katkryptolog

V roku 1690 sa objavila zaujímavá útla brožúrka. Jej autorom bol profesor matematiky v Paríži, Claude Comiers d'Ambrun  (okolo 1600 - 1693), ktorý písal o mnohých témach, vrátane kabalistických výkladov, zostavovaní kalendárov, medicíne, geológii, kométach a kryptografii. Bol slepý a dostatočne pyšný na to, aby hlasite poukazoval na svoje úspechy. Comiers poprvýkrát publikoval svoje výsledky v časopise Mercure Galant , v troch jeho vydaniach: a to v septembrovom, októbrovom roku 1684 a vo februárovom roku 1685.  Narodil sa v Embrune vo francúzskych Alpách, na začiatku 17. storočia. Presný dátum nie je známy. Okolo roku 1684 náhle oslepol a dostával kráľovský dôchodok, preto v rámci knihy používal ako vzor správu v znení Comiers avevgle Roial = Comiers, kráľovský slepec  a vydavateľ v úvode píše, že vedec Mr. Comiers, hoci slepý a prenasledovaný nešťastím, pokračuje v práci a neúnavne ukazuje svetlo svojho ducha.  Comiers na úvodných stranách svojho spisku sa vra...

Spoločnosť Ježišova v októbri roku 1601 rozposlala provinciálom šifru, aby tak nahradila predchádzajúcu, ktorá sa používala pri listovej korešpondencii s jezuitským generálom sídliacim v Ríme (list nájdený v Peru odoslaný generálom otcovi Rodrigovi de Cabredovi , peruánskemu provinciálovi). (Jezuiti boli organizovaní do provincií, z ktorých každá mala provinciálneho predstaveného - superiora alebo jednoducho "provinciála". Hlavou rádu je generálny predstavený - superior resp. generál) Bola to jednoduchá polyalfabetická šifra pozostávajúca zo šiestich šifrových abecied usporiadaných do riadkov, každá mala písmená v abecednom poradí (bez písmen J, K, V, Y) s odlišnými počiatočnými pozíciami. Šifrovanie sa začínalo vyhľadaním prvého písmena v texte v prvom riadku a vybraním čísla nad ním ako náhrady šifry za písmeno. Druhé písmeno sa šifruje pomocou druhého riadku a tak ďalej. Pri šifrovaní siedmeho písmena sa znovu použil prvý riadok. Pravidelné vymieňanie šiestich ria...

Prvé uvedenie tabuľky s recipročnou abecedou používanej s heslom, ktoré má značnú dĺžku sa často spája s menom renesančného filozofa prírody Giambattistu Della Porta . Avšak táto šifra bola publikovaná už o desať rokov skôr v malej brožúrke nenápadného šľachtica známeho pod menom Giovan Battista Bellaso . Bellaso sa narodil v meste Brescia roku 1505, vo významnej patricijskej rodine. Jeho otec sa volal Piervincenzo, významný brescijský patricij, od 15. storočia vlastniaci v ňom dom a prímestské panstvo v štvrti Capriano v susedstve nazývanom Felini Belasi (Bellasove stohy), vrátane kaplnky Svätej Trojice. Študoval na univerzite v Padove svetské právo a titul získal v roku 1538. Ako študent šifrovania sa zmieňuje o ďalších podobných nadšencoch a to o biskupovi Antoniovi Eliovi (1506-1576, pochádzal z Capodistrie, bol sekretárom pápežov Pavla III. a Pavla IV., biskupom z Puly a vikárom baziliky sv. Petra (1559) rovnako aj zakladateľom úradu tajomníka pre šifry. Jeho prezývka znela Anton...

Alberti, Leon Battista Alberti, Leon Battista (*14.2.1404, Janov - †25.4.1472, Rím) The New Encyclopedia Brittannica, Micropaedia, Vol. I, 1992, s.217: "Talianský humanista, architekt a hlavný iniciátor teórie renesančného umenia. Podľa jeho osobnosti, prác a širokého záberu jeho záujmov je považovaný za prototyp renesančného ´´polyhistora´´, ´´všestranného muža´´..." "...Ďalším príspevkom je jeho priekopnícka práca v kryptografii: zahrňuje prvé známe uverejnenie frekvenčnej tabuľky a prvý polyalfabetický systém spolu s kódovaním pomocou zariadenia, ktoré bolo zrejme Albertiho vynálezom, tzv. šifrovací disk. Aj keď bol v r.1464 prepustený z Pápežskej kancelárie kvôli šetreniu na výdajoch, nariadenému pápežom Pavlom II. , Alberti túto štúdiu, ktorá zrejme bola pre Rímsku kúriu veľmi dôležitá, vypracoval na požiadanie priateľa (Leonarda Data, pozn. prekl.) pracujúceho ako pápežov tajomník=sekretár..." - s.218 Ottův...

Giovanni Battista Argenti Giovanni Battista Argenti (*? - †1591) Starší príslušník rodiny Argentiov, ktorá vykonávala službu tajomníkov pre šifry pre Pápežskú kúriu. Po zriadení kryptoanalytickej sekcie v rámci tejto funkcie v r. 1555, práve on ako prvý pápežský lúštiteľ sa jej zhostil s veľkým nadšením. Okolo roku 1580 prišiel s mnemotechnickou pomôckou na rýchlejšie zapamätanie substitučnej abecedy. Spočívala v zavedení kľúčového slova alebo hesla.Ďalej navrhol používanie prevodu písmen na čísla. Konkrétne, pre kľúčové slovo PIETRO , vyzerala nasledovne: OT: P I E T R O A B C D F G H L M N Q S U Z ŠT: 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 Tab....