Doma Bill ledabolo hodil svoj úlovok na stolík a pustil sa do domácich prác. (...)
Keď Bill skončil s domácimi prácami, pohodlne sa usadil v obľúbenom hlbokom kresle. Nenáhlivo, pôžitkársky si zapálil fajku - taký bol jeho rituál - a začal listovať v práve kúpenom časopise.
Časopis nestál za veľa a rozčarovaný Saundrell sa už chystal siahnuť po ďalšej knihe, keď mu zrazu na okrajoch jednej stránky udreli do očí perom písané číslice a písmená: "Veď to vyzerá celkom ako šifra!" pomyslel si Bill a pozorne začal prezerať stranu za stranou. Tajomné číslice a písmená boli aj tam. Atrament už vybledol, aj písmo pôsobilo starosvetsky.
Saundrell si zapálil vyhasnutú fajku a postavil na kávu - aby sa upokojil.
V každom človeku vari aspoň v kútiku duše ešte aj v dospelosti drieme sen o veľkej záhade, ktorú osud práve jemu dožičí rozlúštiť. Bill ako chlapec často čítaval poviedku Zlatý chrobák od Edgara Allana Poa. Vo svojej fantázii si predstavoval, že aj on nájde starý pergamen, na ktorom bude zašifrovaná skrýša plná pirátskych pokladov. Neskôr dychtivo hltal správy o vykopávkach starých chrámov v stredoamerickej džungli, hypotézy o stopách mimozemských civilizácií, podrobnosti o náleze Kumránskych rukopisov, senzačné rozprávania o španielskych karavelách naložených zlatom, ktoré našli v morských hlbinách. Dejiny sú plné záhad a nerozlúštených tajomstiev, ich mapa je priam posiata bielymi miestami.
I keď sa Bill sám sebe vysmieval, v jeho duši stále žil sen malého chlapca o tom, ako jedného dňa rozlúšti veľký rébus dejín a jeho meno sa stane slávnym. Veď ani Henry Schliemann nebol profesionálny archeológ ani historik, a predsa si už v útlom veku vytýčil fantastický cieľ: nájsť a vykopať Homérovu Tróju...
Ktovie, čo v sebe skrývajú tieto šifrované správy na okrajoch starého časopisu? Bársaké taľafatky by predsa nikto nešifroval! A čo ak narazil na záhadu? Na takú, o ktorej sníval od detstva?
Bill premohol vzrušenie a sklonil sa nad časopisom. Čas sa zastavil, a celý svet bol preň jediná stránka. Do reality ho vrátil až zvuk zvončeka z predizby. Pred dverami stáli Steve Chase a Jean Curryová.
- Čo sa tu deje? - vyzvedala Jean pri pohľade na stôl, ktorý sa strácal pod hŕbou papierikov, posiatych číslicami a písmenami.
- Objavil som záhadnú šifru! - Bill triumfoval.
Steve Chase pokojne prelistoval zošité časopisy, poprezeral si stránky s tajomnou správou. Dôkladnosť vo všetkom bola preňho charakteristická. (...) Bill Saundrell sa občas prichytil pri myšlienke, že priateľovi závidí. Steve bol totiž historik! A to podľa Billa mohlo bohato vyvážiť aj závažnejšie nedostatky než okrúhle bruško a plešinu. Chase pracoval na dejepiseckej fakulte a profesori do neho vkladali veľké nádeje. Chválili jeho prenikavé analytické schopnosti, široký rozhľad a vzácny talent nazerať na historické fakty z neobvyklého pohľadu.
(...)
Nezrozumiteľné číslice a písmená, o ktorých nevedeli, kedy a kto ich napísal, na nich zapôsôbili ako šibnutie čarovného prútika.
- Nebudem mať pokoja dňom i nocou, kým šifru nerozlúštim, - vykĺzlo Billovi. Nevedno, či to mal byť nárek, alebo výraz odhodlania.
