Írska republika používala pre svoje diplomatické spoje britský vládny telegrafný kód, päťpísmenný, jedno-časťový, systém pozostávajúci z 84000 kódových skupín. Tento bol používaný bez šifrovania pre správy nízkej úrovne a prešifrovaný pre oveľa dôležitejšiu šifrovú prevádzku.
Nemci dokázali ukoristiť kópiu vládneho telegrafného kódu v Bergene v roku 1940.
Sekcia Pers Z, ktorá bola zodpovedná za írske kódy bola skupina vedená Dr. Ursulou Hagenovou. Táto pokrývala Anglicko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Latinsko Americké krajiny.
Technická asistentka (Wissenschaftliche Hilfsarbeiterin) Dr. Ursula Hagen sa narodila 23. marca 1901. Vstúpila do Pers Z S 1. októbra 1922 a od roku 1939 (a počas roku 1945) bola šéfkou skupiny, ktorá bola zodpovedná za prácu na krajín ako Anglicko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Latinsko-americké krajiny. V roku 1942 mala jej skupina k nej priradených 12 ľudí. [Prameň: EASI zv. 6]
Írske kódy boli rozpracované aj v Goeringovom Forchungsamt-e.
Oddelenie Forschungsamt - Abteilung 7 malo značný úspech (‘ziemlich laufend’) s írskymi kódmi až do konca vojny. [Prameň: I-54 ‘Druhý výsluch piatich členov RLM/Forschungsamt’, s. 2-3].
Abt. 7 pokrývalo: USA, Anglicko, Írsko, Južná Amerika, Španielsko, Portugalsko, Turecko, Egypt a Ďaleký Východ. Personál tvorilo zhruba 60-70 ľudí.
Viac detailných informácií o írskych kódoch sa nachádza v správe TICOM I-172 ‘Výsluchy Hagenovej a Paschkeho z Pers Z S’, s. 3-4
11. Írsko (Eire)
HAGEN popísala prácu vykonávanú Pers Z S na írskych diplomatických substitučných záznamových tabuľkách určených na používanie s G.T.C. Boli to 26 dvojdielnych abecied, každá skupina sa brala z jednej abecedy. Abecedy neboli nutne používané v prirodzenom poradí ale vždy systematicky. Posledná skupina telegramu označovala systém, ktorý sa použije v ďalšej správe, napríklad, ak posledná skupina bola prešifrovaná abecedou č. 5, potom táto abeceda by mala byť tiež použitá pri prvej skupine ďalšej správy. Tabuľky sa menili v nepravidelných časových intervaloch - iba štyrikrát počas vojny. Na rozličných diplomatických postoch, napr. Bern, Rím, Berlín, Paríž, Madrid sa používali odlišné kľúče. Šifrovaná prevádzka sa stávala čoraz viacej ťažšie rozlúštiteľnou v rokoch 1942-43, keď neexistovalo dostatočné množstvo zachytených správ a nebolo dostatok personálu. Potom začal na tom robiť Forschungsamt a vylúštil správy na spojovacích linkách Berlín a Madrid. Pers Z S prevzalo kľúče od Forschungsamt v roku 1944. Prvé tri čísla správy udávali číslo strany, štvrté číslo poradie bloku a piate a šieste číslo označovalo čísla riadkov. Tento nový systém používal 300miestny subtraktor; na každý koniec spojenia bolo pridelených 25 takých kľúčov, napríklad 25 na linke Dublin-Berlín a 25 na linke Berlín-Dublin, atď. Ak dĺžka správy presiahla 300 čísel, kľuč sa použil znova, ale pre každú novú správu sa použil nový kľuč, vždy v poradí od 1 po 25.
Správy pozostávali zo správ od írskeho ministra a týkali sa štátnych záležitostí v Nemecku. Staatssekretär sa zaujímal o diplomatické správy o trende udalostí, vzdušných náletoch a bombardovaní; atď. Šifrová prevádzka bola Ribbentropom považovaná za veľmi cennú a niektoré správy boli ukázané aj Hitlerovi. HAGENOVÁ hovorí, že s kúskom šťastia na rozlúštenie nových substitučných záznamových tabuliek bolo potrebných šesť dostatočne dlhých správ a táto práca trvala menej než jeden týždeň.
Írske správy v otvorenom G.T.C. neposkytovali žiadne hodnotné informácie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára