Existovali tu dve hlavné kategórie Bloknotov :
1. Individuálny, v ktorom sa používala každá tabuľka náhodných čísel len jedenkrát (prinajmenšom teoreticky).
2. Všeobecný, v ktorom bola každá stránka Bloknotu platná jeden deň. Bezpečnosť aditívnej postupnosti spočívala na voľbe odlišných počiatočných polôh pre každú správu.
O nemeckom úspechu s 5-číselným kódom sa zmieňujú nasledujúce osoby :
1. Huettenhain , hlavný kryptoanalytik OKW/Chi
2. Mettig , Hlava In. 7/VI od novembra r. 1941 do júna r. 1943; druhý vo velení OKW/Chi od decembra r. 1943 do apríla r. 1945.
3. Lingen ,najvyššie postavený dôstojník spojovacej spravodajskej služby Luftwaffe
4. Fenner , šéf divízie B OKW/Chi (Kryptoanalýza).
5. Dettman , vedúci kryptoanalýzy pri Zachycovacej riadiacej stanici Východ (HLS Ost); neskôr hlava ruskej sekcie armádnej spojovacej spravodajskej služby.
6. Marquart , kryptoanalytik armádnej spojovacej spravodajskej služby; od r. 1944 hlava výskumu ručných šifrovacích systémov.
7. Buggisch ,kryptoanalytik armádnej spojovacej spravodajskej služby (Inšpectorát 7/VI)
8. Werther , kryptoanalytik spojovacej spravodajskej služby Luftwaffe. Expert na sovietske kódy.
9. Gerlach , pravdepodobne spojovací dôstojník (nevyjasnené v správe FMS)
V budúcnosti napíšem o tom detailné pojednanie, ale teraz by som rád poskytol všeobecné informácie o sovietskych kódovacích systémoch. Najdetailnejšie sa o nich zmieňuje správa Ticom s ozn. DF-112 (dostupná v adresári Ticom) napísaná Alexom Dettmannom. Nazýva všetky tieto kódové systémy ‘’operačným a taktickým kódom vrchného velenia armády a vzdušných síl RKKA’’. Prevádzka bola hektická počas sovietsko-fínskej vojny a od leta ’41 ( ~ 300 správ denne).
Zo strán 184-6 a 190-2 :
1. Pôvodné označenie neznáme. Používané od augusta '39 do decembra '40 .Väčšinou použitý všeobecný aditív. Ak pri 3 správach bol použitý rovnaký aditív bol odhalený zčasti, neskôr úplne.
2. 011-A .Použitý od januára '41 do októbra '41. Odhalený pred jeho ukoristením. Ukoristený v júni '41. Rozlúštený z 15%-25%.
3. 023-A. Použitý od októbra '41 do marca '42. Ukoristený po tom čo bol daný do používania. Úspech keď sa použila znova rovnaká postupnosť. Často v takom množstve 60 správ denne ( 20% ). Jednotlivý aditív sa niekedy používal nekorektne.
4. 045-A. Používaný od marca '42 do marca '43. Pôvodne rozbitý tak sa dali čítať fragmenty. Potom bol ukoristený v lete '42. Úspech podobný ako pri 0-23A. Zvýšené použitie jednorázového bloku (jednotlivý bloknot) Čitateľnosť sa znižovala.
5. 062-A. Používaný od marca '43 do marca '44. Ukoristený po tom, čo bol daný do používania. Úspech podobný ako pri 0-23A. Zvýšené použitie jednorázového bloku. Čitateľnosť sa znižovala.
6. 091-A. Používaný od marca '44 do mája '45 (prinajmenšom). Ukoristený po jeho daní do používania. Neustále znižujúci sa úspech. Zriedkavé použitie všeobecného aditívu. Prešifrované indikátory.
4. Fenner , šéf divízie B OKW/Chi (Kryptoanalýza).
5. Dettman , vedúci kryptoanalýzy pri Zachycovacej riadiacej stanici Východ (HLS Ost); neskôr hlava ruskej sekcie armádnej spojovacej spravodajskej služby.
6. Marquart , kryptoanalytik armádnej spojovacej spravodajskej služby; od r. 1944 hlava výskumu ručných šifrovacích systémov.
7. Buggisch ,kryptoanalytik armádnej spojovacej spravodajskej služby (Inšpectorát 7/VI)
8. Werther , kryptoanalytik spojovacej spravodajskej služby Luftwaffe. Expert na sovietske kódy.
9. Gerlach , pravdepodobne spojovací dôstojník (nevyjasnené v správe FMS)
V budúcnosti napíšem o tom detailné pojednanie, ale teraz by som rád poskytol všeobecné informácie o sovietskych kódovacích systémoch. Najdetailnejšie sa o nich zmieňuje správa Ticom s ozn. DF-112 (dostupná v adresári Ticom) napísaná Alexom Dettmannom. Nazýva všetky tieto kódové systémy ‘’operačným a taktickým kódom vrchného velenia armády a vzdušných síl RKKA’’. Prevádzka bola hektická počas sovietsko-fínskej vojny a od leta ’41 ( ~ 300 správ denne).
Zo strán 184-6 a 190-2 :
1. Pôvodné označenie neznáme. Používané od augusta '39 do decembra '40 .Väčšinou použitý všeobecný aditív. Ak pri 3 správach bol použitý rovnaký aditív bol odhalený zčasti, neskôr úplne.
2. 011-A .Použitý od januára '41 do októbra '41. Odhalený pred jeho ukoristením. Ukoristený v júni '41. Rozlúštený z 15%-25%.
3. 023-A. Použitý od októbra '41 do marca '42. Ukoristený po tom čo bol daný do používania. Úspech keď sa použila znova rovnaká postupnosť. Často v takom množstve 60 správ denne ( 20% ). Jednotlivý aditív sa niekedy používal nekorektne.
4. 045-A. Používaný od marca '42 do marca '43. Pôvodne rozbitý tak sa dali čítať fragmenty. Potom bol ukoristený v lete '42. Úspech podobný ako pri 0-23A. Zvýšené použitie jednorázového bloku (jednotlivý bloknot) Čitateľnosť sa znižovala.
5. 062-A. Používaný od marca '43 do marca '44. Ukoristený po tom, čo bol daný do používania. Úspech podobný ako pri 0-23A. Zvýšené použitie jednorázového bloku. Čitateľnosť sa znižovala.
6. 091-A. Používaný od marca '44 do mája '45 (prinajmenšom). Ukoristený po jeho daní do používania. Neustále znižujúci sa úspech. Zriedkavé použitie všeobecného aditívu. Prešifrované indikátory.
Všeobecné komentáre:
Kontinuita úspechu od prelomu rokov 1939/40 po rok 1944 je ohromujúca. Každý nasledujúci kódovací systém bol rozlúštený a nadôvažok bola ukoristená jeho kópia, čo značilo, že ak bol aditív odstránený všetky kódové postupnosti mohli byť preložené do slov.
Úspech bol dosiahnutý nielen pri všeobecných blokoch, ale taktiež pri Individuálnych. Podľa Marquarta ruskí šifranti keď prichádzali pomaly zásoby znovupoužili posledné stránky jednorázových blokov.
Bol tento koeficient úspešnosti zlý alebo dobrý? Dettman neuvádza pre prvý kódovací systém žiadne číslo. Pre kódy č. 2 a 3 uvádza 15-25% a pre č. 4 a 5 píše podobne ale postupne sa znižujúce hodnoty. Posledný kód s ozn. 091-A, ako sa zdaá bol čítaný len zriedkavo. Väčšina zdrojov sa zmieňuje o veľkom úspechu v období rokov 1941-jar ’43. Mettig sa taktiež zmieňuje o rozlúštení 5-číselného kódu po jari ’43 ako o jednom z najhlavnejších počinov armádnej spojovacej spravodajskej služby. Pre dané množstvo prevádzky 300 správ denne a percentách 10%-20% dostaneme 30-60 správ najvyššej úrovne za deň a 900-1800 za mesiac. Lingen píše že bolo zachytených 1,000 správ a v niektorých prípadoch až 300 dekódovaných každý deň v období ’41-’43. Pravdepodobne má na mysli celkový výstup OKH,OKL a OKW.
Úspech bol dosiahnutý nielen pri všeobecných blokoch, ale taktiež pri Individuálnych. Podľa Marquarta ruskí šifranti keď prichádzali pomaly zásoby znovupoužili posledné stránky jednorázových blokov.
Bol tento koeficient úspešnosti zlý alebo dobrý? Dettman neuvádza pre prvý kódovací systém žiadne číslo. Pre kódy č. 2 a 3 uvádza 15-25% a pre č. 4 a 5 píše podobne ale postupne sa znižujúce hodnoty. Posledný kód s ozn. 091-A, ako sa zdaá bol čítaný len zriedkavo. Väčšina zdrojov sa zmieňuje o veľkom úspechu v období rokov 1941-jar ’43. Mettig sa taktiež zmieňuje o rozlúštení 5-číselného kódu po jari ’43 ako o jednom z najhlavnejších počinov armádnej spojovacej spravodajskej služby. Pre dané množstvo prevádzky 300 správ denne a percentách 10%-20% dostaneme 30-60 správ najvyššej úrovne za deň a 900-1800 za mesiac. Lingen píše že bolo zachytených 1,000 správ a v niektorých prípadoch až 300 dekódovaných každý deň v období ’41-’43. Pravdepodobne má na mysli celkový výstup OKH,OKL a OKW.
Pre porovnanie Spojenci považovali rozbitie šifrovacieho ďalekopisu ozn. Tunny za jeden z ich najväčších kryptoanalytických počinov. Koeficient úspešnosti: ~5% od štvrtého štvrťroka ’42 po tretí štvrťrok ’44 a celkovo 8%. [Zdroj: General Report on Tunny ]
Stále nízke percentuálne hodnoty boli tolerované, keďže vylúštené správy obsahovali veľmi dôležité informácie.
Samozrejme tu existoval trend rapídne sa zhoršujúcich výsledkov. Pôvodne Rusi používali takmer výlučne Všeobecné bloky ale na prelome rokov 1944/45 použili pre väčšinu správ Individuálne bloky. Toto však nebolo jediné bezpečnostné opatrenie s cieľom Nemcov zmiasť. Podľa Mettiga na jar ’43 bola prevádzka ‘’rozdelená podľa frontov’’ a externé indikátory boli prešifrované. Rovnako sa zdá, že pôvodne 5-číselné skupiny tvoriace aditívnu postupnosť boli brané z bloku len jediným spôsobom (zľava doprava a zhora dolu), ale neskôr mohli byť brané mnohorakými spôsobmi. Tieto ťažkosti prinútili Nemcov, aby vo veľkej miere použili tabulátorové a komaparačné zariadenia typu Hollerith/IBM pre kryptoanalýzu.
Lingen rovnako ako aj Dettman prehlásili, že kryptoanalýza poskytla Nemcom neoceniteľné informácie o sústredeniach nepriateľských vojenských síl. Lingen sa špecificky zmieňuje o 5-číslenom kóde: ‘’Obsahovali úplné zoznamy ľudských strát a strát materiálu, kombináciu niekoľkých rozptýlených a doslova anihilovaných divízií. Oznamovalo sa v nich o stave vojenských jednotiek, zásob, preskupení jednotiek všetkých odvetví a o nadchádzajúcich akciách’’. [Zdroj: Ticom DF-292 ,s.39].
Rozlúštenie sovietskeho kódovacieho systému najvyššej úrovne bol najimpozantnejším počinom, ktorý nebol historikmi primerane ocenený.
Dozvedeli sa sovietske autority o nemeckom úspechu? Bol to dôvod pre zvýšené použitie Individuálnych blokov? Alebo bolo používanie všeobecných blokov anomáliou spôsobenou problémami pri tlači a distribuovaní individuálnych blokov počas vojny?
Ďalšou dôležitejšou otázkou je aký úspech (ak bol nejaký) mali ruskí kryptoanalytici s nemeckými kódovacími systémami najvyššej úrovne? Do dnešnej doby neexistujú žiadne informácie o možnom kryptoanalytickom úspechu s šifrovacím strojom Enigma a šifrovacími ďalekopismi.
Bude nasledovať omnoho podrobnejšie pojednanie vychádzajúce z veľkého počtu správ Ticom.
Zdroj: Soviet 5-figure codes
Samozrejme tu existoval trend rapídne sa zhoršujúcich výsledkov. Pôvodne Rusi používali takmer výlučne Všeobecné bloky ale na prelome rokov 1944/45 použili pre väčšinu správ Individuálne bloky. Toto však nebolo jediné bezpečnostné opatrenie s cieľom Nemcov zmiasť. Podľa Mettiga na jar ’43 bola prevádzka ‘’rozdelená podľa frontov’’ a externé indikátory boli prešifrované. Rovnako sa zdá, že pôvodne 5-číselné skupiny tvoriace aditívnu postupnosť boli brané z bloku len jediným spôsobom (zľava doprava a zhora dolu), ale neskôr mohli byť brané mnohorakými spôsobmi. Tieto ťažkosti prinútili Nemcov, aby vo veľkej miere použili tabulátorové a komaparačné zariadenia typu Hollerith/IBM pre kryptoanalýzu.
Lingen rovnako ako aj Dettman prehlásili, že kryptoanalýza poskytla Nemcom neoceniteľné informácie o sústredeniach nepriateľských vojenských síl. Lingen sa špecificky zmieňuje o 5-číslenom kóde: ‘’Obsahovali úplné zoznamy ľudských strát a strát materiálu, kombináciu niekoľkých rozptýlených a doslova anihilovaných divízií. Oznamovalo sa v nich o stave vojenských jednotiek, zásob, preskupení jednotiek všetkých odvetví a o nadchádzajúcich akciách’’. [Zdroj: Ticom DF-292 ,s.39].
Rozlúštenie sovietskeho kódovacieho systému najvyššej úrovne bol najimpozantnejším počinom, ktorý nebol historikmi primerane ocenený.
Dozvedeli sa sovietske autority o nemeckom úspechu? Bol to dôvod pre zvýšené použitie Individuálnych blokov? Alebo bolo používanie všeobecných blokov anomáliou spôsobenou problémami pri tlači a distribuovaní individuálnych blokov počas vojny?
Ďalšou dôležitejšou otázkou je aký úspech (ak bol nejaký) mali ruskí kryptoanalytici s nemeckými kódovacími systémami najvyššej úrovne? Do dnešnej doby neexistujú žiadne informácie o možnom kryptoanalytickom úspechu s šifrovacím strojom Enigma a šifrovacími ďalekopismi.
Bude nasledovať omnoho podrobnejšie pojednanie vychádzajúce z veľkého počtu správ Ticom.
Zdroj: Soviet 5-figure codes
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára