Prvé uvedenie tabuľky s recipročnou abecedou používanej s heslom, ktoré má značnú dĺžku sa často spája s menom renesančného filozofa prírody Giambattistu Della Porta. Avšak táto šifra bola publikovaná už o desať rokov skôr v malej brožúrke nenápadného šľachtica známeho pod menom Giovan Battista Bellaso. Bellaso sa narodil v meste Brescia roku 1505, vo významnej patricijskej rodine. Jeho otec sa volal Piervincenzo, významný brescijský patricij, od 15. storočia vlastniaci v ňom dom a prímestské panstvo v štvrti Capriano v susedstve nazývanom Felini Belasi (Bellasove stohy), vrátane kaplnky Svätej Trojice.
Študoval na univerzite v Padove svetské právo a titul získal v roku 1538. Ako študent šifrovania sa zmieňuje o ďalších podobných nadšencoch a to o biskupovi Antoniovi Eliovi (1506-1576, pochádzal z Capodistrie, bol sekretárom pápežov Pavla III. a Pavla IV., biskupom z Puly a vikárom baziliky sv. Petra (1559) rovnako aj zakladateľom úradu tajomníka pre šifry. Jeho prezývka znela Antonio delle cifre), filozofovi Vincenzovi Maggim (pochádzal z Brescie, okrem filozofa bol aj vedcom, vyučoval na univerzitách v Padove a vo Ferrare, kde aj v roku 1564 zomrel), autora mnohých divadelných hier Nicola Secca (z Montichiari, právnika, dramatika, matematika, vrchného sudcu v Miláne, v r. 1553, zomrel v Ríme v roku 1560) a mnohých významných šľachticov a "veľkých panovníkov".
V roku 1552 sa stretol s grófom Paolom Avogadrom, grófom Gianfrancescom Gambarom a renomovaným spisovateľom Girolamom Ruscellim, ktorý bol taktiež expertom v kryptografii a ktorý naň naliehal, aby znovu vydal polyalfabetický šifrovací systém v tvare reciprokej tabuľky, ktorú predtým rozširoval vo forme voľných listov, v tlači a v rukopisnej podobe. Tabuľka bola náležite opatrená a doplnená inštrukciami ako ju správne používať. Jej kópie ešte stále možno v súčasnosti nájsť v súkromných zbierkach vo Florencii a Ríme.
Francúzsky diplomat a autor, Blaise de Vigenére, vo svojej knihe Traicté des chiffres (Pojednanie o šifrách) píše, že slúžil v sprievode ako tajomník kardinála Rodolfa Pia de Carpi a pripisuje mu autorstvo polyalfabetickej šifry so slovným kľúčom, ale nie v tvare recipročnej tabuľky, ktorá je v súčasnosti známa ako tabuľka Porta.
Avšak Bellaso samotný sa vo svojej knižke o kardinálovi vôbec nezmieňuje a vysvetľuje, že v roku 1550 bol v službách kardinála Durantiho v meste Camerino a mal preňho šifrovať tajnú korešpondenciu, kým jeho mecenáš sa mal v Ríme zúčastniť konkláve, ktorého výsledkom bolo zvolenie pápeža Júlia III. O ďalšom živote Belasa sa už nič iné zistiť nedá, síce údajne zomrel v Ríme, ale presný dátum jeho smrti nie je známy.
(pokračovanie)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára