Alberti, Leon Battista
(*14.2.1404, Janov - †25.4.1472, Rím)
- The New Encyclopedia Brittannica, Micropaedia, Vol. I, 1992, s.217:
- "Talianský humanista, architekt a hlavný iniciátor teórie renesančného umenia. Podľa jeho osobnosti, prác a širokého záberu jeho záujmov je považovaný za prototyp renesančného ´´polyhistora´´, ´´všestranného muža´´..."
- "...Ďalším príspevkom je jeho priekopnícka práca v kryptografii: zahrňuje prvé známe uverejnenie frekvenčnej tabuľky a prvý polyalfabetický systém spolu s kódovaním pomocou zariadenia, ktoré bolo zrejme Albertiho vynálezom, tzv. šifrovací disk.
- Aj keď bol v r.1464 prepustený z Pápežskej kancelárie kvôli šetreniu na výdajoch, nariadenému pápežom Pavlom II. , Alberti túto štúdiu, ktorá zrejme bola pre Rímsku kúriu veľmi dôležitá, vypracoval na požiadanie priateľa (Leonarda Data, pozn. prekl.) pracujúceho ako pápežov tajomník=sekretár..." - s.218
- Ottův Slovník Naučný, Díl I., A-Alpy, s.716:
- "Alberti, Leone Battista (*1398 alebo 1400 vo Florencii, podľa iných 18. dec. 1404 v Janove al. Benátkach, †v Ríme 1472) tal. filozof, básnik, sochár, maliar a staviteľ..."
Šifrovací disk
Najstarším šifrovacím zariadením mechanicky realizujúcim polyalfabetickú, tj. viacabecednú substitúciu je tzv. "šifrovací disk" - obr. , zostrojil práve Alberti. Pozostával z dvoch kotúčov, na obvode ktorých boli napísané písmená abecedy. Pevný vonkajší kotúč bol väčší a písmena boli písané postupne za sebou. Vnútorný kotúč bol menší a mohol sa otáčať okolo spoločného stredu. Písmená na jeho obvode boli poprehadzované. Písmenám otvoreného textu na obvode vonkajšieho kotúča sa potom ako šifrové písmená priradzovali tie, ktoré im zodpovedali na obvode vnútorného kotúča. V prípade, že by vnútorný kotúč bol pevný, dostali by sme jednu pevnú substitúciu. Pretože bol pohyblivý, musela sa stanoviť vzájomná poloha obidvoch kotúčov pri šifrovaní. Preto sa na začiatku správy napísalo napr. písmeno B, ktoré znamenalo, že oproti (referenčnému, napr. prvému) písmenu A na vnútornom kotúči bude nastavené B na vonkajšom kotúči. Tým je substitúcia jednoznačne určená. Alberti samozrejme navrhol, aby sa po zašifrovaní niekoľko slov prešlo na inú substitúciu iným náhodne zvoleným nastavením kotúčov. V šifrovom texte bolo toto nové nastavenie signalizované novým "nastavovacím" písmenom! Každé nové nastavenie kotúčov ale znamená novú substitúciu! Tým vznikla idea polyalfabetickej substitúcie.
Obr. Albertiho šifrovací disk
Zašifrované kódy
Druhý objav - zašifrovanie kódu - je principiálne tiež jednoduchý.
Pretože na vonkajšom kruhu boli okrem písmen tiež číslice 1, 2, 3, 4, bolo možné
i šifrovanie týchto číslic. Alberti k disku pridal malý slovník - kód, kde
výrazom 11, 12, ..., 111, ..., 4444 priradil kódové významy (napr. 423 =
"potrebujeme doplniť strelivo") a určené číslice opäť pomocou disku zašifroval,
ako by to boli písmená. Alberti príliš predbehol svoju dobu. Jeho dielo
ovplyvnilo prácu rodiny Argentis a ich rukopisné
pojednanie o kryptoanalýze, a tým aj ďalší vývoj kryptológie, ale nemalo taký
dopad, aký mohlo mať. V zbierke jeho diel vyšlo až v roku 1568.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára