katkryptolog

Hoci sa vyvíjala s niekoľkými málo jednotlivými charakteristikami, inkvizícia v Benátkach zostávala súčasťou rímskej inkvizície. V rokoch 1500 až 1519 patriarcha Benátok a inkvizítor, konventuálny františkánsky mních, vyšetrovali iba sedem prípadov, v ktorých figurovali muži (jeden kvôli mágii) a dvadsať, ktorých aktérmi boli ženy (devätnásť bolo spojených s mágiou). Počas hlavného honu na čarodejnice vo Valcamonica, nachádzajúceho sa severne od mesta Brescia, odohrávajúceho sa medzi rokmi 1518 a 1521, hlavný výkonný orgán Benátskej vlády, Rada Desiatich, požadovala, aby pápežský nuncius dohliadal na prácu dominikánskeho inkvizítora a šiestich sudcov schválených biskupom z Brescie. Po viac než 165 procesoch a 62 až 80 popravách upálením, Rada Desiatich ďalšie súdne stíhania zastavila (Del Col 1988). Nuncius zostával aj potom najdôležitejším inkvizičným sudcom v Republike. Medzi rokmi 1541 až 1560 bola Benátska inkvizícia vedená audítorom nuncia a inkvizítorom, pričom obidvaja mali ko...

Trittheim bol jedným z najlepších mágov v renesančnom Nemecku.  Trittheim, narodený vo  vinárskej  rodine  Heidenbergerov z Tritenheimu (odkiaľ pochádza jeho latinizované priezvisko), študoval v Trieri a Heidelbergu, stal sa benediktínskym mníchom v Sponheime, nachádzajúcom sa blízko Bad Kreuznachu a o osemnásť mesiacov neskôr bol tu zvolený za opáta. Trittheim sa sám oddal reformovaniu svojho kláštora, ktorého knižnica sa čoskoro nato stala centrom raného nemeckého humanizmu a ktorého dejiny on písal. Samozrejme jeho častá neprítomnosť spolu s jeho vášňou pre knihy, veľkorysé pohostinstvo a povesti o jeho sklonoch k okultizmu, napokon Trittheima viedli k tomu, že vymenil Sponheim za skôr nedôležité opátstvo sv. Jakuba. Jeho najobjavnejšie a najvplyvnejšie štúdie  Polygraphia  (Mnoho druhov písma [kryptografia], 1518) a  Steganographia  (Tajné písmo, napísaná okolo r. 1499, vyšla tlačou v r. 1606), sú utajené pojednania o šifrách. Približne 2...

Britskí experti a tajná služba tvrdili, že sa tá správa rozlúštiť nedá. Kanadský nadšenec to údajne dokázal. LONDÝN , BRATISLAVA. Viac než sedemdesiatročný David Martin opravoval svoj dom. Rozhodol sa, že na streche zrenovuje komín, a vtedy si všimol, že medzi neporiadkom sa nachádzajú aj pozostatky nejakého holuba. Zvláštne však bolo, že na jednej z kostí našiel pripevnené drobné červené puzdro. A v ňom čudnú správu. Päťpísmenkové skratky, kombinácie písmen a čísiel na prvý pohľad nič neznamenali. Správa z druhej svetovej vojny sa tak napokon dostala k britskému Vládnemu komunikačnému veliteľstvu (GCHQ), ktoré má v krajine na starosť štátnu a vojenskú informačnú bezpečnosť. Teda, k vládnym lúštiteľom kódov. (...) Kľúčom k starému kódu môže byť ešte starší kódový jazyk. Young si myslí, že správa je zakódovaná v princípe čímsi, čo sa používalo ešte počas prvej svetovej vojny. Text, ktorý tak z Normandie v roku 1944 pomocou holubov poslal istý William Stott (pár týždňov po odo...

Žiadalo by sa pri tejto príležitosti zvolať:A je to tu! Konkrétne o šifrovacom stroji ENIGMA a jeho rozlúštení nebolo doposiaľ v českom jazyku preložené žiadne zásadné knižné dielo. A preto, ak sa zaujímate o dejiny II. svetovej vojny resp. o históriu kryptológie, tejto fascinujúcej vedy o šifrovaní a lúštení kódov a šifier tak táto publikácia Huga Sebag-Montefioreho je niečo pre Vás. Určite by teda nemala chýbať v súkromnej knižnici žiadneho podobného nadšenca tejto fascinujúcej histórie.  Název knihy: Enigma - bitva o kód Podnázev: Nejlepší a nejkomplexnější kniha o prolomení kódu šifrovacího stroje Enigma Autor: Hugh Sebag-Montefiore Překlad: Jan Krejčí Odborný korektor: Pavel Vondruška Datum plánovaného vydání: 17.12.2012 Vydavatel: B4U PUBLISHING Druh sortimentu Kniha ISBN: 978-80-87222-09-6 Počet stran: 344 Jedna z nejzajímavějších kapitol druhé světové války – špionážní bitva o kód německého šifrovacího stroje Enigma – přichází v doposud nejlepší a nejkomplexnější knize,...

Na začiatku II. svetovej vojny a počas väčšiny konfliktu bola  Britmi ako hlavný kryptosystém pre najdôležitejšie správy používaná kódová kniha prešifrovávaná odčítacími (subtraktorovými) tabuľkami. Na tieto šifry sa spoliehalo Ministerstvo zahraničia rovnako ako aj vojenské služby a pomocou nich zabezpečovali svoju najdôležitejšiu rádiovú prevádzku. Šifra ministerstva vojny (War Office Cypher) bola armádna univerzálna kódová kniha vysokého stupňa utajenia (4-miestna) a pomocou nej sa zabezpečovala rádiová prevádzka medzi Whitehallom, veliteľstvami, armádami, armádnymi zbormi a neskôr divíziami. Pre každú geografickú oblasť (Domovské vojenské sily, Stredný východ, atď.) existovali odlišné sady prešifrovacích tabuliek. Nemci ukoristili v roku 1940 dve kópie WOC. Jednu počas kampane v Nórsku a ďalšiu blízko Dunkirku. Kompromitácia šifry im umožnila zamerať sa len na oddelenie prešifrovacej sekvencie. Toho bolo dosiahnuté získaním výhody tzv. prekrytov ...

Pôvod dnešnej stenografie a rovnako tak aj tajného písma sa dá z jednej strany vysledovať aj v intenzívnejšej potrebe písma vhodného k rýchlejším záznamom verejných prejavov počas procesu vyššieho stupňa vnútornej reorganizácie Rímskej ríše. Pretože je jasné, že kto chcel mať vplyv na zmýšľanie svojich občanov a úspech vo verejnej činnosti, v ľudových zhromaždeniach a predovšetkým v senáte, musel ovládať hovorené slovo. Rečníckemu umeniu sa v tejto dobe a v takmer dokonalej forme venoval Cicero  (106-43 pr. n.l.). V jeho dobe roztrpčený zápas strán priamo nútil zapisovať štátnické prejavy doslovne na ochranu proti nepriateľom, aby im nemohol byť dávaný iný zmysel a neboli využívané na útoky proti rečníkovi. A nie je určite náhoda, že práve v jeho okolí sa objavuje prvý skutočný systém rímskeho tesnopisu. Jeho autorom je Marcus Tullius Tiro  (103-4 pr. n. l.). Najprv bol Cicerovým otrokom, ale pre svoje mimoriadne nadanie a schopnosti sa stal popri štúdiu a hrác...

Ďalšia historická šifra, tentoraz z 17. storočia, " padla za obeť " zvedavým historikom a matematikom, srdečne gratulujeme:) (...) (Roger) Williams je zakladateľom Rhode Islandu a stal sa známym ako prvý, ktorý požadoval nastoliť princíp oddelenia cirkvi od štátu, ktorý sa neskôr prevtelil aj do Listiny práv USA (Bill of Rights). Jeho zašifrované spisy sa nachádzajú vo forme poznámok na okrajoch knihy uloženej v knižnici univerzity Johna Cartera Browna. Pribižne 250 stránkový zväzok pod názvom: " An Essay Towards the Reconciling of Differences Among Christians " bol darovaný tejto univerzite v 19. storočí a obsahuje rukopisnú poznámku identifikujúcu Williamsa ako autora zápiskov — i keď to bolo najprv neisté. (...) Starší študent matematiky Lucas Mason-Brown, ktorý vykonal väčšinu lúštiteľskej práce, hovorí že jeho prvým inštinktom bolo vyvinúť štatistický nástroj. 21 ročný rodák z Belmontu v štáte Massachusetts, použil frekvenčnú analýzu, ktorá prihliad...

Zložka v správe ozn. HW 40/89 ‘Investigation into POW reports that German Sigint authorities exploited TYPEX (British cypher machine) - Vyšetrovanie zo správ zajatcov ako predstavitelia nemeckého spojovacieho spravodajstva využívali TYPEX (Britský šifrovací stroj)’ obsahuje detailné informácie o používaní  šifrovacieho stroja  Typex . Konkrétne zavedenie nových rotorov, vymeniteľné jadrá rotorov (nazývané vložky) a previnuteľný reflektor (v správe nazývaný zásuvná, prepojovacia doska, angl. plugboard): Zdroj:  Typex operational procedures

(...) Aj po viac než 400 rokoch bola náhla smrť Tycha de Brahe stále záhadou. Zomrel 24. októbra 1601 iba jedenásť dní po nábehu náhlej nemoci. Dlhé stáročia po tom sa rozšírili mnohé mýty a teórie o jeho smrti. Jednou z najpretrvávajúcejších teórií bola tá, že zomrel vďaka otrave ortuťou, buď preto, že kvôli medicínskym dôvodom dobrovoľne prehltol veľké množstvá ortute alebo preto že ortuť bola použitá na jeho otravu. Klebety o smrti otrávením sa objavili krátko po Tycho de Braheho smrti. Braheho známy asistent Johannes Kepler mal byť odhalený ako možný podozrivý z vraždy a postupom času boli iní podozriví kandidáti vylúčení, podľa Dr. Jensa Velleva, archaeológa na University v Aarhuse, Dánsku, pracujúceho ako vedúci výskumného projektu. Teória otravy ortuťou získala zjavné nepriame potvrdenie z opakovaných testov dobre zachovaných pozostatkov brady Tycha Brahe, ktorá bola získaná z hrobu, keď bolo jeho telo exhumované poprvýkrát v roku 1901. ‘ Aby sme definitívne dokázali alebo...

Agobard z Lyonu, "O krupobití a hrmení" (9. storočie) Pred niekoľkými rokmi sa rozšírila určitá stupídnosť, keď uhynul nejaký dobytok, takže ľud vravel, že Grimaldus, vojvoda z Beneventa, mal vyslať svojich ľudí s práškom, ktorý mali rozprášiť po poliach a horách, lúkach a prameňoch – pretože bol nepriateľsky naladený voči najkresťanskejšiemu cisárovi Karolovi a dobytok uhynul vďaka tomuto rozhodenému prášku. Dopočuli sme sa a videli sme ako boli z tohto dôvodu zajatí mnohí ľudia, z ktorých niekoľkí boli zrazení a zabití, ale väčšina z nich boli priviazaní k doskám, hodení do rieky a zabití. A čo je skutočne zarážajúce, tí samí, ktorí boli zajatí poskytli dôkazy proti sebe, vypovedajúc že mali takýto prášok a že ho aj rozprášili. Preto takto diabol, keď jeho moc bola nimi prijatá vďaka tajnej a oprávnenej spravodlivosti Božej, dokázal do nich vstúpiť do takej miery, že sa až do bodu smrti sami stali falošnými svedkami proti sebe. A žiadne napomenutia ani mučenie ani samot...

Ako som sa už predtým zmienil, vnútorná sovietska rádioďalekopisná sieť bola zachycovaná počas 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia  Nemcami  a po vojne  Američanmi . Zachytená otvorená rádiová prevádzka sa dotýkala ekonomických a vojenských záležitostí a mala životne dôležitý význam pri zisťovaní toho, čo sa dialo vo vnútri Sovietskeho zväzu. Samozrejme spravodajské informácie pochádzajúce z ruskej Fish boli napokon prípadom víťazstva kvantity nad kvalitou. Takto sa o tom jasne hovorí v niektorých správach TICOM a zhoduje sa to aj s americkou hodnotiacou správou vyhotovenou počas obdobia začiatkov studenej vojny. Alexis Dettmann, vedúci kryptoanalýzy v kryptoanalytickom centre nemeckej armády na Východe -Horchleitstelle Ost, hovorí v správe TICOM DF-112: ‘Monitorovanie a lúštenie internej rádiovej prevádzky nebolo v kompetencii jednotiek armádneho spojovacieho spravodajstva, ale nutne boli rozlúštené  a vyhodnotené  správy z interných sietí. Špeciáln...

  Bezdrôtový prenos obrázkov  bol používaný na vojenské účely v II. svetovej vojne všetkými mocnosťami a aj ich spravodajskými agentúrami. Samozrejme rádiofaxové komunikácie sa dali odposlúchávať… Počas II. svetovej vojny mal Sovietsky zväz niekoľko rádiofaximileových staníc. Ich vysielania boli zachycované nemeckými spojovacími spravodajskými službami OKH/GdNA Skupina VI a Wa Pruef 7/IV. Podľa povojnových správ  obsahovali  ‘ručné prepisy komunikácií, strojopisné texty, náčrty a meteorologické mapy’ a  ‘technické diagramy a tabuľky’ . Toto nebolo naposledy čo boli narušené takéto rádiofaxové spoje komunistických krajín. Podľa knihy Matthew M. Aida ‘ The secret sentry ’, p. 142 po tom, čo bola severokórejcami zajatá loď USS Pueblo v roku 1968, odposlúchavacia stanica USAF v Japonsku zachytila ako sú jej prísne tajné dokumenty prenášané na rádiofaxovej linke Pchongjang-Moskva. Zdroj: Don’t trust the fax comrade!

"Církev nebo ne?" přemítal 13. prosince 1941 Adolf Hitler v jedné chvíli pohody. U čaje, v důvěrném kruhu svých nacistických kolegů, zabloudily vůdcovy myšlenky k problému náboženství. V mladších letech byl pro něj nejlepším řešením dynamit. Později se jeho linie změnila. Nabádal v duchaplných úvahách svých šest divizí SS, aby neposlouchaly žádnou církev a přesto s horoucí duší pochodovaly smrti vstříc. Nebo se obracel ke Kristu, tomu Árijci a ke sv. Pavlu, tomuto prototypu bolševika s jeho kontakty na kriminální podsvětí. Nevíme, zda jeho soudruzi, kteří nebyli o nic méně fanatičtí než on sám, si až pak dali do čaje cukr a zamíchali si ho, když Hitler svou řeč náhle přerušil. Jeho apoštolové museli věřit tomu, co řekl. Věřili dobyvateli, který se pro ně namáhal, aby vybudoval stát bez ohledu na zájmy náboženských vyznání. Jinak jednal Mussolini, který tím udělal chybu. "Duce", jak se vyjádřil Hitler, by byl udělal lépe, kdyby se byl soustředil na vlastní revolučn...

Larson, E. J.:  Evolúcia   (Neobyčajná história jednej vedeckej teórie) , Bratislava: Slovart, 2006, ss. 183-189-196: „Všetko takéto uvažovanie typu „prežitie najvhodnejších – najzdatnejších“ aplikované na ľudskú spoločnosť a ľudské správanie sa medzi jeho kritikmi stalo známe pod pojmom „sociálny darwinizmus“, a to aj napriek tomu, že jeho korene siahali pred Darwina. Keďže však sociálny darwinizmus čerpal energiu z vedeckej autority darwinizmu, jeho rozvoj vstúpil do širšej histórie evolučného myslenia. VÝHONKY SOCIÁLNEHO DARWINIZMU Korene kontemplatívneho myslenia, ktoré sa stalo duchom doby, treba hľadať ďaleko pred vydaním knihy  O pôvode druhov . Darwinizmus naozaj predstavoval jednoducho iba jeden z mnohých logických postupov, ktoré akceptovali, že súťaženie medzi ľuďmi alebo medzi skupinami ľudí je sociálne prospešné, a čoraz väčšmi prenikali do západného myslenia. Koncom 18. storočia Adam Smith argumentoval, že ekonomický pokrok závisí od individuálne...