katkryptolog

OBSAH PREDHOVOR KAPITOLA I. PRVÉ OBDOBIE (I-IV. STOROČIE): EPOCHA PERZEKÚCIÍ. Učenie sv. Pavla o potlačení heretikov Učenie Tertuliána Učenie  Origena Učenie sv. Cypriána Učenie Lactancia Konštantín, Biskup pre vonkajšie záležitosti Učenie sv. Hilára KAPITOLA II. DRUHÉ OBDOBIE (OD VALENTINIÁNA I. AŽ PO TEODÓZIA II.). CIRKEV A KRIMINÁLNY KÓDEX KRESŤANSKÝCH CISÁROV NAMIERENÝ VOČI HERÉZE. Cisárska legislatíva namierená proti heréze Postoj sv. Augustína voči manichejcom Sv. Augustín a donatizmus Cirkev a priscilliáni Ranní Cirkevní Otcovia a trest smrti KAPITOLA III. TRETIE OBDOBIE (1100-1250 po Kr.). ZNOVUOŽIVENIE MANICHEJSKÝCH HERÉZ. Adopcianizmus a predestinacionizmus Manichejci na Západe Peter z Bruys Henrich z Lausanne Arnold z Brescie Éon de l'Étoile - Eudon zo Stelly Náhľady tejto epochy na potlačenie herézy KAPITOLA IV. ŠTVRTÉ OBDOBIE (OD GRACIÁNA AŽ K INOCENTOVI...

Elektronická kniha Projektu Gutenberg pod názvom The Inquisition (slov. Inkvizícia), autor: Elphiege Vacandard Túto elektronickú knihu môže využívať ktokoľvek, kdekoľvek bez poplatku a bez takmer žiadnych obmedzení. Môžete ju kopírovať, umiestňovať kamkoľvek alebo znovupoužiť v súlade s licenciou Projektu Gutenberg vrátane tejto e-knihy alebo priamo na adrese www.gutenberg.org Názov: The Inquisition  A Critical and Historical Study of the Coercive Power of the Church Autor: E. Vacandard Prekladateľ: Bertrand Conway Dátum uverejnenia: 16. augusta 2008 [EBook #26329] Jazyk: Slovenský *** Začiatok tejto elektronickej knihy v rámci PROJEKTU GUTENBERG pod názvom THE INQUISITION *** V angličtine vytvoril : David McClamrock Preklad do slovenčiny: Jozef Krajčovič INKVIZÍCIA KRITICKÁ A HISTORICKÁ ŠTÚDIA O DONUCOVACEJ MOCI CIRKVI AUTOR: ELPHEGE VACANDARD PREKLAD DO ANGLIČTINY Z DRUHÉHO VYDANIA: BERTRAND L. CONWAY, C.S.P. NOVÉ V...

Krátko po Jerichovej návšteve zorganizoval Atwood stretnutie so skupinkou "priateľov" v Londýne. Nasledujúce štyri mesiace nastúpil Jericho každý piatok do ranného vlaku a zamieril do zaprášenej kancelárskej budovy blízko stanice metra St. James. Tam ho v ošarpanej miestnosti s tabuľou a katedrou zasvätili do tajov kryptografie. Stalo sa presne to, čo Turing predpokladal: fascinovala ho. Predovšetkým ho zaujala jej história, od starého runového systému a írskych kódov v Book of Ballymote  s exotickými názvami (Hlad v šedivníku, Útrapy básnikovho srdca), cez kódy pápeža Silvestra II. a Hildegardy z Bingenu, Albertiho vynález šifrovacieho kotúča - prvej polyabecednej šifry - a mriežky kardinála Richelieua až po strojom vytvorené tajomstvá nemeckej enigmy, ktoré rezignovane pokladali za nerozlúštiteľné. Očarila ho tajná abeceda kryptoanalytikov s ich homofónmi a polyfónmi, digrafmi, bigrafmi a nulami. Zaoberal sa analýzami frekvencií. Zasvätili ho do zložitých tajomstiev superk...

O dva dni našiel Jericho vo svojej priehradke odkaz: "Prosím, príďte dnes večer na pohárik sherry do môjho bytu: F. J. Atwood." Jericho sa odvrátil od Turingových dverí. Pocítil slabosť. Chytil sa zábradlia a opatrne ako starec zostupoval dolu schodmi. Atwood. Nik neodmietol pozvanie od Atwooda, profesora starovekých dejín, dekana kolégia; ešte skôr ako sa Jericho vôbec narodil, mal už rozvetvené známosti vo Whitehalle. Jeho pozvanie sa rovnalo pozvaniu od Pána Boha. "Ovládate nejaké cudzie jazyky?" spýtal sa Atwood hneď na úvod pri nalievaní sherry. Bol to paťdesiatnik, starý mládenec ženatý s kolégiom. Na polici mal nápadne povystavované svoje knihy. Bojové umenie Grékov a Macedóncov. Cézar ako spisovateľ. Thukidides a jeho príbeh. "Iba nemčinu." Jericho sa ako žiak naučil po nemecky, aby mohol čítať veľkých matematikov devätnásteho storočia - Gaussa, Kummera, Hilberta. Atwood prikývol a podal mu za náprstok veľmi suchého sherry v krištáľovom pohári...

Takové šifry, vlastně slovní hříčky, byly ve starověku velmi oblíbené a máme je i ve Starém zákoně, např. u Jer 25, 26, kde jméno Šelak je zákrytným označením Bábelu. Šifrovací klíče byly různé. Buď se za první souhlásku hebrejské abecedy dosazovala poslední, tedy za alef  souhláska tav , nebo za první souhlásku alef  se dosadila první souhláska druhé půle abecedy, tedy lamed . První metodě se říkalo atbaš , druhé albam . Ale také se mohlo šifrovat tím, že se souhlásky přehodily jako když z hedvábí je hedbáví a z peleriny perelina. Takovému přehazování hlásek se odborně říká metateze či metaplaze. (...) Ukázalo se, že přehazování souhlásek je v hebrejštině jev poměrně častý, takže se ho nepochybně užívalo i k podobnému šifrování, a to zvláště tam, kde k němu vedly konspirativní důvody. Např. o Babylonu se nemohlo kriticky mluvit právě v Babyloně; tak bylo jeho jméno zašifrováno (viz zmínku u Jer 25, 26). A na královském dvoře se nemohlo mluvit kriticky o králi (hebrejsky mele...

Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny boli používané sovietskymi predstaviteľmi šifrovacie stroje K-37 ‘Crystal’ (modifikovaný Hagelin B-211) and šifrovacie ďalekopisy B-4 a M-100. O týchto strojoch je známych niekoľko detailov. O K-37 som písal  tu . V článku uverejnenom v  agentura.ru  sa píše, že B-4 bol postavený v 30-tych rokoch 20. storočia a bol používaný v Španielsku počas občianskej vojny, pri pohraničných incidentoch na Ďalekom Východe s Japonskom a v rusko-fínskej vojne v roku 1940. V roku 1940 bola postavená modernizovaná verzia B-4 nazvaná M-100 a nainštalovaná v amerických autobusoch, aby sa tým dosiahla mobilita (vážila 141kg). Od leta roku 1941 bolo v prevádzke 96 sád M-100. V roku 1943 bola postavená omnoho kompaktnejšia verzia M-100 a táto dostala označenie M-101. Článok z Agentura.ru neposkytuje detailné informácie o vlastnostiach týchto strojov. Nemecký odposluch sovietskych rádio-ďalekopisných sietí V 30-tych rokov 20. stor...

"Desiateho apríla šesťdesiatpäť som sa prvý raz dozvedel, že mašinéria sa uvádza do chodu. Všetky kontakty zabezpečoval Eckert. Vražda bola naplánovaná na štrnásteho. Vrahovo meno som nepoznal, ale všetko ostatné som vedel od E. S., na ktorého som sa v jeho záležitosti obrátil. Vyjadril zároveň prekvapenie i nedôveru. Neskôr vyhlásil: 'Aj vy ste spoluúčastník. Počkajme, čo z toho vzíde, a podľa toho sa zariadime.' Veľmi rýchlo som pochopil, čo znamenali slová 'aj vy ste spoluúčastník' - na druhý deň mi ukázali sfalšovaný dokument - bol mimoriadne vydarený falzifikát, podľa ktorého som mal stáť na čele sprisahania s cieľom uniesť prezidenta a viceprezident bol iniciátorom. Tak som sa nechtiac zaplietol do tejto aféry. Trinásteho sa dozvedel, že prezident vydal rozkaz povoliť zasadanie zákonodarného zhromaždenia Virgínie, ktoré malo zastaviť vojenské akcie armády tohto štátu proti Únii. Táto správa v ňom vyvolala záchvat šialenstva. Vtedy som si prvý raz uvedomil je...

(...) Aj dnes sa Bill Saundrell prehrabával v nových prírastkoch Larryho antikvariátu. Nič, čo by stálo za povšimnutie. Iba ak anglický vojenský časopis Colburn's United Services Magazine z roku 1864. Bill pochybovačne prelistoval amatérsky zviazané čísla, a hneď sa zarmútil - všetky boli z druhej polovice roka - ako pravý bibliofil dával prednosť kompletným ročníkom. Ale Saundrell nemal vo zvyku odchádzať z antikvariátu s prázdnymi rukami, a tak sa rozhodol tieto zošité časopisy kúpiť - veď ho napokon všetky vyšli na 50 centov. Doma Bill ledabolo hodil svoj úlovok na stolík a pustil sa do domácich prác. (...) Keď Bill skončil s domácimi prácami, pohodlne sa usadil v obľúbenom hlbokom kresle. Nenáhlivo, pôžitkársky si zapálil fajku - taký bol jeho rituál - a začal listovať v práve kúpenom časopise. Časopis nestál za veľa a rozčarovaný Saundrell sa už chystal siahnuť po ďalšej knihe, keď mu zrazu na okrajoch jednej stránky udreli do očí perom písané číslice a písmená: "Veď t...

V roku 1182 politická kríza v Byzantskej ríši viedla k masakru Latinníkov (západných kresťanov, zväčša pochádzajúcich z talianských mestských štátov Benátky, Janov a Pisa) v Konštantínopole. Rodiny týchto kupcov, ktorí sa do Konštantínopolu v značnom počte presťahovali kvôli obchodným dôvodom, si toho najviac vytrpeli zo strany byzantských vojakov ako aj vzbúrených gréckych ortodoxných obyvateľov mesta. Katolícky historik Warren Carroll správne spája udalosti z roku 1182 s tými, ktoré sa stali v roku 1204 a vyplienením Konštantínopolu počas IV. križiackej výpravy. Ako píše, Hrôzyplné a úplne neobhájiteľné ako také vyplienenie bolo, malo by sa po spravodlivosti naň spomínať že nebolo tak celkom nevyprovokované; viac než raz (ako pri masakre z roku 1182) Gréci z Konštantínopolu vtedy zaobchádzali s Latinníkmi rovnako ako sa s nimi zaobchádzalo tentoraz ... Historici, ktorí nešetria výrazmi rozhorčenia a odsúdenia - so značným odôvodnením - pri popise vyplienenia Kon...

Podľa rozhodnutia oregonského federálneho sudu v Portlande (pondelok 20. augusta) Svätá stolica nemôže byť považovaná za zamestnávateľov „všetkých kňazov, a teda nenesie občianskoprávnu zodpovednosť za sexuálne zneužívania mladistvých, ktorých sa títo kňazi dopustili". Každý prípad je nutné posudzovať jednotlivo a kňazský stav, ktorý vyžaduje podriadenie sa kánonickému právu, sám o sebe nie je porovnateľný so vzťahom zamestnanca a jeho firmy. V konkrétnom prípade O. Andrewa Ronana potom oregonský súd nenašiel akúkoľvek „pracovnú väzbu“ medzi dotyčným kňazom, obžalovaným zo zneužitia sedemnásťročného chlapca a Svätou stolicou. Súdnym rozhodnutím sa teda konanie uzatvára kvôli formálnym nedostatkom. Advokát Jeff Anderson, ktorý v Spojených štátoch amerických zastupuje mnohé obete sexuálneho zneužívania, však už oznámil svoje odvolanie proti rozsudku. Podľa obhajcu Svätej stolice, Jeffreyho Lena, však toto odvolanie nemá veľkú šancu na úspech. Viac na: tkkbs.sk

Až do modernej doby bol primárnym subjektom náboženstva skôr sociálna skupina na rozdiel od dneška v ktorom je to osamelý jednotlivec. Náboženstvo poskytovalo morálnu a kultúrnu kostru v rámci ktorej pôsobila celá spoločnosť. Štát vyznával konkrétne náboženstvo a od občanov očakával, že k nemu prilipnú, zatiaľčo vytváral výnimky pre určité minority, s ktorými zaobchádzal s rozličným stupňami tolerancie. Útok na zavedené náboženstvo bol považovaný za občiansky prečin. A takto aj kresťanstvo, počas veľkej časti svojej histórie, fungovalo v rámci sociálneho systému, v ktorom občianske autority zastávali náboženstvo ľudu. Očakávalo sa, že štát by mal podporovať pravé náboženstvo. Druhý Vatikánsky koncil stále učí, vo svojej “ Deklarácii o náboženskej slobode”, že pre konštitutívny poriadok spoločnosti je legitímne poskytnúť zvláštne uznanie jednému náboženskému telesu akým je Katolícka Cirkev. V devätnástom storočí liberálni sekularisti apelovali na princíp slobody svedomia aby tak ospr...

O veciach, ktoré sú nejasné a vzdialené nášmu pohľadu, nachádzame v Písme oddiely, ktoré môžu byť vykladané rozličným spôsobom, bez toho, že by to ohrozilo našu vieru, ktorú sme prijali. V týchto prípadoch by sme sa nemali bezhlavo ponáhľať a stavať sa pevne na jednu stranu, lebo keď ďalší pokrok v hľadaní pravdy podkope naše postavenie, my sa zrútime s ním. Nemali by sme bojovať za náš vlastný výklad, ale za učenie Písma ... Nech sa náš výklad prispôsobí zmyslu Svätého písma. sv. Augustín 

Ten, kto jedná, nemá nikdy svedomie, iba ten, kto uvažuje, má svedomie. J.W.Goethe

Kritici Cirkvi veľmi radi tvrdia, že až v roku 1890 pápež Lev XIII. konečne zavrhol otrokársky systém. Dá sa však poľahky a rukolapne ukázať, že zásadné pápežské odsúdenie afrického a indiánskeho otroctva prišlo o tri až štyri storočia skôr. Šesťdesiat rokov predtým, než Kolumbus priplával do Nového sveta pápež Eugen IV. odsúdil zotročovanie ľudí na novo kolonizovaných Kanárskych ostrovoch. Jeho bula  Sicut Dudum  (1435) napomína európskych otrokárov a nariaďuje, aby “ všetci a každý z veriacich oboch pohlaví, v lehote do 15 dní od uverejnenia týchto listov tam kde žijú …  prinavrátili ku bývalej slobode všetky a každú osobu akéhokoľvek pohlavia, ktoré bývali obyvateľmi spomínaných Kanárskych ostrovov … a ktorí boli podrobení otroctvu. Títo ľudia sú úplne a naveky slobodní a mali by byť prepustení bez vymáhania alebo prijímania akýchkoľvek peňazí. ” O storočie neskôr pápež Pavol III. aplikoval rovnaký princíp na novoobjavených indiánov zo Západu a Východu v...

Ve shodě s Piem XI. zastával pramálo diplomatickou linii opozice vůči fašismu. Když tento papež v květnu 1938 při Hitlerově návštěvě Itálie zavřel bránu Vatikánských muzeí a odjel na několik dní do letní rezidence v Castel Gandolfo, florentský kardinál se zachoval ještě výmluvněji. Při slavnostním vjezdu Mussoliniho a jeho vzácného hosta na florentské náměstí Piazza San Giovanni zůstalo arcibiskupství jediným neosvětleným palácem se zavřenými okenicemi. To, co následovalo v letech nacistické okupace, je dnes dobře známé, pokračuje časopis italských židovských obcí. Kardinál Dalla Costa nejenom veřejně apeloval na pomoc pronásledovaným židům, nýbrž otevřel dveře arcibiskupství a organizoval konkrétní záchrannou síť. „Zachovejme veškerá ochranná opatření, avšak neberme na sebe vinu hořkého odmítnutí těch, kteří trpí nevyslovitelným soužením lidí bez přístřeší“, vyzýval italský kardinál své věřící dva týdny po vylodění spojenců a následných protižidovských raziích. Ve svých dalších váleč...

Ak sa jedná o tzv. " mýtus deviatich miliónov ", jedným z faktorov, ktoré prispeli k mimoriadnej príchylnosti k týmto enormným počtom obetí čarodejníckej hystérie až do súčasnosti bola aj od roku 1920 sa čoraz často objavujúca propaganda nacistickej ideológie, v ktorej kontexte sa tento mýtus príliš často politizoval a nanovo interpretoval. Táto odpoveď by iste nepotešila niektoré bulvárne anticirkevné plátky poplatné duchu doby, ani niektoré radikálne feministické hnutia či ezoterickú scénu. Vo svojej knihe Mýtus 20. storočia , vydanej v roku 1930, zastával šéfredaktor nacistického straníckeho časopisu Volkischer Beobachter   Alfred Rosenberg (1893-1946) názor, že čarodejnícka povera ide na konto " bezrasového divokého Ríma " ako nástupcu etruského haruspexu. Od neho " potom pochádza i náš stredoveký svetový názor, ona strašná viera v kúzla, ona povera v čarodejnice, ktoré na Západe padali za obeť milióny a ktorá celkom nevymrela s Kladivom na čarodejnice , a...

Jeho hlava je tak naplnená učenosťou, že vlastné myšlienky tam už vôbec nemajú miesto. S.J.Lec

Ženy nevedia čo chcú a nedajú pokoj, kým to nedostanú.   Oscar Wilde

Chcel som napísať svoj životopis, ale potom som si spomenul, že človek má písať iba o veciach, ktoré pozná. Woody Allen

Veda nikdy nevyrieši jeden problém bez toho, aby nenarobila desať nových. G.B.Shaw

Zchudobnelý francúzsky barón Etienne-Léon de Lamothe (1786-1852), ktorý neskôr publikoval pod menom Lamothe-Langon, začal pod vplyvom osvietenstva písať o čarodejníckych procesoch. Pretože však rešerše by boli nákladné a naviac by určite nezodpovedali jeho predstavám, tak si pre svoj spis z roku 1829 o veľkých prenasledovaniach čarodejníc v južnom Francúzsku " Dejiny inkvizície vo Francúzsku " všetky pramene jednoducho sám vymyslel a údajne ich potom citoval. "Genialita" Langonovej metódy spočívala v jeho presvedčivosti. Bol tak samozrejme drzý, že sa jeho falzifikáty podarilo odhaliť až dvom historikom, Normanu Cohnovi a Richardovi Kieckheferovi, po takmer 150 rokoch v roku 1972 a to nezávisle na sebe. Lamothe popísal obrovské čarodejnícke procesy, ktoré sa údajne konali v južnom Francúzsku počiatkom roku XIV. storočia. Inkvizícia v Toulouse a Carcasonne mala v týchto procesoch popraviť veľký počet ľudí. Najslávnejšou bola séria, pri ktorej bolo údajne usmrtených...

Popisy dotýkajúce sa dejín II. svetovej vojny majú tendenciu venovať lúšteniu kódov a šifier len niekoľko málo stránok a keď sa tak stane zvyčajne sa zameriavajú na dobre známych jednotlivcov ako boli William Friedman, Alan Turing, Gordon Welchman atď. Dôvodom prečo k tomu dochádza je, že my ako ľudia si veľmi radi spájame konkrétnu udalosť s postavou. Napríklad šifrovací stroj Purple=Friedman, úspešné prelomenie Enigmy =Turing. Je to bezpochyby veľmi zjednodušujúci spôsob ako hľadieť na tieto veci, ale to je to čo chce priemerný čitateľ. Samozrejme iba zriedkavo môže byť špecifický úspech spätne vysledovaný až k jednej a tej istej osobe. Dokonca aj v II. svetovej vojne na tom, aby sa rozlúštili zložité kryptosystémy pracovali celé tímy . Jedna vec, ktorá nezískala takú pozornosť akú si právom zaslúži je využitie špecializovaných kryptoanalytických zariadení na ‘lúštenie’ ťažko riešiteľných systémov. Znovu si myslím, že problém je naša inherentná potreba...

 Nepřičítejte Římu více autority, než kolik kdy měl mít. Ježíš řekl Petrovi, aby posiloval bratry ve víře (viz L 22,31–32). Ježíš neřekl Petrovi nic o tom, že by je měl posilovat v lásce či naději. Úlohou římského biskupa je udržovat nás spjaté v tradici víry. V lásce nás posilují například trpící tohoto světa. Naději nám poskytují proroci – prorocká hnutí a komunity. Když toto všechno naložíme na Řím, říkáme si o zklamání. Jakmile jsem schopen přijímat centrální, viditelný a důležitý dar Říma a zároveň vím, že Řím nemá všechny dary, pak se kvůli Vatikánu nepotřebuji už tak hněvat a být jím zklamán. Pokračuji ve svém životě křesťana. Doufám, že jsem natolik svobodný, abych řekl své ano a dopřál Římu sluchu, nakolik je nutno. Mám ale i svůj život modlitby. Mám své svědomí; mám své studium Písma, jímž jsem prošel s františkánskou komunitou, učenci a se svým laickým společenstvím. Musím důvěřovat tomu, co tady slyším. Musím důvěřovat své vnitřní autoritě jako doplňku autority vnější....

"Otroctvo je ovocím lakomstva, márnotratnosti a neukojiteľnej nenásytnosti" sv. Ján Chryzostom [345 n.l. - 407 n.l.],  Konštantínopolský patriarcha,  v komentári Epist. ad Ephes.,  Homil. XXII. 2.