- Počúvaj, Bill, - blahosklonne poznamenal Steve Chase, - človek musí vo všetkom postupovať ako profesionál. Amatér môže všetko akurát domotať. Na matematickej fakulte mám priateľa, je to odborník na kryptogramy. Zoznámim ťa s ním a požiadame ho, aby sa na tú šifru pozrel. Ale radím ti, nerob si ilúzie! Teraz si myslíš: "Heuréka! Táto správa skrýva veľkú historickú záhadu!" Lenže napokon sa ukáže, že si to len dajaký milovník rébusov zašifroval zoznam dám svojho srdca, alebo tajné výdavky, ktoré chcel zatajiť pred ostražitou manželkou.
(...) 2
Asi tak o dva týždne zazvonil v Chasovom byte telefón. Volal Bill Saundrell.
- Steve, okamžite príď ku mne! A priveď so sebou Jean. Tvoj známy správu dešifroval. Umieram od netrpezlivosti, ale nechcem nič urobiť bez vás.
Keď sa priatelia zišli, Bill slávnostne roztvoril obálku, z ktorej vypadlo niekoľko strojom písaných hárkov.
- "Šifra na stranách 181, 183 a 185 až 211, - začal čítať Bill, - patrí medzi substitučné šifry s pohyblivými variáciami..."
Ten tvoj priateľ je teda pedant, bodaj ho! - vybuchol Saundrell.
- Nie, nie, - prerušil ho Steve, - je to odborná a veľmi závažná informácia. Ešte sa nám môže hodiť.
- Dobre, - Bill musel nevoľky súhlasiť. - Budem pokračovať. "Každé písmeno textu je nahradené iným písmenom, pričom systém substitúcie varíruje, aby bolo dešifrovanie sťažené. Koniec slova je označený číslicou. Text na stranách 106-120, ktorý pokračuje na stranách 126, 127 a 245, je zašifrovaný oveľa jednoduchšie. Správa je vyznačená bodkami pod príslušnými písmenami."
- Prosím ťa, - zamodlikala Jean Curryová, - čítaj text.
Bill odložil stranu s kryptografickou expertízou a začal čítať ďalšiu:
"2. mája 1868.
Stále ma sledujú. Sú to profesionáli. Nemôžem ich oklamať. V novom Ríme boli traja ľudia: Judáš, Brutus a Špión. Každý sa chcel stať kráľom, keď Abrahám umrie. Ani jeden neveril ostatným, do posledného dňa sa držali pri sebe v očakávaní chvíle, kým sa jeden z Brutových synov s revolverom v ruke zozadu neprikradne k predurčenému človeku, aby mu vpálil guľku do hlavy a odtiahol jeho neforemnú mŕtvolu do úzadia. Keď človek padol, prišiel k posteli umierajúceho Judáš a vzdal úctu tomu, koho nenávidel. Keď uvidel, že človek umrel, povedal: 'Teraz jeho bude večnosť a môj bude národ.' Lež beda, osud chcel inak: Judáš postupne stratil svoju moc a Brutus zaujal miesto, ktoré mu bolo určené. Ak chcete vedieť, kto bol Špión, vedzte: bol som to ja.
Lafayette Barker."
- Božemôj, - zašepkala Jean. - za tým sa skrýva nejaké hrozné tajomstvo. Nie je mi celkom jasné, o čom sa tu píše.
- Ale veď to je celkom priehľadné, - povedal Steve. - Nemôžeme, prirodzene, hneď tu na mieste s istotou potvrdiť pravosť tohto textu. Nie je vylúčené, že autorom týchto riadkov je nejaký vtipkár alebo milovník mystifikácií. Ale hovorí sa tu o sprisahaní a atentáte na prezidenta Lincolna.
- Steve, kto bol ten Lafayette Barker? - spýtala sa Jean.
- Šéf tajnej služby za Lincolnovej administratívy. Mimoriadne svojrázna postava. Neskôr ti o ňom poviem viac ... Pokračuj, Bill. (...) Nabudúce...:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára