmi a homofónmi - neumožňuje v širokom rozmedzí využiť známe techniky lúštenia - frekvenčná analýza jednotlivých písmen a dvojíc, či trojíc nám mnoho neprezradí, pretože v texte sú použité aj kódové ekvivalenty pre často používané slová a frázy, čo odhalenie značne komplikuje. Po mnohých hodinách úmorného skúšania a overovania pravdepodobných slov som nakoniec dospel k niečomu, čo sa dá nazvať "rozlúštenie" listu. No ale posúďte sami.

Zašifrovaný list princa Mórica určený lordovi Digbymu, z 31. augusta 1645

Zašifrovaná časť spolu s ekvivalentmi pre jednotlivé čísla v nomenklátore:
    t he  r  e  t  u  r  n  e     u  f  t he  S  c  u  t  t  s horse
70 41 98 61 34 41 63 61 59 35 73 63 55 42 98 68 53 64 41 42 68 172


   for d  a  e  l  e
74 89 49 20 34 45 34


    t his  and    be  a w  d ly
70 41 99    79 70 83 20 1 50 110

i  t  u  s  e  l  e  s  s  e  to have  a  g  u  a  r  d     t here
8 41 15 68 34 45 34 68 69 34 125 94   20 47 16 21 61 49 73 41 96    70 76


but t he     yl  c  l  o  s  e  to  g  e  a  t he  r and have  a  b  o  v   e (1000)  horse
76 41 98 25 110 53 45 63 68 34 125 47 34 20 41 98 61 79   94   20 32 64 15 34         172



                         [together] 
    t he  y are        d  r  a w  in  g     a  f  t he  i  r  force  s
70 41 98 25 80  71 73 49 61 21 1 103 47 77 21 45 41 98  8 61  189   68


 c  a  n  m  a  k  e for  t he     r  e  l  e i  f  e  u  f He  r  e  for  d
53 21 59 51 22 57 34 89  41 98 78 62 34 45 35 9 55 35 63 55 98 61 34 89   49 70



have  a  p  p  u i  n  t  e  d  t he i  r
94   21 43 44 63 8 59 41 34 49 41 98 8 62


of [rendezvous]  o  n  t  h i  r  s  day   l  a  s  t at
73      220     64 59 41 13 8 61 68   88  45 20 68 41 81


from  t  h  e  n  c  t  h ey are
90   41 98 59 54 37 42 98 28 80


    d  to  m  u  v  e
70 49 125 51 63 15 35


i  ly and to  r  e  s  t  o  n  t  h  e  c  o  f i  n  e  s  o  f He  n  e for  d  s  h  i  r  e
8 110 79 125 61 35 69 41 67 60 42 98 54 64 59 55 9 60 36 68 66 56 98 60 34 89  50 68 13 10 61 34


ly   to  h  in  d  e  r  t he  S c   u  t  t  s from  t he  i  r for a  g  in  g
110 125 14 103 50 36 62 41 98 68 54 63 41 42 69 90   41 98 11 62 89 20 47 103 48

   his  M  a j  e  s  t  i   e  s  d  e  s  i  g  n  e  
70 99  51 20 9 34 69 41 25 34 69 50 36 68 12 48 59 38 70 76 77
....
Kódové ekvivalenty pre jednotlivé písmená a slová:
1 w
8-12 i
13-14 h
15-18 u/v
20-22 a
25-28 y
32 b
34-38 e
41-42 t
43-44 p
45 l
47-48 g
49-50 d
53 c
54 c/b
55 f
57 k
59 n
60-62 r
63-68 o
68-69 s
70-78 Klamače
79 and
80 are
81 at
83 be
88 day
89 for
90 from
94 have
96 here
98 he
99 his
103 in
110 ly
125 to
172 horse
189 force
220 rendezvous
Početnosť výskytu jednotlivých kódov:
70  - 9
41  - 21
98  - 15
61  - 9
34  - 17
63  - 7
59  - 7
35  - 3
73  - 3
55  - 4
42  - 5
53  - 3
64  - 4
68  - 10
172 - 2
74  - 1
89  - 3
49  - 4
20  - 8
45  - 6
99  - 2
83  - 1
 1  - 2
50  - 3
110 - 3
 8  - 6
15  - 3
69  - 5
125 - 5
94  - 3
47  - 4
16  - 1
21  - 5
96  - 1
76  - 3
25  - 3
45  - 5
79  - 2
32  - 1
80  - 2
71  - 1
103 - 3
77  - 2
189 - 1
51  - 3
22  - 1
57  - 1
78  - 1
62  - 4
 9  - 3
43  - 1
44  - 1
220 - 1
13  - 2
88  - 1
90  - 2
54  - 3
37  - 1
28  - 1
110 - 2
67  - 1
60  - 2
36  - 3
66  - 1
56  - 1
10  - 1
14  - 1
103 - 1
11  - 1
48  - 2
12  - 1
38  - 1
81  - 1
Rozlúštený text spolu s otvorenými pasážami je nasledovný:

My Lord, — Your Lpp. of the 30 present came eaven now to my hands, wee heare not a word of
    t he  r  e  t  u  r  n  e     u  f  t he  S  c  o  t  t  s horse
70 41 98 61 34 41 63 61 59 35 73 63 55 42 98 68 53 64 41 42 68 172

The bceing several places     for  d  a  e  l  e  betweene     t his  and     be  a w  d ley
                            74 89 49 20 34 45 34           70 41 99   79   70 83 20 1 50 110 

I conceive i  t  u  s  e  l  e  s  s  e  to have  a  g  u  a  r  d the t here
           8 41 15 68 34 45 34 68 69 34 125 94   20 47 16 21 61 49 73 41 96   70 76

The last Intelligence from the leagure before Hereford was that they resolved to assault the towne yesterday, since then, I have not heard anything but t he  y  ly  c  l  o  s  e  to  g  e  a  t he  r and have   a  b  o  v  e (1000) horse
         76 41 98 25 110 53 45 63 68 34 125 47 34 20 41 98 61 79   94   20 32 64 15 34         172

My Lord Ashly certifyed mee the 23 present that 7 countyes are associated, and
                         [together]
    t he  y are        d  r  a w  in  g     a  l  t he  i  r  force  s
70 41 98 25 80  71 73 49 61 21 1 103 47 77 21 45 41 98  8 61  189   68
those countyes  c  a  n  m  a  k  e for  t he     r  e  l  e i  f  e  u  f He  r  e for d
               53 21 59 51 22 57 34 89  41 98 78 62 34 45 35 9 55 35 63 55 98 61 34 89 49 70

And in order to that have  a  p  p  u i  n  t  e  d  t he i  r
                     94   21 43 44 63 8 59 41 34 49 41 98 8 62


generall    [rendezvous]  o  n  t  h  i  r  s  day   l  a  s  t at
         73      220     64 59 41 13  8 61 68   88  45 20 68 41 81 ;
       
Uak Abergaveny and Crickhowell, from  t  he  n  c  e  t he  y are
                                 90   41 98 59 54 37 42 98 28 80
designe     d  to  m  u  v  e
        70 49 125 51 63 15 35


speed i  ly and to  r  e  s  t  o  n  t he  c  o  n  f i  n  e  s  o  f He  n  e for  d  s  h  i  r  e
      8 110 79 125 61 35 69 41 67 60 42 98 54 64 59 55 9 60 36 68 66 56 98 60 34 89  50 68 13 10 61 34


purpose ly   to  h  in  d  e  r  t he  S  c  u  t  t  s from  t he  i  r for a  g  in  g
        110 125 14 103 50 36 62 41 98 68 54 63 41 42 69 90   41 98 11 62 89 20 47 103 48



I shall speedily acquaint my Lord Ashly with     
    his M  a j  e  s  t  i  e  s  d  e  s  i  g  n  e
70  99 51 20 9 34 69 41 25 34 69 50 36 68 12 48 59 38 70 76 77

 having not tyme to mention other perticulers. I rest yor. Lpps. very affectionate friend, Maurice. Worcester, 31 Aug., 11 a Clock.
(Pokračovanie nabudúce...)
 Pravdepodobné znenie listu:

My Lord, — Yours of the 30th present came even now to my hands. We hear not a word of the return of the Scots' horse. The[re] being several places fordable between this and Bewdley I conceive it useless to have a guard there. The last intelligence from the leaguer before Hereford was that they resolved to assault the town yesterday ; since then I have not heard anything, but they lie close together and have above 1,000 horse. My Lord Astley certified me the 23rd present that 7 counties are associated, and they are drawing [together] all the forces those counties can make for the relief of Hereford. And in order to that have appointed their general [rendezvous] on Thursday last at Usk, Abergavenny, and Crickhowell, from thence they are designed to move speedily and to rest on the confines of Herefordshire purposely to hinder the Scots from their foraging. I shall speedily acquaint my Lord Astley with his Majesty's design, having not time to mention other particulars. I rest your Lordship's very affectionate friend, Maurice. Worcester, 31 August, 11 o'clock.

Prečo Leonardo Da Vinci svoj denník s náčrtmi vynálezov nikdy neuverejnil?

Schéma Perpetuum mohile

Pretože po zväčša špekulatívnych schémach myšlienok mechanických zariadení nebol žiadny dopyt, z ktorých väčšina nebola praktická a z ktorých mnohé neboli nič viac než čmáranice. Leonardo napriek svojej dnešnej reputácii ako "vedca" (ktorým nebol) pracoval v súlade s  neskoro stredovekou tradíciou remeselníka.  Bol takým druhom osobnosti ktorú mohol získať veľmož aby vyrobil rozličné veci, od maľovania obrazov až po vysušenia močiara. Existovala tu dlhá tradícia ľudí, ktorí si na živobitie zarábali, urobili živnosť vďaka svojej schopnosti vytvárať kreatívne, umelecké a objavné veci.  V súčasnej dobe rozlišujeme medzi maliarom, sochárom, výrobcom objavných a zábavných hračiek, inžinierom a architektom. V neskoro stredovekom a ranomodernom období sa všetky tieto veci vyrábali tými istými osobami.

Mnoho taktýchto ľudí si viedlo súkromný denník kde si zapisovali alebo kreslili náčrty myšlienok nápadov - niektoré z nich praktické  a iné iba výmysly.  Skicár Villarda de Honnecourt, ktorý je datovaný dve storočia pred Leonardom, ukazuje ako ďaleko zachádza tradícia všestranného umelca-remeselníka.   Villard v ňom robí všetko od položenia návrhu dekorácie vrcholu veže pre katedrálu v Laone (ktorá sa dá vidieť na dnes dokončenej katedrále) až po skicu dizajnu pre veľmi fantasticky vyzerajúceho stroja perpetua mobile.  Remeselníci ako Villard a neskôr aj Leonardo si na živobytie zarábali hľadaním praktického využitia pre ich špekulatívne myšlienky.
 Prednedávnom sa Leonardovo umenie stalo veľmi obdivované a on sa stal známy hlavne ako umelec.  Keď sa začali uverejňovať v devätnástom storočí jeho denníky existoval tu veľký záujem o jeho špekulatívne návrhy a náčrty.  To bolo v období v ktorom sa dostali poprvýkrát dohromady veda a technológia a to bolo vtedy keď sa v devätnástom storočí zdôrazňovaná legenda o Leonardovi ako "vedcovi" a "vynálezcovi"  zrodila.  V dôsledku čoho vzrástla idea, že bol "človekom, ktorý predstihol svoju dobu", ako taký bol skôr významným predchodcom vedca/inžiniera Viktoriánskej éry než mužom, ktorý bol viac než mužom jeho vlastnej doby a tradície.

Ale to je len vynútené projektovanie moderných kategórií na minulosť.  Leonardo bol remeselník-umelec pätnásteho storočia a pracoval v rámci tejto tradície.  A v jeho svete existoval len malý záujem o to ako vyrobil svoje mechanické hračky pre sálu banketu vojvodu alebo vo svojich špekulatívnych čmáraniciach o lietajúcich strojoch. V dôsledku toho v dobe kedy boli knihy veľmi drahé a knižný trh bol silne závislý na tom, čo čitatelia boli pripravení kúpiť, neexistoval záujem o publikáciu náčrtov a čmáraníc remeselníka-umelca. To je aj príčinou prečo jeho zápisníky niekoľko storočí zostávali neuverejnené.

Bol "Temný vek" naozaj taký temný?

Táto otázka často zaznieva počas kritizovania kresťanstva ako hlavného vinníka a myslí sa to často z hľadiska počtu inovatívnych myšlienok a vedecko-kultúrneho pokroku.
Termín "Temný vek" pochádza z latinského saeculum obscurum, poprvýkrát použitý pre obdobie stredoveku známym cirkevným historikom Cesare Baroniom v r. 1602.  Baronius, podobne ako väčšina intelektuálov považoval stredoveké obdobie - približne 500-1500 AD - za obdobie temnoty a obskúrnosti, zväčša kvôli (v jeho dobe) nedostatku dokumentárnych prameňov z ktorých by historik mohol čerpať. Termín sa taktiež začal používať ako hodnotový úsudok o celom období; odsúdenie vnímaných zlých dopadov nadvlády Cirkvi v tomto období.  V dôsledku čoho sa často stále používa ako synonymum pre "stredoveký" al. "stredovek" a v populárnom vnímaní sa spája s obrazom povery, potlačenia vedy a skúmania, upaľovania čarodejníc a heretikov, presvedčenia v Zem ako plochú dosku a predrenesančnú nevzdelanosť.

Historici po systematickejšom štúdiu tohto obdobia v 20. storočí v súčasnosti zistili, že väčšina z týchto populárnych obrazov je úplne chybná. Tzv. "Protičarodejnícka hystéria" v skutočnosti prebiehala až po stredoveku a  bola v podstate zaležitosťou ranomodernej éry, vyvrcholiac v sedemnástom storočí a celá myšlienka, že Cirkev vyučovala, že zem je plochá doska je mýtom vyfabrikovaný románopiscom z devätnásteho storočia.  Toto hlbšie pochopenie stredoveku ako obdobia veľkého odhodlania, rozmanitosti a intelektuálnej aktivity, zvlášť po veľkom znovuoživení starovekej učenosti počas renesancie dvanásteho storočia, je iba malým začiatkom ktorý sa nedostal do všeobecného povedomia verejnosti, ale historikmi bol a je uznávaný už niekoľko desaťročí.

V dôsledku čoho sa dnes termín "Temný vek" používa najmä v akademickej oblasti na označovanie celého obdobia stredoveku už len zriedkavo.  Samozrejme stále sa niekedy používa na označenie obdobia prvých storočí, po katastrofickom páde západnej Rímskej ríše. Tento pád v Západnej Európe vyústil do politického rozdelenia, konca  rozsiahleho obchodu na dlhé vzdialenosti, rozpad verejnej infraštruktúry a degradácia schopnosti konštruovať veľké budovy a vyrábať zložitú architektúru. Taktiež dochádza počas týchto niekoľkých storočí v Európe k barbarským vpádom a vojnám, ktoré ešte viac narušili každodenný rytmus života a spôsobili masívny úpadok v školstve a učenosti.

Ako argumentuje Bryan Ward-Perkins vo svojej knihe The Fall of Rome and the End of Civilisation (2005) archeologické porovnanie nálezov z neskoršieho rímskeho obdobia a podobných artefaktov zo šiesteho al. siedmeho storočia ukázalo do akej veľkej miery upadla európska materiálna kultúra.  Továrensky vyrábaná , hromadne produkovaná keramika, ktorá bývala exportným tovarom až do najvzdialenejších kútov ríše bola nahradená hrubou, podomácky vyrábanou.  Dôkazy o luxusnom tovare predávanom na ďaleké vzdialenosti takmer úplne zmizli zo záznamov, až na nálezy z pohrebísk vtedajšej spoločenskej elity.  Učenosť nezmizla úplne a to len vďaka učeniu Cirkvi, že "pohanská" filozofia bola sama o sebe hodná štúdia a byť zachovaná. Ale mnoho znalostí sa v tomto období zmätku stratilo.  Napríklad sa nám zachovala korešpondencia z 9. storočia medzi dvomi mníchmi, kde navzájom diskutujú o matematických problémoch, ktoré v dnešných očiach vyzerajú úplne elementárne, ale v tej dobe to bola "špička" protovedeckej zvedavosti.

Ale mnohými spôsobmi tento úpadok zasial semienka svojho vlastného znovuoživenia.  S pádom obchodovania na veľké vzdialenosti, dopravnej infraštruktúry a obrovských trhov, keď Rímska ríša padla boli miestne komunity prinútené stať sa viac sebestačnými. Technológie a farmárske metódy, ktoré znižovali náročnosť práce a zvyšovali výnosy sa stávali potrebnými čoraz viac a v období  medzi 500 a 1200 n.l. zaznamenávame prijatie zmien, ktoré zrevolucionizovali poľnohospodársku výrobu. Prijatie konského jarma a podkov zefektívnili orbu a širšie využitie ťažkého odlievanej radlice, pluhu znamenalo to, že pôda v plodných severoeurópskych oblastiach sa mohla poprvýkrát využiť na poľnohospodársku výrobu.  Po celej Európe sa začali stavať vodné mlyny, zmechanizujúc tak nielen výrobu múky, ale taktiež  mnoho iných procesov ktoré sa predtým vykonávali ručne. Táto mechanizácia sa rozšírila aj na využitie veterných mlynov a došlo napokon aj k vynálezu bočných vodných mlynov a množstva iných postupov vylepšených týmito novými strojmi vrátane takých ako počínajúc rezaním muriva až po ovládaním bucharov a mechanizovaných kováčskych mechov.

Výsledný vzostup na úrovni výroby a životných štandardov vďaka týmto technológiám spolu s koncom invazívnych vĺn a väčšou politickou stabilitou vydláždil cestu pre ďalšie rozmach v neskorom stredoveku. Kontakty so židovskými a moslimskými učencami v Španielsku znamenal objavenie sa spisov Aristotela, Ptolemaia, Archimeda a mnohých ostatných preložených do latinčiny a ich návrat na Západ.  V tom istom období sa v Európe začali objavovať prvé univerzity, čo znamenalo ustanovenie celoeurópskej siete učenosti.  Toto stredoveké znovuoživenie  znamenalo taktiež ďalšie technologické inovácie, hlavné stredoveké objavy napr. boli mechanické hodiny, okuliare, účinné zbrane na báze pušného prachu a tlačiarenský lis.

Preto obdobie často nazývané "temným vekom", ktoré nebolo až tak "temným" ako sa niekedy verilo sa dnes  nahliada ako na  obdobie vitality, zmeny a rastu, ranomoderné obdobie, na ktoré sa často odkazuje ako na Temný vek s určitosťou bolo obdobím úpadku, územného rozdrobovania a kolapsu.  Ale Európa raného stredoveku sa z tohto dna relatívne rýchlo spamätala a vystúpila na cestu významného oživenia a dlhého obdobia rastu a inovácií, ktoré malo položiť základy moderného sveta.

Preklad Biblie do jazyka ľudu a Katolícka Cirkev

Myšlienka, že stredoveká rímskokatolícka Cirkev bola sústavne a univerzálne proti prekladu  Biblie je niečo ako mýtus. Je pravda, že existovali prípady, kedy boli určité konkrétne preklady Biblie zakázané, ale to v žiadnom prípade nebol celoplošný zákaz. Nik z ľudí, ktorí sa pri tejto príležitosti spomínajú  - Wycliffe, Tyndale a Hus - neboli odsúdení vyslovene len za preloženie Biblie, ale za oveľa všeobecnejšie zločiny herézy a opozície voči cirkevnej hierarchii. Ich knihy boli zakázané  spolu s ich ostatným učením.
Malo by sa tiež poznamenať, že preklady do národných jazykov boli rozšírené v obdobiach, kedy kresťanstvo bolo prinášané do pohanskej Európy.  Takže máme preklady Biblie do gótštiny, starosaxonštiny, staroangličtiny, írštiny, katalánčiny, staroslovienčiny a veľa veľa ďalších.  Preklady častí Biblie - najmä evanjeliá a žalmy - boli taktiež časté ako súčasť laickej zbožnosti ako postupne rástla gramotnosť.
Do staroslovienčiny boli napr. Evanjeliá preložené v dvoch fázach. Pred príchodom na Veľkú Moravu, Konštantín-Cyril preložil výber z evanjeliových čítaní pre liturgické potreby, tzv. Aprakos. Tento výber bol potom, už na Veľkej Morave, pravdepodobne aj s pričinením učeníkov Solúnskych bratov, doplnený o ostatné časti evanjelií, čím sa vytvoril kompletný preklad evanjelií, tzv. Tetraevanjeliár. Jeho najstaršie rukopisy sa nám zachovali už z konca X. a začiatku XI. storočia a dnes máme k dispozícii aj ich kritické vydania.
Anglický preklad Biblie bol spísaný  približne v roku 900 n.l. a samozrejme nebol vôbec zakázaný. Napríklad John Wycliffe bol významný oponent Katolíckej Cirkvi, ktorý tvrdil, že bol hriech a proti kresťanskému učeniu aby Cirkev vlastnila majetok. Toto prirodzene pre najbohatšiu organizáciu v Európe nebol vítaný návrh. Wycliffove učenie taktiež podnietilo ľudovú nespokojnosť s vrchnosťou vo všeobecnosti a mnohí ľudia vinili jeho myšlienky Sedliacku revoltu z roku 1381. Keď dospel až do štádia, že spochybňoval učenie o transubstanciácii - vieru, že sa počas omše prijímané oplatky a víno menia na telo a krv Krista - prekročil líniu k otvorenej heréze, umožniac tak cirkevným autoritám proti nemu zakročiť. Napriek tomu zatiaľčo jeho učenie bolo odsúdené, samotný Wycliffe  nebol nikdy podrobený súdnemu procesu; zomrel z prirodzených príčin. V skutočnosti bol ako heretik odsúdený 31 rokov po svojej smrti; jeho telo bolo vtedy znovu vykopané a posmrtne spálené na hranici.


Ako odpoveď na jeho učenie rímskokatolícke autority v Anglicku vydali v roku 1408 Výnos, zakazujúci Wycliffov preklad Biblie - ale je zrejmé, že ich námietka bola namierená viac voči jeho všeobecnému predslovu, než k samotnému textu Biblie. V tomto prológu Wycliffe zhrnul biblické učenie svojimi vlastnými slovami a vsunul kázania čitateľovi o jeho myšlienke čo by mal veriť skutočný kresťan. To bolo pre cirkevnú hierarchiu jasne neakceptovateľné - hovoriť kresťanom v čo majú veriť bola jej práca, nie nejakého anglického kazateľa. Ako taká to bola iba Wycliffova verzia Biblie, ktorá bola zakázaná, nie všetky anglické preklady. Ako preventívne opatrenie bolo taktiež nariadené, že akýkoľvek budúci preklad Biblie do angličtiny by mal byť vyhotovený pod dohľadom oficiálnej Cirkvi s pomocou licencovaného prekladateľa.
William Tyndale, o storočie neskôr,  narazil na podobné problémy. Nebol odsúdený len za preklad Biblie, ale za jej údajne zámerne zavádzajúci preklad heretickým spôsobom. Sir Thomas More ho obvinil zo zámeny slov 'priest-kňaz' a 'Church-Cirkev' anglickými slovami 'elder-starší' a 'congregation-kongregácia' namiesto - čo by mohlo znamenať, že namiesto pravovernej katolíckej hierarchie s kňazmi, ktorí zasadajú mimo  a sú povýšení nad obyčajný ľud, Tyndaleova Biblia teraz  zrejme učí, že môže akákoľvek skupina kresťanov daná dohromady ako kongregácia, voliť určitého staršieho člena ich skupiny ako svojho vodcu a tvrdiť že jeho  (alebo jej) autorita je rovnaká akú má samotný pápež! Nie je vôbec prekvapujúce, že Cirkev toto považovala za herézu.

Prvý známy preklad Biblie do českého jazyka bol vyhotovený deväť rokov predtým než sa Jan Hus narodil a hoci on (alebo jeho kolegovia) pracovali na vylepšení prekladu to nebol tento dôvod prečo bol odsúdený ako heretik.
Vo všeobecnosti potom rímskokatolícka Cirkev nebola obzvlášť proti prekladom Biblie ako takým, ale proti spochybňovaniu a oslabovaniu jej autority. To by sa mohlo cynicky vidieť ako pokus o lipnutie na svojich privilégiách ospravedlňujúcich jej vyššie postavenie v spoločnosti. Oveľa jemnejšie by sme mohli povedať, že mnohí katolíci naozaj veria, že ich učenie bolo jedinou pravou cestou ku spáse -Extra ecclesiam nulla salus (Mimo Cirkev neexistuje spása). Heretici, ktorí chodili a kázali falošné  učenia ohrozovali nesmrteľné duše každého, kto im  naslúchal - takže umlčanie tých, ktorí mohli ohroziť nevinný ľud do večného ohňa bol morálnym imperatívom, akútnou povinnosťou. Biblia vyhotovená pravovernými katolíckymi učencami s dovolením Cirkvi preto neznamenala žiadne nebezpečenstvo; ale heretický preklad urobený samozvanými dobrovoľníkmi by mohol.

Samozrejme tu bol ešte ďalší problém - stredovekí teológovia a intelektuáli často prepadajúci elitizmu a odmietavší úroveň inteligencie pospolitého ľudu. (zvyk samozrejme vyskytujúci sa nielen v časoch stredoveku.) Učení ľudia vedeli po latinsky  tak nepotrebovali preklad do bežného jazyka. Iba sedliaci potrebovali preklad do angličtiny alebo francúzštiny alebo nemčiny a tak - a ešte je tu otázka, koľko sedliakov dokonca vedelo čítať? Koľko z nich do hĺbky chápalo tak, aby mu sv. Písmo dávalo zmysel? Bez múdrych slov ich kňazov vysvetľujúcich icm 'správne' učenie mohli dospieť k určitým druhom zvláštnych a heretických myšlienok založených na ich vlastných osobných interpretáciách.

Citujem pápeža Innocenta III v liste, ktorý napísal biskupovi z Metz v r. 1199 ako odpoveď na správy, že tu niekde mal kolovať francúzsky preklad Biblie:

Na tajných schôdzkach laické ženy sa odvažujú diskutovať medzi sebou o takých otázkach a kázať si medzi sebou: taktež odmietajú ich komunitu, nemiešať sa s inými ľuďmi a považovať sa za oddelené od nich a neladiť si uši a mysle s nimi; keď ktokoľvek z farných kňazov si praje opýtať sa ich na tieto veci stoja pred nimi pevne pokúšajúc sa argumentovať z Písem, že by im nemalo žiadnym spôsobom byť bránené konať tieto veci. Niektoré z nich sa tiež vysmievajú jednoduchosti svojich kňazov; a keď je im ukázané slovo Spásy prostredníctvom týchto kňazov, tajne frflú, že Slovo chápu lepšie zo svojich malých knižiek a že z nich to dokážu oveľa jasnejšie.

Laici a ženy tvrdia, že Biblii chápu lepšie ako ich kňazi! Jasné spochybňovanie cirkevnej autority. Pápež preto zašiel až k tomuto:

Tajomstvá sviatostí viery by nemali byť vysvetľované všade a každému, pretože nemôžu byť chápané všade a všetkými, ale len tými, ktorí ich môžu pojať pomocou svojho pravoverného intelektu. Kvôli tomu Apoštol [Sv. Pavol] povedal jednoduchému ľudu: "Ako maličkým v Kristovi som Vám dával piť mlieko, nie mäso." Pretože "ťažké mäso je pre dokonalých" ako hovorí ostatným: "hovoríme múdro pre ostatných;" (...) Taká je hĺbka  Božieho Písma, ktorú nielen jednoduchí a nevzdelaní ľudia, ale dokonca aj prezieraví a učení ľudia nie dostatočne preskúmali jeho múdrosť. (...) Pretože je napísané: "nehľadaj veci, ktoré sú pre teba príliš vysoko."

Avšak poznamenajme, že hoci sa o liste pápeža Inocenta III. tvrdí, že je všeobecným zákazom akéhokoľvek prekladu Biblie do národného jazyka, v skutočnosti on až tak ďaleko nezašiel. Vo svojom súkromnom liste biskupovi zaslanom spolu s verejným listom citovaným vyššie, ho inštruoval "starostlivo vyhľadať pravdu: kto bol autorom tohto prekladu, aký bol ich zámer, aká bola viera tých, ktorý ho používali, čo bolo príčinou ich učenia, či uctievali apoštolskú stolicu a katolícku Cirkev". Inými slovami pápež si zachoval otvorenú myseľ v tom či samotný preklad  bol neškodný alebo heretický aj keď neschvaľoval myšlienku laikov využívajúcich ho na hádky s kňazmi a spochybňovanie ich autority.

Naozaj nenecháš čarodejnicu nažive?

Biblia, svätá kniha kresťanstva, známa Kniha kníh a široko ďaleko rešpektovaná ako morálny kódex či základ pre hodnoty civilizácie. Bola a je často využívaná a povedzme si, že aj zneužívaná na ospravedlňovanie všetkého na čo si len vieme spomenúť: otroctva, podradného postavenia žien, slobody a ľudských práv. Dnes sa zameriame na jeden z najvypuklejších problémov minulosti. A ním je mágia a jej odsudzovanie kresťanským učením. Z pasáží, ktoré sa zaoberajú mágiou bol pravdepodobne najčastejšie citovaným textom v neskorostredovekom a ranomodernom období verš Exodus 22,18: "Maleficos non patieris vivere. "/Čarodejnicu/ nenecháš  nažive." Tento text, často citovaný spoločne neskoršími teológmi a lovcami čarodejníc v jeho doslovnom zmysle, sa v 1. a až do dvanásteho storočia prekvapujúco nepovažoval za jednoznačný "Boží príkaz" odsudzujúci čarodejnicu na smrť.
V kresťanskej literatúre venovanej mágii a jej škodlivému pôsobeniu v rukách človeka sa téma akým spôsobom treba chápať uvedené biblické "jasné a zreteľné" odsúdenie ľudí, zaoberajúcich sa čarodejníctvom začína rozvíjať už pomerne skoro.
Jednou z najvýznamnejších bola práca kresťanského učeného mnícha a teológa známeho pod menom Hrabanus Maurus z franského opátstva Fulda. Bol členom benediktínskej rehole a neskôr aj arcibiskupom v Mainzi. Bol autorom niekoľkých rozsiahlych komentárov ku knihám Starého ako aj Nového Zákona stavajúc na sv. Augustínovi a sv. Gregorovi Veľkom. V jeho prvej teologickej práci o kresťanskom učení De institutione clericorum Hrabanus bráni štúdium pohanskej literatúry práve s výhradami týkajúcimi sa mágie. Hrabanus poznal dobre asociácie s herézou, uvádzané predchádzajúcimi spisovateľmi: v komentári na známy verš z Exodus 22,18: lat. Maleficos non patieris vivere, poznamenáva:

Ako typ by sme maleficos mohli chápať vo význame heretikov, podnietených nie Duchom Božím, ale zlým duchom; títo uvádzajú zvrátené sekty aby tak oklamali ľudí, ktorých Boží zákon nariaďuje, aby boli odstránení, tj. oddelení a anatematizovaní zo spoločenstva veriacich, ktorí žijú pravý život v Bohu, takže maleficium, to jest omyl bude tým zahatený.

Ako budeme vidieť nižšie, táto obrazná interpretácia textu, ktorý bol neskôr braný s desivou doslovnosťou podnecovateľmi čarodejníckych procesov v pätnástom a šestnástom storočí, bola stále chápaná obrazne počas dvanásteho storočia. Ale popis a odsúdenie mágie, spojenie maleficia s herézou a detaily paktu a obvinenia z idolatrie (modloslužby) a superstitio, odrážali značné obavy  z prítomnosti a nebezpečenstva mágie.

Zdá sa, že žiadny teológ neobhajoval prísnejšie stíhanie týchto zločinov spojených s mágiou a čarodejníctvom, čo sa stalo takým charakteristickým u mnohých cirkevných hodnostárov, učencov a prelátov počas trinásteho storočia avšak podrobnejšie o povahe a obsahu mágie z nich uvažovala len hŕstka.

 Samotný termín maleficus v dvanástom storočí označoval pôvodne kúzelníkov - samozrejme nie neskoršie rozvinutý "prototyp" čarodejnice alebo mága označovaný pomocou pojmov malefica alebo maleficus nachádzajúcich sa v dobre známej čarodejníckej literatúre neskoršieho obdobia. Tzv. glossa ordinaria Biblie, zbierka biblických komentárov, glos, prevzatých z Cirkevných Otcov a neskôr prepísaných na okraj latinskej Vulgáty, Biblie, dokončené začiatkom dvanásteho storočia, je v tomto význame jednoznačne otvorená:

Maleficos non patieris vivere. Qui praestigiis magicae artis et diabolicis figmentis agunt, haereticos intellige, qui a consortio fidelium qui vere vivunt, excomunicandi sunt, donec maleficium erroris in eis moriatur.

Čo znamená v preklade asi toto:

To jest: maleficii sú tí, ktorí využívajú ilúzie magického umenia a diabla. Sú to heretici. Títo by mali byť oddelení od spoločenstva veriacich, v ktorom je pravý život. Mali by byť preto exkomunikovaní, aby ich omyl zomrel s nimi.

Toto znenie je dôležité hlavne tým, že sa môže chápať v troch rovinách, z troch dôvodov: Prvým je, že maleficii sú spojení s diablom; zadruhé, sú jasne identifikovaní ako heretici; potretie, nemali by byť zabití, ale exkomunikovaní z komunity veriacich (to isté platí aj pre heretikov a je patrné z citátov biskupa Waza z Lutychu, Gerhocha z Reichsbergu, sv. Bernarda a Petra Cantora). V poslednom príklade sa vivere jasne interpretuje obrazne, nie doslovne. Tzv. Glossa ordinaria, staršie než väčšina z textov citovaných historikmi, jasne identifikuje mágiu s herézou a to dlho predtým, než teológovia z trinásteho storočia, ktorí s týmto stotožnením údajne mali prísť ako prví.
Glosy naozaj jednotne odsudzujú magické praktiky a niekedy tieto úkony sa znažia aj vymenovať, ako v glose k pasáži uvedenej v Deuteronómiu 18,9-11. Avšak  glosátori odsudzujúc všetky formy mágie, túto hranicu neprekročili. Iba glosa venujúca sa Exodu 22,18 je v tomto explicitne otvorená a tvrdí, že zatiaľčo mágia je totožná s herézou, tzv. maleficus by sa nemal dať zabiť, ale exkomunikovať. Preto znovu treba pripomínať ako je dôležité určité nejasné pasáže v Biblii správne interpretovať v kontexte s inými a aj v rámci ich historických, sociokultúrnych základov, v ktorých vznikali a ako boli chápané v rámci dejín Cirkvi.

Ako sa na vedu pozerali antickí Rimania?

Dalo by sa povedať, že Rimania nerozvíjali vedu rovnakým spôsobom ako ich grécki predchodcovia do veľkej miery preto, že mali dojem, že v minulosti už došlo k uskutočneniu zásadných filozoficko-vedeckých objavov. Rímska intelektuálna kultúra bola podobne ako väčšina kultúry Stredozemia, v podstate dedičom gréckej intelektuálnej tradície. Od tej doby ako Rím začal dominovať v oblasti Stredozemného mora, sa rímski intelektuáli považovali vo všeobecnosti za "učených",  pretože získavali vedomosti a v mnohom nadväzovali na predchádzajúci helénsky svet. Učili sa po grécky a študovali grécke texty v pôvodnom jazyku.  Toto zahŕňalo filozofické práce, vrátane metafyziky, matematiky a logiky rovnako ako "prírodnej filozofie", ktorá predstavovala  protovedeckú analýzu fyzikálneho sveta a zahŕňala v sebe fyziku, optiku a v rámci nej sa objavili aj prvé krôčiky v biológii. Geometria a čo je pre nás zvláštne aj astronómia boli viac odvetviami matematiky.

Toto štúdium gréckej protovedy v Grécku bolo vysoko technickou záležitosťou a špecializovanou formou štúdia a nebolo detailnejšie rozvíjané.  Ale tí, ktorí sa snažili o jej rozvíjanie, začali s zostavovaním výberu myšlienok gréckej prírodnej filozofie pre tých, ktorý sa o ňu zaujímali len príležitostne, prekladaním podstatných častí gréckych textov do latinčiny a ich zozbieraním pre širší okruh čitateľov.  Tieto zbierky a encyklopédie sa kopírovali a čítali v širšom rozsahu než originálne grécke texty a niektorí sa učili z týchto prác pretože ťažšie na pochopenie a technickejšie originály v žiadnej slušnej rímskej vyučbe neboli považované za podstatné.

Niektorí učenci v rímskom období rozvíjali a rozširovali práce svojich gréckych predchodcov, hlavne vo forme komentárov, ale taktiež originálnych prác.  Zatiaľčo Ptolemaiove astronomické a geografické práce a Galénove spisy z medicíny a biológie v prevažnej miere čerpali z skorších gréckych úspechov, taktiež podstatne prispeli dodatkami vo svojich odboroch.

Niektorí populárni spisovatelia, ktorí chápu moderný pojem "vedy"  sa snažili poukazovať na rímsku architektúru, inžinierstvo a vojenskú technológiu ako na príklady rímskej "vedy", ale tieto veci boli v tom čase vo všeobecnosti vo vzťahu k "učenosti" považované za okrajové.  Rímsky inžinier alebo architekt  síce mal nejaké vedomosti o matematike a geometrii, ale skutoční učenci v prevažnej miere tieto činnosti považovali za príliš "nízke".  Prepojenie medzi vedeckou teóriou a praktickým využitím v technológii je viac-menej skôr  nedávnym vývojom a v skorších storočiach sa k nemu dospievalo pomerne náhodne.

Napokon povstania a ekonomický a politický úpadok v neskorom rímskom impériu malo na históriu vedy a vo všeobecnosti poznania značný dopad.  Takmer kolaps Rímskej ríše počas tzv. "vojenskej anarchie" v treťom storočí viedlo k masívnemu úpadku vo výučbe, najmä v jej západnej polovici.  Stávalo sa čoraz zriedkavejším  a to aj u tých najbohatších Rimanov, že sa budú učiť grécky jazyk. To znamenalo, že mnoho spisov gréckej protovedy a filozofie sa stávalo čoraz vzácnejšími, pretože čoraz menej a menej grécky rozumejúcich čitateľov znamenalo, že sa tým zachová aj menej gréckych spisov. Rímske vedecké znalosti  sa obmedzovali na latinské zbierky a encyklopédie z prvého a druhého storočia.

Keď v 5. storočí padla Západorímska ríša, intelektuálny život dosiahol svoje dno.  Zámerná prekladateľská kampaň  kľúčových prác do latinčiny Boethiom a Cassiodorom v šiestom storočí umožnila to, že logika a časť protovedy prežila až do raného stredoveku, ale väčšina gréckych prác, ktorých počet počas storočí ubúdalo sa v chaotických storočiach, ktoré nasledovali stratilo.

Našťastie to nebol prípad Východorímskej ríše, ktorej učenci zachovali väčšinu prác stratených na západe.  Neskorší arabskí učenci prevzali kópie týchto prác, grécke originály zachované byzantskými mníchmi al. sýrske preklady vyhotovené nestoriánskymi kresťanskými učencami a preložili ich do arabčiny.  Tieto si napokon našli cestu naspäť do Európy cez moslimské Španielsko a podnietili tak masívne znovuoživenie záujmu o grécku učenosť, filozofiu a protovedu na nových univerzitách v neskoro stredovekej Európe. Zvláštnym spôsobom  strata takého množstva učenosti v neskororímskom období viedlo k jej obrovskému znovuoživeniu vo vrcholnom stredoveku čo vydláždilo cestu k neskorším revolúciám, ktoré viedli až k modernej vede.

Giordano Bruno a scéna zo seriálu Cosmos

Autori a scenáristi, astrofyzik Steven Soter a vdova po astronómovi a veľkom popularizátorovi vedy Carlovi Saganovi Ann Druyan v prvej epizóde populárno-vedeckého seriálu Cosmos: A Spacetime Odyssey sa pokúsili o predvedenie postavy Giordana Bruna ako martýra vedy a tým sa dopustili značných skreslení v rámci histórie vedy...
Animovaná scéna v jeho prvej časti sa snaží ukázať, že Bruno bol "vyhodený" z rehoľného domova za čítanie "kníh zakázaných Cirkvou".  Ukazuje sa v nej, ako číta Lukréciov spis O povahe vecí, ktorý bol prinútený schovať pod dosky dlážky v jeho cele, údajne preto, že táto práca bola jednou zo zakázaných kníh.  Hneď nato sa do jeho cely vlámu hrozivo zkarikovaní "zlosynovia" z kléru a v ďalšej scéne je chudák Bruno vykopnutý na ulicu.  V skutočnosti však Lukrécius "zakázaný" nebol a značne populárne tlačené vydanie tejto práce bolo v Taliansku vydané  približne pred 80 rokmi od údajného incidentu s Brunom bez žiadnych problémov.  A Bruno nebol z dominikánskeho rádu vyhodený, v skutočnosti z jeho náboženskej komunity utiekol sám.

Scéna, kde je Bruno zobrazený ako dostal nápad vesmíru úplne bez stredu, v ktorom sú všetky hviezdy potenciálnymi inými svetmi utvára dojem, že bol prvou osobou, ktorá mala tento pohľad.  V skutočnosti nás Bruno vo svojich spisoch oboznamuje s tým, že túto myšlienku prevzal z diela O učenej nevedomosti, ktorého autorom bol Mikuláš Kuzánsky, vedec a učenec z pätnásteho storočia.  Scéna zo seriálu Cosmos následne z toho  všetkého uzatvára, že to bola jeho myšlienka a jeho  obhajoba heliocentrizmu, čo mu privodilo problémy s benátskou a neskôr rímskou inkvizíciou.

Ale to je nezmysel.  Mikuláš Kuzánsky, prameň Brunových myšlienok o vesmíre, bol uctievaný a vážený vedec, ktorý sa v Katolíckej Cirkvi dokonca stal kardinálom.  Predstierať preto, že myšlienka, ktorá bola ako prvá uvádzaná tak  váženým vedcom a vysokopostaveným cirkevným hierarchom bola heretická je jednoducho fikcia.  Heliocentrizmus v 90.tych rokoch 16. storočia taktiež nebol herézou.  Kopernik svoju prácu publikoval dlho predtým, než sa Bruno narodil a rôzni katolícki biskupi, kardinál a prinajmenšom jeden pápež túto myšlienku považoval za fascinujúcu, hoci len málo astronómov ju vtedy považovalo za presvedčivú.  Až do roku 1616 nebola žiadnym spôsobom vyhlásená za heretickú, čo bolo 17 rokov po Brunovej poprave.

Scéna v seriáli Cosmos síce dospeje až ku skutočným dôvodom prečo bol Bruno popravený za herézu, ale prezentuje ich tak ako keby to boli nepodstatné alebo dokonca vymyslené obvinenia.  V skutočnosti Bruno zastával celý rad náboženských predstáv, ktoré boli absolútne proti katolíckemu učeniu a akákoľvek z nich mohla, ak nebola odvolaná, znamenať popravu.  Popieral božskosť Ježiša a panenstvo Márie, veril v reinkarnáciu a odmietal doktríny Sv. Trojice a transubstanciácie. Toto boli herézy, za ktoré bol popravený.

Myšlienka, že Bruno bol vedec, ktorý bol popravený za svoje vedecké "objavy" je mýtus z 19. storočia, vyfabrikovaný v kontexte talianského politického konfliktu s pápežstvom.  Seriál Cosmos síce uvádza jasne, že Bruno nebol "vedec" a že jeho kozmológia bola "štastnou náhodou".  Ale je v ňom stále zobrazovaný ako keby bol popravený kvôli svojim kozmologickým myšlienkam, čo jednoducho nie je pravda.  Scéna zo seriálu Cosmos je sama o sebe súčasťou moderného politického konfliktu - boju proti tzv. kreacionizmu v USA.  Ako taká však namiesto uvádzania skutočnej histórie slúži ako chybná a fiktívna rozprávka.

Literatúra:
1. Tim O'Neill, Cartoons and Fables - How Cosmos Got the Story of Bruno Wrong