katkryptolog

Pridávam k možným témam zašifrované pamiatky "našich" kráľov, šľachticov, dejateľov a dobrodruhov...(uhorský kráľ Matej Korvín , tajná korešpondencia Vešeleniho sprisahania...) Zatiaľ sa nik ani len neprihlásil do diskusie.... Za článok môžete zahlasovať na Vybrali.sme.sk : http://vybrali.sme.sk/c/Tematika-buducich-clankov/

Keďže moje niekoľkomesačné neúnavné bádanie v oblasti historickej kryptológie prinieslo viaceré prekvapivé a nové informácie, chcel by som sa aspoň stručne podeliť o obsahoch nadchádzajúcich článkov, ktoré by sa mohli objaviť na tomto mieste, ak bude dostatočný záujem. 1. Pokračovanie eseje o Rajmundovi Lullovi, kombinatorickom umení  a hľadaní univerzálneho jazyka. 2. Šifry používané "našimi" kráľmi, šľachticmi, dejateľmi a dobrodruhmi (uhorský kráľ Matej Korvín, utajená korešpondencia počas Vešeléniho sprisahania, nomenklátor grófa Juraja Rákociho, kardinála Petra Pazmáňa...) 3. Česká " Maffie "- tajný výbor tvoriaci protirakúsky odboj za I. svetovej vojny a spôsoby šifrovania posielaných správ - (napr. pomocou známeho "Ludolfova čísla", polyalfabetická substitúcia s "českou abecedou" a ing. Baráčkov šifrovací "stroj" ai.), informácie o nových knihách na túto tému a ďalšie ako c. a k. Evidenzburo a lúštenie "maffiánských"...

Je síce pravdou, že Kresťanstvo malo za cieľ realizáciu ideálov vlády dobra, pravdy, lásky, spravodlivosti pre všetkých a ekumenizmom všetkých náboženstiev, zblíženia všetkých ľudí, dialógom so všetkými ľuďmi, snahou, aby sa z ľudstva vytvorila jedna rodina, lebo všetci ľudia sú božie dietky, ktoré Boh miluje, sleduje aj teraz tento cieľ. Realizácia týchto ideálov vždy stroskotávala a vidíme, že aj dnes stroskotáva na ľudskej obmedzenosti, sebectve, pýche aj vládychtivosti samých predstaviteľov náboženstva, na zamieňaní symbolov s vecami, ktoré znázorňujú, na tom, že vlastné myšlienky, názory, vydávali sa za slovo božie, za vôľu božiu, zneužívania náboženstva pre sebecké ciele. V nečistých ľudských rukách aj samé náboženstvo sa znečisťuje, stráca atrakciu a účinok. Už v r. 1947 po vojne a jej zverstvách aj pre nás, ktorí cítia hanbu za transporty slovenských Židov ľudáckym kolaborantským režimom na čele s katolíckym kňazom Tisom do nemeckými nacistami postavených a spravovaných vyhl...

Klaus Schmeh zverejnil vďaka Tobiasovi Schrödelovi , ďalšiu zo zachovaných poštových pohľadníc, tentoraz z Čiech. Bola poslaná z Turnova dňa 8.1. 1906. Odkaz pre istého Jóžu Reisbergera sa nenachádzal len na mieste pre to určenom, ale aj pod známkou. Znovu sa jedná typicky o vymyslené symboly, ktoré sú použité na zámenu písmen správy. Preto pri jej rozlúštení pomáha hlavne frekvenčná analýza a pravdepodobné slová na začiatku posolstva, ktoré môžu byť aj pre amatérskych lúštiteľov veľmi nápomocné. V tomto prípade veľmi pomohlo, že sme od začiatku vedeli o tom, že "dopisnice" bola adresovaná "Pepovi":) Len pre zaujímavosť, vykonať prepis substitučných symbolov a frekvenčnú analýzu správy mi trvalo polhodinu a vylúštiť samotný text asi desať až pätnásť minút:) Otvorený text znovu nepredstavuje nič tajné ani tajomné. Ale účel zakryť pred rakúsko-uhorským cenzorom používanie češtiny možno splnil. .... .... Správa znie (po úprave): “Milý Pepouši přijměte ...

Často sa tvrdilo, že obdobie medzi pádom  Ríma a "tzv. renesanciou" bolo temným vekom a že ak by Rím nepadol, boli by sme technologicky  oveľa vyspelejší.  S myšlienkou je spojených mnoho problémov. Zaprvé, predpokladá, že všeobecne prijímaná myšlienka o stredoveku ako o dobe stagnácie a nedostatku technologického pokroku je v skutočnosti pravdou. Zadruhé, predpokladá, že technologický "pokrok" je niečo whigovské, nevyhnutne "dopredným a vzostupným" procesom sústavného vývoja a zlepšovania sa.  Takže táto myšlienka sa zdá ako by nebol žiadna medzera dlhá 1000 rokov medzi tzv. "pokročilou" rímskou érou a "oživenou" renesanciou, by sme boli dnes oveľa viac "pokročilí" než sme dnes. S týmto všetkým existujú problémy. Začneme s tým, že idea stredoveku ako o technologickom temnom veku, po ktorom došlo k uvoľneniu  vďaka slávnemu svetlu tzv."renesancie" je historickou karikatúrou z 19. storočia, ktorá sa stredo...

Staff of the British National Archives mentioned on their website the one very interesting letter from a very difficult times - English Civil War - when Parliamentarians and Royalists stood still against each other. The letter have been wrote by Prince Maurice of the Palatinate on the 31 August 1645, to the Lord George Digby . It contents was about military operations, scouting and information gathering on number of soldiers, morale and exact locations of the enemy units. Information about unsolved letter I got from Klaus Schmeh blog about other useful crypto stuff. As we might see, character of used cipher - the "nomenclator" with nulls - not allowed use most know technique - simple frequency analysis of a single letters, bigrams, trigrams - in large scale, because in message  are also used codenames for common words and expressions, which make final solution as quite difficult. After several hours of effort using likely cribs (syllabes, words, places, etc.), by trial a...

Prečo starovekí Rimania prenasledovali Židov a kresťanov, ale nie mnohé iné náboženstvá? Je to preto, že boli urazení ideou jediného pravého boha, ktorá odmietala mnoho iných bohov? Rimania mali skutočne úzku, obmedzenú myšlienku, čo by malo tvoriť "skutočné" náboženstvo a boli veľmi netolerantní voči každému kultu, ktoré týmto ideám nevyhovovalo.  Tie zahrňovali náboženstvá, ktoré praktizovali ľudské obete a akýkoľvek "nový" kult, ktorý považovali za tzv. superstitio. Preto druidský kult vrámci keltského náboženstva bol Rimanmi divoko potlačený a napokon vyhladený. Taktiež došlo k periodickým výbuchom kultu bakchanálií, ktoré boli podrobené divokým prenasledovaniam v druhom storočí pred n. l.  na základe toho, že boli "bezbožné" a hrozbou voči Rímskemu štátu. Kulty, ktoré boli viac menej podobné tým rímskym boli tolerované, hoci niekedy boli cudzie kulty periodicky vyháňané zo samotného Ríma a podrobené reštrikciám. Kresťanstvo spadalo do kategórie ...

Pracovníci britského národného archívu uviedli na svojej stránke jeden veľmi zaujímavý list z čias občianskej vojny Parlamentu proti kráľovi Karolovi I. Bol napísaný princom Móricom dňa 31. augusta, v r. 1645 a bol adresovaný lordovi Jurajovi, z Digby. Týkal sa vojnových operácii a s nimi spojeným získavaním spravodajských a prieskumných informácií o početnom stave, morálke a polohe nepriateľských síl protivníka. Dnes som sa o tejto doteraz nerozlúštenej správe dozvedel od pána Klausa Schmeha, ktorý ho uverejnil aj na svojom blogu . Ako je možné vidieť, povaha použitej šifry - nomenklátora s klamačmi a homofónmi - neumožňuje v širokom rozmedzí využiť známe techniky lúštenia - frekvenčná analýza jednotlivých písmen a dvojíc, či trojíc nám mnoho neprezradí, pretože v texte sú použité aj kódové ekvivalenty pre často používané slová a frázy, čo odhalenie značne komplikuje. Po mnohých hodinách úmorného skúšania a overovania pravdepodobných slov som nakoniec dospel k niečomu, čo sa dá nazv...

