katkryptolog

Československé légie v Rusku. Predstavíme si ich ako odvážnych pešiakov na Transsibírskej magistrále. Ale vedeli ste, že okrem bajonetov ovládali aj antény a šifrovacie kľúče? Príbeh o tom, ako naši legionári viedli tajnú „Vojnu v éteri“ proti boľševikom, je jednou z najfascinujúcejších a najmenej známych kapitol ich anabázy. Pôvodný Chaos a Potreba Spojenia Po začiatku bojov s boľševikmi v roku 1918 boli jednotky čs. légií roztrúsené na tisíckach kilometrov – od Penzy až po Vladivostok. Udržať spojenie bolo kľúčové, ale spočiatku takmer nemožné. Pôvodná Služba spojenia spočiatku len s ťažkosťami spoliehala na ruské železničné úrady. Pre fungujúcu vojenskú rozviedku však bolo životne nevyhnutné mať vlastnú rádiotelegrafiu, šifrovanie a hlavne – odpočúvanie nepriateľa. Zrod Rádiotelegrafickej Rozviedky Zmena nastala 19. júla 1918, kedy bola v Nikolsku Ussurijskom zriadená I. čs. rádiostanica pod velením strelca (neskôr kapitána) Tomáša Pištělku . Stanica najprv nadviazala spojenie s ...

Prednedávnom som si všimol na stránkach root.cz rozbehnutý seriál o historických peripetiách kryptológie v rámci nezvyčajného tzv. "Úsvitu hackerov". Zo začiatku mal našliapnuté dobre, neskôr však sa začala línia výkladu nepochopiteľne preplietať so životnými osudmi politických a ideologických vodcov (Lenina, Stalina a i.) Moje výhrady som vecne a stručne napísal pod prvý článok o sovietskych špiónoch a ich úspechoch . Po nezáujme autora a redakcie som sa rozhodol napísať rozsiahlejšie príspevky pod jeho druhé pokračovanie . Ak budete mať záujem, ich prepis môžem uverejniť aj na svojom blogu. Ešte niečo. Ak autorovi v druhom článku pri rozsiahlej "spomienke" na masového vraha NKVD S. A.Vaupšasova išlo len o doplnenie fotografie, som ochotný mu dodať fotku osoby, ktorej analytické schopnosti aspoň približne napĺňajú predstavu "hackera" - buď ním spomínaného kryptoanalytika Sergeja Tolstoja alebo B. A. Aronského, spomenutého v reakcii na jeho znôšku.

Počas II. svetovej vojny bola rádiová prevádzka sovietskych vojenských jednotiek jednou z najspoľahlivejších zdrojov informácií pre nemecké velenie. Pomocou analýzy prevádzky a zameriavania D/F sa dali identifikovať čísla a polohy jednotiek. V prípadoch, kde sa dali rozlúštiť samotné správy Nemci dokázali anticipovať nepriateľské útoky. V prvých rokoch vojny na Východe dokázali Nemci prečítať prakticky všetky sovietske kódy. V období rokov 1943-45 samozrejme Sovietsky zväz svoju kryptologickú bezpečnosť vylepšil. 5-miestny kód najvyššej úrovne bol prešifrovaný takmer výlučne s jednorázovým blokom čísel a nebezpečné 4-miestne kódy typu OKK boli vymenené tabuľkami SUV. To znamenalo, že práca nemeckých kryptoanalytikov sa stala oveľa ťažšou. Samozrejme im pri práci veľmi pomohla nebezpečná chyba v rádiovom zabezpečení Sovietskeho zväzu. Špeciálne jednotky riadené sovietskym vrchným velením (útok, inžinieri, delostrelectvo, zásobovanie) neplnili striktné protokoly štandardných voj...

Na začiatku sovietsko-nemeckej vojny boli používané sovietskymi predstaviteľmi šifrovacie stroje K-37 ‘Crystal’ (modifikovaný Hagelin B-211) and šifrovacie ďalekopisy B-4 a M-100. O týchto strojoch je známych niekoľko detailov. O K-37 som písal  tu . V článku uverejnenom v  agentura.ru  sa píše, že B-4 bol postavený v 30-tych rokoch 20. storočia a bol používaný v Španielsku počas občianskej vojny, pri pohraničných incidentoch na Ďalekom Východe s Japonskom a v rusko-fínskej vojne v roku 1940. V roku 1940 bola postavená modernizovaná verzia B-4 nazvaná M-100 a nainštalovaná v amerických autobusoch, aby sa tým dosiahla mobilita (vážila 141kg). Od leta roku 1941 bolo v prevádzke 96 sád M-100. V roku 1943 bola postavená omnoho kompaktnejšia verzia M-100 a táto dostala označenie M-101. Článok z Agentura.ru neposkytuje detailné informácie o vlastnostiach týchto strojov. Nemecký odposluch sovietskych rádio-ďalekopisných sietí V 30-tych rokov 20. stor...

Sovietsky zväz používal od roku 1927 na prešifrovanie svojich diplomatických kódov tzv. OTP ( O ne T ime P ad - slov. jednorázový blok). Počas II. svetovej vojny padla kópia ich diplomatického kódu do rúk mocností Osi. Diplomatický kód č. 26  bol jednou z kódových kníh, ktoré ukoristili Fíni na sovietskom konzuláte v Petsamo dňa 22. júna 1941. Ďalšie knihy boli kód NKVD s ozn. Pobeda , kódová kniha vojenskej rozviedky GRU a námorná kódová kniha GRU. Tieto boli postúpené aj Nemcom a Japoncom. [ Zdroj : Kniha ‘ Venona ’, s. 4, napísaná Nigelom Westom]. Tu je správa z roku 1944, pochádzajúca z Tokia a určená pre vojenských atašé v Helsinkách a Bukurešti popisujúca sovietsky diplomatický kód. Z TOKIA(WOTNS) japonskému vojenskému atašé, Helsinki a J.M.A. Sériové č. 500, dátum 21. máj 1944. Bukurešť Ruská diplomatická šifra (hlavná šifra) 1. Kódová kniha obsahuje 10000 štvormiestnych kódových skupín. Čísla sú usporiadané tak aby sa dala skontrolovať chyba; napríklad; 1 je ...

Všetky krajiny potrebujú moderné a efektívne komunikačné systémy k spojeniu svojich ekonomických a vládnych ministerstiev. Sovietsky zväz, až do svojho rozpadu, bol najväčšou krajinou na svete a preto potreboval efektívne a bezpečné prostriedky komunikácie medzi svojimi vzdialenými geografickými oblasťami. Počas 30-tych rokov 20. storočia sovieti začali využívaťpre vnútorné komunikačné spojenie multikanálový rádioďalekopis. Uvažujúc chudobný stav miestneho systému rádiových komunikácií to bolo viacej ekonomickou voľbou a pomocou vysielania dlhých rádioďalekopisných správ sa tieto dali rýchlo posielať z jednej oblasti ZSSR do inej. Viac na:  American exploitation of Soviet multichannel radio-teletype networks 1946-1956

 „Začalo to v 40-tych rokoch 18.storočia (1740) za vlády cárovnej Alžbety založením Čierneho kabinetu (Black Chamber) v St. Peterburgu v rámci poštového úradu, ktorého úlohou bola perlustrácia, t.j. otváranie a čítanie (vrátane kryptoanalýzy a prekladu) diplomatických ako aj osobných listov. Špecialisti, aby ich otvorili a rozlomili, podkladali pod voskové pečate horúce drôty, iní podľa potreby falšovali pečate. Jedným z najtalentovanejších šéfov tohoto oddelenia, Christian Goldbach, je známy z histórie matematiky tým, že bol stimulom pre ďalšie práce Fermata a Eulera. Alžbeta venovala zvláštnu pozornosť práci čierneho kabinetu, všetka zachytená korešpondencia sa dostávala k nej a ona ju využívala pri rozhodovaní v záležitostiach politiky. V rokoch 1913-14, keď táto organizácia fungovala ako zvláštne oddelenie Ministerstva zahraničných vecí a telegrafné spojenie umožňovalo ľahšie získavanie správ, desiatky zamestnancov v ňom čítalo 2939 zach...

Sovietsky zväz používal počas II.svetovej vojny veľké množstvo 2,3,4 a 5-číselných kódov rozličného typu. Tieto boli všetko ručné systémy. Ak prišlo na strojové šifry v roku 1941 v službe využívali tri odlišné stroje  off-line šifrovací stroj K-37 ‘Krystal’ a šifrovacie ďalekopisy M-100 a B-4. K-37 bol kópiou Hagelinu s ozn. B-211 so znakmi azbuky na klávesnici. Podľa cryptomuseum.com  pred vypuknutím II. svetovej vojny bol Boris Hagelin prinútený (švédskymi vládnymi predstaviteľmi) predať dva takéto modely B-211 ruskej ambasáde. Rusi prevzali návrh a stroj okopírovali. V tom istom čase previedli maticu typu 5 x 5 na 5 x 6, aby ju tak prispôsobili väčšiemu počtu znakov. Tým dosiahli možnosť použitia 30 písmen azbuky. Podľa veľmi zaujímavého článku uvedenom na agentura.ru  ich výroba začala v Leningradskej továrni č. 209 v roku 1940 a od leta roku ’41 bolo v prevádzke zhruba 150 strojov K-37. Nemcom sa v roku 1941 podarilo ukoristiť jeden s...

"(...) V dôsledku akútnej potreby pomoci profesionálnych kryptografov v Červenej Armáde zorganizovali boľševici v r.1918 svoju prvú kryptografickú službu z iniciatívy V.L.Lenina a za asistencie a prispenia tzv. 'buržoáznych špecialistov', ktorých lojálnosť k Revolúcii bola dosť pochybná. Dátum 13.november 1918 je oficiálnym termínom zrodu kryptografickej služby Sovietskeho Ruska (neskôr - ZSSR), pod názvom 'šifrová sekcia-oddelenie GŠ Červenej armády'. Podobné oddelenia boli zriadené na veliteľstvách delostrelectva, námorníctva, telekomunikácií, zásobovania, munície apod., a iných odvetví armády... Medzitým v rokoch 1918-20 bolo odhalené, že takmer všetka šifrovaná korešpondencia GŠ ČA a sovietskej vlády bola veľmi ľahko rozlúštená bielogvardejskými ozbrojenými silami, britskými, švédskymi a poľskými kontrarozviednými službami. V r.1921-22 kryptografické oddelenia ČA vypracovali viac než 56 nových šifier a kódov, ktoré nahradili staré a tie, ktoré boli ukradnuté ...

Pred a počas II.svetovej vojny spojovacia spravodajská služba nemeckého Wehrmachtu OKH/GdNA (pred rokom 1944 známa pod označením OKH/In 7/VI) vynaložila mnoho snahy na vylúštenie sovietskych šifrovacích systémov najvyššej úrovne. Okrem armádnych 5-číselných kódov sa pokúšala o rozbitie systémov NKVD . V obidvoch prípadoch boli Nemci úspešní, prinajmenšom vo významných časových obdobiach. Už som poskytol prehľad o ich snahách rozlúštiť 5-číselný kód tu . Šifrovacie systémy NKVD sú taktiež veľmi zaujímavé keďže podľa Alexisa Dettmanna (hlavného kryptoanalytika na Odposluchovej kontrolnej stanici Východ - HLS Ost) bola NKVD prvou sovietskou agentúrou používajúcou rádiové spojenie pre veľkú časť svojej vnútornej prevádzky. V rokoch 1935-36 pochádzalo približne 70% z rozlúštených správ od oddelení NKVD. Dettmann sa zmieňuje o niekoľkých typoch oddelení NKVD: 1. Hlavná administratíva 2. Politická sekcia 3. Vojská vnútra 4. Eskortné jednotky 5. Pohraničné jednot...

Šifrovacím systémom najvyššej úrovne používaný sovietskou armádou bola 5-číselná kódová kniha prešifrovaná tzv. Bloknotmi (kniha, ktorá na každej strane mala náhodnú postupnosť čísel, zostavenú do očíslovaných riadkov a stĺpcov). Existovali tu dve hlavné kategórie Bloknotov : 1. Individuálny, v ktorom sa používala každá tabuľka náhodných čísel len jedenkrát (prinajmenšom teoreticky). 2. Všeobecný, v ktorom bola každá stránka Bloknotu platná jeden deň. Bezpečnosť aditívnej postupnosti spočívala na voľbe odlišných počiatočných polôh pre každú správu. O nemeckom úspechu s 5-číselným kódom sa zmieňujú nasledujúce osoby : 1. Huettenhain , hlavný kryptoanalytik OKW/Chi 2. Mettig , Hlava In. 7/VI od novembra r. 1941 do júna r. 1943; druhý vo velení OKW/Chi od decembra r. 1943 do apríla r. 1945. 3. Lingen ,najvyššie postavený dôstojník spojovacej spravodajskej služby Luftwaffe 4. Fenner , šéf divízie B OKW/Chi (Kryptoanalýza). 5. Dettman , vedúc...