Ako som sa už predtým zmienil, vnútorná sovietska rádioďalekopisná sieť bola zachycovaná počas 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia Nemcami a po vojne Američanmi.
Zachytená otvorená rádiová prevádzka sa dotýkala ekonomických a vojenských záležitostí a mala životne dôležitý význam pri zisťovaní toho, čo sa dialo vo vnútri Sovietskeho zväzu.
Samozrejme spravodajské informácie pochádzajúce z ruskej Fish boli napokon prípadom víťazstva kvantity nad kvalitou. Takto sa o tom jasne hovorí v niektorých správach TICOM a zhoduje sa to aj s americkou hodnotiacou správou vyhotovenou počas obdobia začiatkov studenej vojny.
Alexis Dettmann, vedúci kryptoanalýzy v kryptoanalytickom centre nemeckej armády na Východe -Horchleitstelle Ost, hovorí v správe TICOM DF-112:
‘Monitorovanie a lúštenie internej rádiovej prevádzky nebolo v kompetencii jednotiek armádneho spojovacieho spravodajstva, ale nutne boli rozlúštené a vyhodnotené správy z interných sietí. Špeciálne úrady v bývalej nemeckej armáde sa potýkali medzi inými vecami aj s prijímaním správ pochádzajúcich z Baudotových zariadení, hodnotenie výsledkov samozrejme patrilo do odlišného sektora. Dokonca aj v rokoch 1938/39 bolo zostrojené relatívne jednoduché zariadenie, ktoré umožnilo reprodukovať priamo na písacích strojoch baudotovské správy, ktoré sčasti bývali vysielané vysokorýchlostnými vysielačmi. Výsledky z pohľadu obsahu vonkoncom nekorešpondovali s očakávaniami. Z celej s veľkými nákladmi monitorovanej prevádzky prinajlepšom 10% bolo užitočné pre ekonomických leaderov, zatiaľčo vojensko-politické záležitosti tvorili menej než 1%.. Hlavná časť z týchto správ bola podobná obsahu správ telefonického spojenia ďalekého dosahu a obsahovala súkromné a obchodné záležitosti. Zistilo sa, že všetky tieto obvody boli nielen monitorované a kontrolované NKVD, ale tiež v mnohých prípadoch boli ňou vedené a že so všetkou pravdepodobnosťou bola GUP-NKVD taktiež v značnej miere zodpovedná za uvedenie kryptografického materiálu pre vnútornú rádiovú prevádzku.’
Otto Buggisch, člen oddelenia šifrovacích strojov v spojovacej spravodajskej službe nemeckej armády, udáva rovnaké percento v správe TICOM I-58:
‘Ďalej o ruskom Baudote – B. vraví, že z In 7/VI (armádneho spojovacieho spravodajstva) s ním do skupiny IV. prišiel istý Dipl. Ing. Gramberg a jeho schopnosti boli využité na preklad zachyteného otvoreného textu v ruskom baudotovom kóde. ‘’ 90% z neho boli nedôležité informácie’’.
Relatívny nedostatok dôležitosti každej jednotlivej správy bol rozpoznaný rovnako aj Američanmi. Podľa oficiálnej histórie NSA ‘The Invisible Cryptologists: African-Americans, WWII to 1956’:
‘Snaženie ASA vyťažiť ruskú otvorenú rádiovú prevádzku započalo v roku 1946 zameraním čiastočného úväzku niektorých lingvistov na cieľ. V tom čase samozrejme dôraz agentúry spočívajúci na preklade zašifrovaných správ a zamestanie vzácnych ruských lingvistov na otvorenom texte bol považovaný za neoprávnený. Neskôr v máji roku 1947 bolo snaženie v Pentagone revidované. Jednotlivci bez bezpečnostných previerok alebo s čiastočnými previerkami mohli preverovať veľké množstvo správ a všetko alebo tie časti z neho, ktoré posúdili že majú spravodajskú hodnotu prekladať. Do tejto skupiny boli zaradení Jakub Gurin, ruský lingvista ASA, ktorý do USA emigroval spolu so svojimi rodičmi vo veku 3 rokov.
……………………………………………………………………………………………………………………………………………
Od zaujatia agentúry pod vedením Williama Friedmana jej poslaním bolo lúštenie kódov a šifier. Ak raz bol odhalený náležitý text, boli preložené jednotlivé správy a po vykonaní spracovania vybrané správy boli publikované na kartách rozmeru 3" x 5". Zatiaľčo jednotlivé rozlúštené správy mohli byť mimoriadne hodnotné, obsahom otvoreného textu bol najčastejšie predpripravené stavové správy, ktoré ak sa uvažovali jednotlivo boli bezvýznamné. Jack Gurin bol presvedčený, že ak by sa tieto správy zostavili a analyzovali ako jeden celok, mohli by priniesť hodnotné informácie o sovietskych obranných schopnostiach.’
Správa FMS P-038 s názvom ‘German Radio intelligence’ vypovedá o tom: ‘Na experimentálnej stanici objem záznamov, ku ktorým bol umožnený prístup sekciám kryptoanalýzy a vyhodnocovania Kryptografického oddelenia ozbrojených síl a vyhodnocovacieho riadiaceho centra OKH, tvoril v priemere desať miliónov prenosov denne.’
Informácia o angloamerickom odposluchu sa nachádza v správe o histórii NSA pod názvom:‘On Watch: Profiles from the National Security Agency’s past 40 years’:
‘Ako doplnok k ručnému telegrafickému spojeniu používali sovieti medzi iným značné množstvo [vystrihnuté]. Problém týkajúci sa sovietskeho otvoreného textu bol od začiatku príbehom úspechu SIGINT, počínajúc návrhom elektro-mechanického výpočtového zariadenia, ktoré dokázalo spracovať každý nový sovietsky vývoj až po prácnu analýzu zachytených komunikácií. Spoločná americko-britská spolupráca namierená voči týmto komunikáciám v 40-tych rokoch 20. storočia viedla k obrovskému objemu zachytených správ a k novým inžinierskym výzvam tvárou v tvár rozvíjajúcich sa sovietskych [vystrihnuté] techník.
V tom čase Spojené štáty a Británia spolu spracovávali mesačne až dva milióny otvorených správ, správ obsahujúcich všetko od peňažných poukážok až po narodeninové pozdravy. Produkčná úloha bola mimoriadne náročná vrátane analytikov ručne sa prehrabávajúcich cez hory okopírovaných stránok, starostlivo prezerajúcich milióny správ. [vystrihnuté] Toto množstvo vynaloženej práce viedlo k takmer encyklopedickým znalostiam o tom, čo sa dialo v Sovietskom zväze. Viac než 95 percent z toho, čo Spojené štáty vedeli o sovietskom zbrojárskom systéme v 40-tych rokoch 20. storočia pochádzalo z a analýzy prevádzky otvoreného rádioďalekopisného spojenia. Takmer všetko čo sa americkí politickí predstavitelia dozvedeli o sovietskej jadrovej energii a o programoch jadrových zbraní pochádzalo z [vystrihnuté] prevádzky rádioďalekopisného spojenia, výsledky vhodného skladania dokopy mozaiky zloženej z tisícok tenkých, vybraných kúskov tajničky.’
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára