katkryptolog

Bůh je mrtvý. Když chcete Bůh možná existuje, možná také ne. Možná je pravdivá POMA, možná NOMA. Ovšem COMA je chybné řešení problému. Že nerozumíte, o čem je tu řeč? Zkuste číst dál – tento pokus odpovědět na otázku, zda se v dnešním světě, v této době mohou nějak domluvit teisté a ateisté, zastánci vědy a víry. David Černý Ve světě vládne příliš mnoho utrpení a bolesti. S velkou dávkou soužení nic nenaděláme – koneckonců jsme pouze zranitelní, smrtelní tvorové. Jenže spousta utrpení pochází od nás samotných, z našich činů, z našich postojů, z naší víry. Alespoň nám to tvrdí relativně nová militantní ateistická myšlenková škola zahrnující autory, jako jsou Richard Dawkins, Sam Harris, Daniel C. Dennett, Victor J. Stenger či Christopher Hitchens. Jejich poselství lze shrnout do čtyř tezí: i) ve světě existuje zbytečné utrpení; ii) příčinou je víra, především víra v Boha, definovaná jako slepé, nepodložené, rozumu a vědě odporující přesvědčení; iii) pokud ze zemského povrchu vyk...

Chrám zasvätený starogréckej bohyni Artemis v Efeze bol jedným zo Siedmych divov starovekého sveta, ale takmer nič sa z neho do dneška nezachovalo. Takže je na mieste otázka kto ho zničil a v dejinách patrí aj medzi tie najzaujímavejšie. Našťastie však máme historický prameň, ktorý nám poskytuje odpoveď. A nachádza sa v spise Jordanesa Dejiny Gótov , zostavenom okolo roku 550 n.l. Rozpráva nám v ňom (20:107), o tom, že približne v roku 259 n.l. “ Respa, Veduc a Thuruar, vojenskí vodcovia Gótov si vzali loď a preplávali cez úžinu Helespont do Ázie. Tu rozvrátili mnoho obývaných miest a zapálili vychýrený chrám bohyne Diany v Efeze, ktorý ako sme napísali predtým postavili Amazonky ”. V  Jordanovej práci  sa však nachádza aj  zdravý varovný signál, pretože začiatok je čistá legenda (a to sa nezmieňujem o jeho tvrdení, že ten chrám postavili Amazonky). Samozrejme vo všeobecnosti sa dá považovať za spoľahlivý zdroj, keď príde na vojenské strety medzi Gótmi a Rimanmi z tretie...

Odpoveď na otázku z nadpisu je stručná: Áno. Množstvo pápežov, ktorí odstúpili zo svojho pápežského úradu sa odhaduje až na 10, ale historických dôkazov je málo. Naposledy sa to stalo počas konania známeho " reformného " koncilu v Kostnici v 15. storočí, keď rezignoval pápež Gregor XII. aby tým dopomohol koncu tzv. západnej schizmy a nový pápež bol zvolaný v r. 1417. Rezignácia pápeža Celestína V. , ku ktorej došlo v roku 1294 je však známejšia a to asi preto, že ho za to vo svojej Božskej komédii Dante umiestnil do pekla. Väčšina pápežov pôsobiacich v modernom období však odstúpenie z úradu odmietala. Ako pápež Pavol VI. raz povedal, duchovné otcovstvo sa nedá zanechať. K tomu sa ešte Pavol VI. obával, že takýmto činom nastolí nebezpečný precedens, ktorý by mohol vzbudiť názorové frakcie v cirkvi, ktoré by tak vyvíjali prílišný nátlak na budúcich pápežov, aby odstúpili z dôvodov úplne iných ako zdravotných. Ale aj napriek uvedenému už aj tradičný kódex kánonického práva...

Dechiffrování [dešifrování] jesť umění tajné písmo rozlušťovati. Tajné písmo jest dvojího druhu, p í s m o  n e v i d i t e l n é a písmo psnané jinými známkami nežli písmeny (ch i f f r a m i, v. C h i f f r e). Tudíž jesti spůsob rozluštění tajného písma dvůj, jeden ch e m i c k ý, druhý l i n g u i s t i c k o - f i l o l o g i c k ý. Chceš-li se přesvědčiti, zdali na bílém papíře o kterém se domýšlíš, že  n e v i d i t e l n é  p í s m o  na sobě nese, skutečně něco psáno jest, udělej následující zkoušky v tomtéž pořádku, jak zde uvedeny jsou, po sobě: 1. Drž papír proti světlu, zdali snad písmo prosvítá (stane se to, je-li papír  b í l ý m  inkoustem popsán). 2. Polož papír na arch ssavého papíru napojeného louhem ze dvou částí živého vápna a jedné části kamenky (aupigment) svařených ve vodě, a ponech ho tam as půl hodiny. 3. Drž papír nad žhavým uhlím. 4. Polož ho na půl hodiny do čisté vody. 5. Usuš papír a posyp jej po obou stranách práškem ...

Chiffre [šifr], známka, které se místo obyčejných písmen při dopisování užívá, tak že list takový nikdo bez patřičného klíče čísti nemůže. Od časův kardinála Richelieua píší se hlavně tajné diplomatické dopisy ch -ami a odtud i důležitost jich a d e c h i f f r o v á n í  (v.t.). Mají-li ch-ry úloze své dostát, nesmějí být ani příliš těžké, ani lehké t.j. musejí být takové, aby sice nezasvěcenému tajny zůstaly, pisateli ale a znalci obtížné nebyly. Nejlepší a nyní též nejužívanější ch -ry jsou číslice, které v přerozmanitých kombinacech hojný počet azbuk dají a téměř nerozluštitelné tomu jsou, kdoby klíče neměl. Mimo to možná takové ch -ry lépe než jiné telegrafovat. Jiný spůsob tajného dopisovaní, dosti zhusta užívaný, ten jest, že se píší písmena, která se nečtou, tak zvané non valeurs č. faux chiffres. Srov. M a r t e n s Guide diplomatique (Leipzig 1851). z Slovník naučný, Svazek 3, Od autorů: František Ladislav Rieger,Jakub Josef, Dominik Malý, Rok vydání: 1863, V...

Použitie kryptológie v básňach, poviedkach, krátkych príbehoch a iných literárnych dielach sa inak označuje aj ako literárna kryptológia. Dá sa citovať  nepreberné množstvo dôležitých príkladov literárnej kryptológie. Medzi prvých autorov, ktorí objavili a používali šifrovaciu abecedu vo svojich dielach patrí Geoffrey Chaucer. Lewis Carroll, autor  Alice's Adventures in Wonderland  (Alica v krajine zázrakov) a rovnako aj známy matematik, uverejnil v r. 1868 šifrovaciu pomôcku vo forme tabuľky typu Vigenère s inštrukciami pre jej použitie pri zašifrovaní a dešifrovaní správ. Sir Arthur Conan Doyle, Dante, Walter Gibson, Rudyard Kipling, Arthur Koestler, Edgar Allan Poe, William Makepeace Thackeray a Jules Verne boli iba niekoľki z zo svetoznámych autorov, ktorí použili príklady šifier a kódov vo svojich dielach. Príkladov, ktoré sa dajú citovať o použití kryptografie vo svetovej literatúre je takmer nespočítateľne veľa. V mnohých príkladoch spisovatelia použili nejakú ...

Nie je ľahké napísať, kto bol Ruđer Bošković . Je po ňom nazvaný najprestížnejší chorvátsky výskumný ústav v Záhrebe, viackrát sa objavil na juhoslovanských a chorvátskych bankovkách a poštových známkach, d´Alembert ho nesprávne považoval za Taliana (proti čomu Bošković protestoval), naturalizoval sa vo Francúzsku, za svojho ho považuje aj Bosna a Hercegovina. Viacero prírodovedcov a filozofov ho označuje za „ mozog dvadsiateho storočia, ktorý žil v storočí osemnástom “ (citované podľa [3]), Václav Hořejší, riaditeľ Ústavu molekulární genetiky AV ČR a profesor Karlovej univerzity, sa o ňom vyjadril:„ Jedna z najpozoruhodnejších a najviac opomínaných postáv v dejinách modernej európskej vedy “ [4] a Peter Hodgson, britský fyzik a dlhoročný prezident Pax Romana, ho považoval za najvýznamnejšieho z jezuitských vedcov minulosti [4, s. 74 – 75]. Jednoduché nie je ani určiť, čo vlastne bolo jeho povolaním: bol matematikom, astronómom, fyzikom, geo­metrom, stavebným inžinierom, diplomatom a b...

"Rímska cirkev nikdy nepredávala rozhrešenia, ako to jej protivníci často tvrdili. Ale - a to je podstatný rozdiel – dovolila platiť hriešnikom poplatky za buly, ktoré im boli doručené ako dôkaz, že dostali rozhrešenie svojich hriechov. Buly boli potrebné, ak trestný čin či zločin bol verejne známy. Aby previnilec mohol pristúpiť k sviatostiam, musel preukázať listinu o rozhrešení. Tá istá zásada sa používala vo svetskom práve pri udelení milosti alebo odpustení trestu kráľmi. Potvrdenie o tom, čiže zápis do zoznamu, bol podmienený vyberaním určitej taxy. Tento zvyk prevzali Frankovia ešte pred prijatím kresťanstva. Jacques Dueze /pápež Ján XXII./ svojou knihou o taxách ... chcel kodifikovať a zovšeobecniť tento zvyk aj v cirkvi, aby takto obnovil jej financie. Tieto buly neplatili len pre členov kléru, aj pre laikov boli určené taxy. Sadzby sa počítali v grošoch,... Za hriech otcovraždy , bratovraždy alebo vraždy príbuzného bola pre laikov určená taxa 5 - 7 grošov, podobne za kr...