Schéma Perpetuum mohile Pretože po zväčša špekulatívnych schémach myšlienok mechanických zariadení nebol žiadny dopyt, z ktorých väčšina nebola praktická a z ktorých mnohé neboli nič viac než čmáranice. Leonardo napriek svojej dnešnej reputácii ako "vedca" (ktorým nebol) pracoval v súlade s  neskoro stredovekou tradíciou remeselníka.  Bol takým druhom osobnosti ktorú mohol získať veľmož aby vyrobil rozličné veci, od maľovania obrazov až po vysušenia močiara. Existovala tu dlhá tradícia ľudí, ktorí si na živobitie zarábali, urobili živnosť vďaka svojej schopnosti vytvárať kreatívne, umelecké a objavné veci.  V súčasnej dobe rozlišujeme medzi maliarom, sochárom, výrobcom objavných a zábavných hračiek, inžinierom a architektom. V neskoro stredovekom a ranomodernom období sa všetky tieto veci vyrábali tými istými osobami. Mnoho taktýchto ľudí si viedlo súkromný denník kde si zapisovali alebo kreslili náčrty myšlienok nápadov - niektoré z nich praktické...

Táto otázka často zaznieva počas kritizovania kresťanstva ako hlavného vinníka a myslí sa to často z hľadiska počtu inovatívnych myšlienok a vedecko-kultúrneho pokroku. Termín "Temný vek" pochádza z latinského saeculum obscurum, poprvýkrát použitý pre obdobie stredoveku známym cirkevným historikom Cesare Baroniom v r. 1602.  Baronius, podobne ako väčšina intelektuálov považoval stredoveké obdobie - približne 500-1500 AD - za obdobie temnoty a obskúrnosti, zväčša kvôli (v jeho dobe) nedostatku dokumentárnych prameňov z ktorých by historik mohol čerpať. Termín sa taktiež začal používať ako hodnotový úsudok o celom období; odsúdenie vnímaných zlých dopadov nadvlády Cirkvi v tomto období.  V dôsledku čoho sa často stále používa ako synonymum pre "stredoveký" al. "stredovek" a v populárnom vnímaní sa spája s obrazom povery, potlačenia vedy a skúmania, upaľovania čarodejníc a heretikov, presvedčenia v Zem ako plochú dosku a predrenesančnú nevzdelanosť. Hist...

Myšlienka, že stredoveká rímskokatolícka Cirkev bola sústavne a univerzálne proti prekladu  Biblie je niečo ako mýtus. Je pravda, že existovali prípady, kedy boli určité konkrétne preklady Biblie zakázané, ale to v žiadnom prípade nebol celoplošný zákaz. Nik z ľudí, ktorí sa pri tejto príležitosti spomínajú  - Wycliffe, Tyndale a Hus - neboli odsúdení vyslovene len za preloženie Biblie, ale za oveľa všeobecnejšie zločiny herézy a opozície voči cirkevnej hierarchii. Ich knihy boli zakázané  spolu s ich ostatným učením. Malo by sa tiež poznamenať, že preklady do národných jazykov boli rozšírené v obdobiach, kedy kresťanstvo bolo prinášané do pohanskej Európy.  Takže máme preklady Biblie do gótštiny, starosaxonštiny, staroangličtiny, írštiny, katalánčiny, staroslovienčiny a veľa veľa ďalších.  Preklady častí Biblie - najmä evanjeliá a žalmy - boli taktiež časté ako súčasť laickej zbožnosti ako postupne rástla gramotnosť. Do staroslovienčiny boli napr. Evanjeliá p...

Biblia, svätá kniha kresťanstva, známa Kniha kníh a široko ďaleko rešpektovaná ako morálny kódex či základ pre hodnoty civilizácie. Bola a je často využívaná a povedzme si, že aj zneužívaná na ospravedlňovanie všetkého na čo si len vieme spomenúť: otroctva, podradného postavenia žien, slobody a ľudských práv. Dnes sa zameriame na jeden z najvypuklejších problémov minulosti. A ním je mágia a jej odsudzovanie kresťanským učením. Z pasáží, ktoré sa zaoberajú mágiou bol pravdepodobne najčastejšie citovaným textom v neskorostredovekom a ranomodernom období verš Exodus 22,18: " Maleficos non patieris vivere. "/Čarodejnicu/ nenecháš  nažive." Tento text, často citovaný spoločne neskoršími teológmi a lovcami čarodejníc v jeho doslovnom zmysle, sa v 1. a až do dvanásteho storočia prekvapujúco nepovažoval za jednoznačný "Boží príkaz" odsudzujúci čarodejnicu na smrť. V kresťanskej literatúre venovanej mágii a jej škodlivému pôsobeniu v rukách človeka sa téma akým s...

Dalo by sa povedať, že Rimania nerozvíjali vedu rovnakým spôsobom ako ich grécki predchodcovia do veľkej miery preto, že mali dojem, že v minulosti už došlo k uskutočneniu zásadných filozoficko-vedeckých objavov. Rímska intelektuálna kultúra bola podobne ako väčšina kultúry Stredozemia, v podstate dedičom gréckej intelektuálnej tradície. Od tej doby ako Rím začal dominovať v oblasti Stredozemného mora, sa rímski intelektuáli považovali vo všeobecnosti za "učených",  pretože získavali vedomosti a v mnohom nadväzovali na predchádzajúci helénsky svet. Učili sa po grécky a študovali grécke texty v pôvodnom jazyku.  Toto zahŕňalo filozofické práce, vrátane metafyziky, matematiky a logiky rovnako ako "prírodnej filozofie", ktorá predstavovala  protovedeckú analýzu fyzikálneho sveta a zahŕňala v sebe fyziku, optiku a v rámci nej sa objavili aj prvé krôčiky v biológii. Geometria a čo je pre nás zvláštne aj astronómia boli viac odvetviami matematiky. Toto štúdium gréckej p...

Autori a scenáristi, astrofyzik Steven Soter a vdova po astronómovi a veľkom popularizátorovi vedy Carlovi Saganovi Ann Druyan v prvej epizóde populárno-vedeckého seriálu Cosmos: A Spacetime Odyssey sa pokúsili o predvedenie postavy Giordana Bruna ako martýra vedy a tým sa dopustili značných skreslení v rámci histórie vedy... Animovaná scéna v jeho prvej časti sa snaží ukázať, že Bruno bol "vyhodený" z rehoľného domova za čítanie " kníh zakázaných Cirkvou ".  Ukazuje sa v nej, ako číta Lukréciov spis O povahe vecí , ktorý bol prinútený schovať pod dosky dlážky v jeho cele, údajne preto, že táto práca bola jednou zo zakázaných kníh.  Hneď nato sa do jeho cely vlámu hrozivo zkarikovaní "zlosynovia" z kléru a v ďalšej scéne je chudák Bruno vykopnutý na ulicu.  V skutočnosti však Lukrécius "zakázaný" nebol a značne populárne tlačené vydanie tejto práce bolo v Taliansku vydané  približne pred 80 rokmi od údajného incidentu s Brunom bez žiadnych pro...

Kniha, v ktorej som po niekoľko hodinovom maratóne našiel šifrový text, ktorý nemal riešenie, sa v nemčine nazývala vznešene:  Die Geheimschrift der Carbonari: zum allgemeinen praktischen Gebrauche in allen Sprachen Für Telegramme, Korrespondenzkarten, Inserate und sonstige vertrauliche Mittheilungen. Leicht fasslich dargestellt, sowie mit Tabellen und Beispielen versehen , a bola vytlačená vo Viedni, Budapešti a Mníchove v spomínanom roku 1875. Jej autorom bol nik iný ako  pán skrývajúci sa pod pseudonymom Arthur Storch (vl. menom  Franz Julius Schneeberger ) , mimochodom technik a spisovateľ, pracovník telegrafného úradu a hypoteticky usudzujem, že aj známeho rakúsko-uhorského Schwarze Cabinet u Wiener Polizei ...:) Spomedzi všetkých spolkov a krúžkov a tajných spoločností však Carboneria patri medzi tie menej známe. Preto trošku odbočím. Karbonári boli talianská tajná spoločnosť hlásiaca sa k talianskému nacionalizmu a liberálnym myšlienkam s protipápežským a protim...