katkryptolog

Počas storočí tradične označovaných ako stredovek sa nedajú zákony týkajúce sa čarodejníctva ľahko oddeliť od tých odsudzujúcich magické praktiky a presvedčenia alebo prežívajúce pohanské zvyky. Na rozdiel od zákonov neskorších storočí, stredoveké zákony boli často zamerané nie na odsudzovanie čarodejníc ale skôr tých, ktorí verili, že ich schopnosti boli skutočné. Zákony tvorili jeden z lepších zdrojov pre štúdium mágie a čarodejníctva počas raného stredoveku. Takmer všetky z nich spadajú do jedného z dvoch kategórií: svetské germánske legálne kódexy a cirkevnú legislatívu. K prvým patria všetky kódexy zostavené v rozličných európskych regiónoch počas vlád utvorených s prispením germánskych a latinských elementov. U tých druhých existujú početné ustanovenia (kánony, synodálne uznesenia, dekréty, penitenciály) zostavené Cirkvou počas jej pôsobenia ako oficiálneho štátneho náboženstva v prvých storočiach. Nie všetky z nich mali rovnaký účel: Niektoré mali význam vo vynucovaní alebo zá...

Agobard z Lyonu, "O krupobití a hrmení" (9. storočie) Pred niekoľkými rokmi sa rozšírila určitá stupídnosť, keď uhynul nejaký dobytok, takže ľud vravel, že Grimaldus, vojvoda z Beneventa, mal vyslať svojich ľudí s práškom, ktorý mali rozprášiť po poliach a horách, lúkach a prameňoch – pretože bol nepriateľsky naladený voči najkresťanskejšiemu cisárovi Karolovi a dobytok uhynul vďaka tomuto rozhodenému prášku. Dopočuli sme sa a videli sme ako boli z tohto dôvodu zajatí mnohí ľudia, z ktorých niekoľkí boli zrazení a zabití, ale väčšina z nich boli priviazaní k doskám, hodení do rieky a zabití. A čo je skutočne zarážajúce, tí samí, ktorí boli zajatí poskytli dôkazy proti sebe, vypovedajúc že mali takýto prášok a že ho aj rozprášili. Preto takto diabol, keď jeho moc bola nimi prijatá vďaka tajnej a oprávnenej spravodlivosti Božej, dokázal do nich vstúpiť do takej miery, že sa až do bodu smrti sami stali falošnými svedkami proti sebe. A žiadne napomenutia ani mučenie ani samot...

Teológ Johann Tinctor (Johannes Tinctoris; Jean Taincture), ktorý sa narodil a zomrel v Tournai v južnom Holandsku, patrí medzi najdôležitejších raných prispievateľov k zasadeniu a rozrastaniu sa hlavných prvkov novej, učenej vedy o démonologickom čarodejníctve v rámci hraníc súčasného Belgicka. Bol bývalým profesorom, rektorom a dekanom Fakulty slobodných umení v Kolíne v dobe  približne   od roku 1440 až 1460 a po roku  1456 aj  kanonikom v Katedrále Notre Dame v Tournai. Niekedy okolo roku 1460 napísal krátke pojednanie s názvom   Contra sectam Valdensium   (Proti sekte Valdenských) , v kontexte známeho procesu z roku 1459 zameranom proti Valdenským v mestečku Arras. Tinctorova kniha je taktiež známa pod odlišným názvom   Speculatio in secta Valdensium   (Úvaha o sekte Valdenských). Tinctor vo svojom traktáte vehementne zaútočil na zločin démonického kúzelníctva, ktorý on charakterizoval ako ešte horší než oddanosť pohanstvu, heréze alebo isl...

Je to kniha mimoriadnej krásy — a nevýslovného zla. Je to odkaz dobového umeleckého štýlu a večných nebezpečenstiev plynúcich z nenávisti a strachu. (...) Je to manuskript z roku 1465, známy ako Výpady voči sekte valdenských. Valdenskí  boli stredovekí heretici, ktorí neschvaľovali moc kňazov a dovoľovali kázať aj ženám. Ale pre autora tejto knihy, dominikánskeho inkvizítora Johannesa Tinctora, bolo slovo valdénsky zvláštnym  kódom —  synonymom pre čarodejnicu. Dvadsaťpäť rokov pred vytlačením svetoznámej príručky lovcov čarodejníc  Malleus Maleficarum , zozbieral Johann Tinctor (taktiež známy ako Jean Taincture) rozličné ľudové povery a starobylé mýty a z nich vymyslel paranoidnú propagandistickú fantáziu, ktorá počas mnohých nasledujúcich storočí poháňala vražedné hony na čarodejnice — odkázala nám halloweensku obrazotvornosť, ktorá neustále dráždi našu predstavivosť. “ Nazýva sa to rozvinutá teória čarodejníctva a toto je jej začiatok, ” hovor...

Inkvizícia vo všeobecnom zmysle znamená určitú formu súdnej procedúry; v omnoho špecializovanom zmysle označuje metódu používanú stredovekou a ranomodernou Katolíckou Cirkvou na odhaľovanie a stíhanie heretikov a iných osôb obvinených z kriminálnych prečinov. Začiatky V starovekom rímskom a germánskom procesnom práve bolo obvinenie preferované poškodenou stránkou normálnym spôsobom ako začať konanie pred súdom, procedúra vo všeobecnosti nazývaná akuzačná, pretože magistráty zvyčajne súdne procesy neiniciovali. So zintenzívnenou kontrolou, ktorú si neskorší rímski cisári vynucovali nad svojimi poddanými sa zaviedla do praxe nová forma iniciovania súdneho konania v istých druhoch prípadov: inkvizičná procedúra. V rámci tohto postupu, bez toho aby došlo k akémukoľvek formálnemu obvineniu, autority začínali vyšetrovať, či bol spáchaný zločin. Vyhľadávanie dôkazového materiálu ktoré vykonávali súdni zmocnenci v kriminálnych aj v občianskych prípadoch bolo označované ako tzv.  inqui...