Samuel de Cassini (Cassinis) (okolo r. 1450– po r. 1510)

Cassini, františkánsky teológ, narodený blízko Montferratu (Monferrato) v polovici pätnásteho storočia, napísal niekoľko prác, ale najznámejším sa stal svojou kritikou Girolama Savonarolu a a svojím spisom o hone na čarodejnice, v ktorom zaútočil na inkvizítorov ako heretikov a pokúšal sa ich zastaviť vo vraždení nevinných ľudí, ktoré vykonávali pod "legitímnou" zámienkou vykorenenia čarodejníctva. Samuel de Cassini vstúpil do rádu menších bratov františkánov v provincií Janov, študoval teológiu v Paríži a neskôr vyučoval v školách svojho rádu.

Vo svojom útočnom spise na Savonarolu vydanom pod názvom Invectiva in prophetiam fratris Hieronymi (Reč proti proroctvu Savonarolu, 1497) sa Cassini pokúšal ukázať, že tohto dominikána mal zviesť Satan, hoci väčšina Cassiniho eseje bola polemikou proti konceptu proroctva. Cassini poprel schopnosť prorokovania a predpovedania budúcnosti a načrtol mieru nebezpečenstva, ktoré Savonarola predstavuje pre príliš dôverčivých ľudí. Odsúdil tvrdenie reformátora nie v jeho podstate, ale jeho formu akú si Savonarola želal, argumentujúc tým, že nikto nemôže vypracovávať reformu bez vyjadreného pápežského schválenia. Cassiniho kritika nebola originálna a dá sa chápať v rámci dlhej histórie polemík medzi františkánmi a dominikánmi. Naviac, niektorí historici považujú jeho Reč, pamflet na podporu  želania Lodovica il Mora zaútočiť na Florenciu. Cassini bol preto kritizovaný Gianfrancescom Picom della Mirandola v spise Defensio . . . adversus Samuellem Cassinensem (Rozprava a obrana proti Samuelovi Cassinimu), na ktorú františkán odpovedal prácou v roku 1498. V tom istom roku Cassini taktiež uverejnil spis Quaestio de immortalitate animi (Pojednanie o nesmrteľnosti duše), venovaný Ludovicovi il Morovi.

Pre naše účely bol Cassiniho najdôležitejšou prácou jeho spis Quaestio lamiarum (Traktát o čarodejniciach), uverejnený v roku 1505, v ktorom analyzoval niektoré názory, aby tak zničil prvky poverčivosti, ktoré poškodzovali skutočnú podstatu pravého náboženstva. Prevažná väčšina čarodejníc a počtu procesov ho prinútila spochybniť takéto poverčivé a široko zastávané presvedčenia. Hoci Cassini nikdy nespochybnil existenciu démonov, ale priamo odporoval názorom Heinricha Kramera (ktorý, podobne ako Savonarola,  bol dominikánom) vyjadrených v spise Malleus Maleficarum (Kladivo na čarodejnice). Cassini veril, že čarodejnice vykonávali svoje zlé skutky s pomocou Satana, ale odmietol pakt ako bezcenný. Jeho argument bol založený na koncepte božej všemohúcnosti, ktorému nič nemôže odporovať. Spis Examen bol prvou knihou, ktorá zaútočila na identifikáciu čarodejníctva ako herézy, tak ako bolo definované v pápežskej bule Vox in Rama (Hlas v Ráme, 1233). Je vhodné poznamenať, že ako silne zastával nemožnosť zázračnej udalosti spôsobovať hriechy akým je čarodejníctvo, kvôli svojej tendencií zdôrazňovať Božiu moc. Cassini sledoval argumentáciu Canon Episcopi pri odsudzovaní presvedčenia, že ženy skutočne v noci lietali; démoni dokážu oklamať ľudí, pretože ich moc závisí od božej vôle. Takže Boh nemôže spôsobovať zázraky proti dobrým ľuďom aby nimi vyhovel zlým ľuďom.Potom Cassini ukázal prstom na inkvizítorov, ktorí podľa neho páchali hriech a dokonca upadli do herézy keď vynášajú obvinenia proti čarodejniciam kvôli skutkom, ktoré Cassini považoval za rozprávky. Pretože Canon Episcopi odsudzoval každého, ktorý veril takýmto rozprávkam, takíto inkvizítori sa sami stali heretikmi.

Prijatím takejto tézy, ktorú považoval za správnu scholastickú teóriu Cassini bránil kanonicitu spisu Canon Episcopi proti všetkým, ktorí podobne ako Nicolas Jacquier v roku 1458, popierali jeho hodnotu. Po stručnom zhrnutí svojich názorov Cassini pristúpil k záveru, že čarodejnice jasne neexistujú a tí, ktorí na ich existenciu veria a súdne ich stíhajú boli heretikmi. V skutočnosti navrhol prirodzené vysvetlenia pre niektoré udalosti, ktoré démoni vykonať nedokážu. Potom sa pustil do obrany pápežskej autority proti konciliaristom a to aj vo veci čarodejníctva. Dišputa medzi dominikánskym a františkánskym rádom sa rozšírila na pole démonológie. V roku 1506 Vincent Dodo (ďalší dominikán) sa pokúsil vyvrátiť Cassiniho spis vo svojom pojednaní Apologia contra li difensori delle strie, et principaliter contra Quaestiones lamiarum fratris Samuelis de Cassinis (Obrana proti obhajcom čarodejníc a najväčšmi zo všetkých proti traktátu o čarodejníctve spísanom Samuelom Cassinim), na ktorý františkán v nasledujúcom roku odpovedal svojim spisom Contra fratres Vincentius or praedicatorum qui inepte et falso impugnare nititur libellus de lamiis (Prehlásenie proti dominikánovi Vincentovi Dodo, ktorý zle a falošne napadol knihu o čarodejniciach). V roku 1510 Cassini publikoval prácu namierenú proti Valdenským pod názvom Victoria triumphale contra li errori de valdesi (Triumfálne víťazstvo proti omylom Valdenských) a Expositio triplex librorum octo phisicorum Aristotelis (Trojnásobné vysvetlenie Aristotelových kníh o fyzike). Čoskoro nato jeho meno a životopis upadol do zabudnutia.

Michaela Valente

Použitá a odporúčaná literatúra:

Hansen, Joseph. 1901. Quellen und untersuchungen zur geschichte des hexenwahns und der hexenverfolgung im mittelalter. Bonn: C. Georgi.

Lea, Henry Charles. 1957. Materials Toward a History of Witchcraft. Edited by Arthur C. Howland. Vol 1. New York and London: Thomas Yoseloff.

Ristori, R. 1972. “Cassini, Samuele.” Pp. 487–489 in Dizionario Biografico degli italiani. Vol. XV. Rome: Istituto della Enciclopedia italiana.