katkryptolog

Prehnaná povesť : Galileo Galilei je často považovaný za otca modernej vedy, no jeho zásluhy sú preceňované. Teleskopické objavy : V roku 1609 začal používať teleskop, no jeho astronomické objavy neboli jedinečné – podobné urobili aj iní vedci v Británii, Nemecku a Taliansku. Heliocentrizmus : Galileo obhajoval Kopernikovu teóriu, no jeho vplyv na jej presadenie bol minimálny; väčšiu zásluhu má Johannes Kepler. Vedecká komunita : Galileo nepracoval osamotene, ale ako súčasť širšej vedeckej komunity, vrátane Simona Stevina či Isaaca Beeckmana. Literárny talent : Jeho najväčšou silou boli pútavé a presvedčivé spisy, ako napríklad Diskurzy o dvoch nových vedách (1638), ktoré boli rétoricky aj vizuálne pôsobivé. Mýtus o hrdinovi : Galileo získal status vedeckého hrdinu až koncom 18. a v 19. storočí, najmä kvôli konfliktu s cirkvou a popularizácii vedy verzus náboženstva. Skutočný prínos : Bol výnimočný experimentátor, pozorovateľ a teoretik, no nie zakladateľ vedeckej metódy ani prv...

Ako som minulý týždeň poznamenal, kniha The Forgotten Revolution (Zabudnutá revolúcia) Lucia Russa predpokladá, že okolo roku 300 pr. n.l. existovala vedecká revolúcia ktorá buď jedného alebo druhého dôvodu, nikdy nezapustila korene. Historici antiky neboli nikdy skutočne presvedčení touto tézou, ale jeho kniha je aj napriek tomu zaujímavá. Jednu menšiu chybu, ktorú Russo robí je, že ukazuje predstavu, že prírodní filozofi v ranom sedemnástom storočí si heliocentrickú hypotézu spájali viac s starovekým Grékom Aristarchom zo Samu než s Koperníkom. Na podporu tohto tvrdenia predkladá knihu nazvanú Systém sveta podľa Aristarcha zo Samu, vydanú Gillesom de Robervalom, ktorá sa objavila v Paríži v roku 1644. Keďže som sa pri čítaní Russa nachádzal v knižnici Univerzity v Cambridge, zašiel som dole do miestnosti vzácnych kníh, aby som sa pozrel na tento pútavo nazvaný spis. Po skončení procesu s Galileom bolo v katolíckych krajinách vrátane Francúzska zakázané vyhlasovať, že heliocentrická...

Historik vedy, agnostik John S. Hopkins na svojom blogu  Renaissance Mathematicus  cituje z veľmi zaujímavého článku prof. Christopera Graneyho : "Vo svojom diele Almagestum novum  z r. 1651 jezuitský vedec Giovanni Battista Riccioli " poskytuje zoznam 126 argumentov pre a proti heliocentricite (49 za, 77 proti). ... Ak sa dívame cez prizmu Riccioliho 126 argumentov, debata ohľadne kopernikánskej hypotéze sa zdá dynamickou a naozaj podobnou väčšine moderných vedeckých debát. Obidve stránky predvádzajú dobré argumenty k veci a proti nej bod  za bodom. Náboženské argumenty v debate zohrávajú len malú úlohu; starostlivé, reprodukovateľné experimenty hlavnú úlohu. Pre Riccioliho nesú anti-kopernikánske argumenty väčšiu váhu a to na základe menšieho počtu kľúčových argumentov proti ktorým zástancovia Koperníka nemajú dobrú odpoveď. Tieto zahrnujú argumenty založené na teleskopických pozorovaniach hviezd a na zjavnej absencii, toho čo by sme dnes nazvali javom ...

Galilei (1564-1642) se dostal do sporu s inkvizicí skutečně pro zastávání kopernikovské teorie. V roce 1616 mu byl dán příkaz, aby o ní mluvil jako o hypotéze, nikoliv jako o jisté pravdě, dokud neexistují dostatečné důkazy. Galilei to slíbil, ale slib porušil, když v roce 1632 vydal knihu "Dialog o světové soustavě Ptolemaiově a Kopernikově", ve které se rozhodně zastával nové nauky. V roce 1633 se tedy zodpovídal inkvizičnímu soudu z přestoupení svého slibu, a tehdy prohlásil (bez jakéhokoliv náznaku mučení), že se ve svém nitru toho názoru ani nedržel ani nedrží. Poté přijal (" vstoje, bez řetězů a kajícího roucha ") formální rozsudek: vyhnanství na jeho letohrádku v Arcetri nedaleko Florencie, kde setrval s malými přestávkami až do smrti. Galilei nebyl ani hodinu ve vězení - během jeho procesu v Římě mu byl poskytnut byt v paláci toskánského velvyslance s veškerým pohodlím a služebnictvem, kromě několika dní, kdy pobýval v inkviziční budově, kde měl k dispozic...