katkryptolog

Ako píše kronikár Bell vo svojom diele " Unknown London ", hlásil sa jedného dňa u Thurloea neznámy návštevník, ktorý sa obával odhaliť svoje meno. Vyžiadal si rozhovor medzi štyrmi očami a povedal mu: "Sir, strácate neuveriteľné množstvo času s vaším Black Chamber . Nechávate v ňom opisovať rozlúštené listy, čo vyžaduje veľké množstvo osôb a času. Ak mi zveríte jeden z týchto listov a necháte ma s ním osamote, dodám vám kópiu nerozoznateľnú od originálu. Písmo po niekoľkých hodinách síce opäť zmizne, ale Vy budete mať dostatok času, aby ste si korešpondenciu prečítal a podľa vášho štýlu vyhodnotil..." Thurloe sa so Samuelom Morlandom, tak znelo meno neznámeho, ktorý objavil spôsob kopírovania, tajne dohodol. Vynálezca pracoval od tej doby iba pre šéfa tajnej služby. S jeho pomocou mohol Thurloe zabrániť, aby Cromwell otvoril otrávený list, ktorý mu poslal ktosi z Francúzska. Vďaka Morlandovi sa mimo iného podarilo rozdrtiť spiknutie Johna Packingtona, ktorý do A...

Je ešte mnoho nepoznaného v dejinách. Medzi takéto tajomstvami opradené skutočnosti patria aj osoby a obsadenie anglického Black Chamber  (Tajného kabinetu). Jedným z neúnavných otváračov listov a lúštiteľov ich obsahu a falšovateľov pečatí  " uší, očí a úst britského impéria " bol  Samuel Morland (1625-1695), súčasník Johna Wallisa . Líniový drevorez pod názvom: Samuel Morlandus Eques Auratus & Baronettus nec non Camerae Privatae Generosus. Nápis na zvitku: DEGLI AMICI GUARDIMI DIO (Bože ochráň ma pred mojimi priateľmi). Uverejnené na frontispise pojednania The Description and Use of two Aritmethick Instruments, rok vydania 1673 Okrem toho, že - hoci bol isto menej dôvtipným ako Wallis, ktorý sa staral o najťažšie materiály - pracoval s ním ako kryptoanalytik v tajnej miestnosti pripojenej k poštovému úradu, na ktorý dohliadal Thurloe, šéf tajnej služby (tajná miestnosť vedľa poštového úradu mala svoj vlastný, súkromný vchod. Wallis, istý Isaac Dorislaus a Mor...

Mohlo by sa zdať, že Spee bol jediný, kto akoby bez rozumu protestoval proti strašlivým mučiacim metódam vtedajších súdov s údajnými čarodejnicami. Takých ľudí však bolo niekoľko. Jeden z nich bol  Johann Matthäus Meyfart  (* 09.11.1590 Jena, +26.1.1642), syn luteránskeho farára v Coburgu, ktorý sa opakovane dištancoval od Lutherových a Kalvínových výziev k upaľovaniu čarodejníc. Meyfart takmer súčasne so Speeovým Cautio Criminalis  uverejnil - dokonca pod plným menom - spis, v ktorom poukazoval na nemožnosť dopátrať sa pravdy pomocou mučenia. Podáva v ňom veľmi živý a bolestný opis toho, ako bol už od mladi u protestantských súdov svedkom, ako sa zatknutým odopieral spánok, a  keď zavreli oči, budili sa špicatými bodcami, ako sa im podávalo len jedlo solené nálevom zo slanečkov, ale nedopriala sa im ani kvapka vody. Bol svedkom, ako " úbohý ľud bol bitý, bičovaný, zdrtený, mučený, týraný, trhaný, okrádaný, ničený a hanobený. A volá na sudcov: Či nepovedal Pán:...

List pápežského internuncia "Albaniho" Edwardovi Colemanovi. (George Treby) Collection of Letters ... relating to the Horrid Popish Plot , London 1681, p. 25 a p. 121. Hoci tu použitá šifra je mimoriadne jednoduchá, žiadny člen tajného výboru Dolnej snemovne (House of Commons) britského parlamentu, ktorý skúmal Colemanove spisy, ju prečítať nedokázal. Štatistika frekvencií použitých šifier ukazuje, že bola použitá abecedná tabuľka, v ktorej boli písmenám abecedy priradené skupiny dvojmiestnych čísel, bez číslic 3, 0 a 8, a číslica 2 bola použitá len na mieste jednotiek. Číslica 8 resp. ľubovoľná dvojmiestna číselná skupina, ktorá ju obsahovala, ako sa zdá bola používaná ako indikátor zmeny na ďalšiu tabuľku resp. kód zostavený z trojmiestnych číslic, ktorý sa používal pri menách osôb, miest a slov často sa vyskytujúcich v korešpondencii. Význam pripisovaný trojmiestnym šifrovým skupinám v nasledovnom rozlúštení nutne vyplýva z kontextu; nachádza sa tu len jedno opakov...

V Ríme okolo r. 1620 bola zverejnená príručka, ktorú v rokoch 1593 až 1603 zostavil Giulio Monterenzi, právnik, guvernér Ríma, druhý muž pápežského štátu a neskorší biskup vo Faenze, pod dlhým názvom Instructio pro formandis processibus in causis Strigum, Sortilegiorum, et maleficorum  ( Inštrukcia pre vedenie súdneho procesu v prípade čarodejníc, kúzelníčok a škodlivých mágov ) . Keby sa boli touto inštrukciou riadili svetskí sudcovia v Nemecku, boli by tisícky žien ušetrené od hrôz mučenia a smrti v plameňoch. Pozoruhodný je už úvod, v ktorom sa medzi iným píše: "Skúsenosť, učiteľka všetkých vecí, zreteľne ukazuje, že pri vedení procesov proti čarodejniciam, ohavám a kúzelníčkam sa rôzni biskupovia v diecézach, vikári a inkvizítori dopúšťali dennodenne veľmi ošklivých chýb k najväčšej škode spravodlivosti, ale i obžalovaných žien, takže v kongregácii svätej, rímskej a univerzálnej inkvizície proti kacírskej neprávosti bolo pozorované už dávno, že takme...

Ako prvý sa myšlienkou kódovej knihy vo všeobecnosti zaoberá Blaise Vigenére v r. 1586. Vo svojej knihe Traité des Chiffres , navrhuje spôsob, pomocou ktorého sa majú písmená označiť kombináciou čísel strany a riadku a čísla vyznačujúceho pozíciu relevantného písmena. Samozrejme však takáto práca s kódovou knihou je veľmi ťažkopádna. Za účelom kódovania resp. dekódovania správy sa musí vykonať mnoho listovania v knihe. V roku 1737 Christian Breithaupt tento nápad s knihou modifikoval v spise Ars Decifratoria naznačujúc, že čísla strany a riadku postačujú k označeniu prvého písmena riadku. Samozrejme je ľahšie použiť knihu týmto spôsobom, ale existuje tu jedna veľká nevýhoda: väčšina slov začína spoluhláskami, nie samohláskami. To znamená, že voľba samohlások je mimoriadne limitovaná. V roku 1772 Philip Thicknesse vo svojom pojednaní Treatise on the Art of Deciphering , navrhuje použiť kombináciu čísla strany a riadku a čísla označujúceho polohu slova na riadku. V skutočnosti t...

Dve mladé ženy vo veku približne 17 rokov sa náhle začali abnormálne chovať. Prejavovalo sa to tým, že divoko gestikulovali, dookola krútili svojimi hlavami a vykrúcali svoje ramená; ich ruky a prsty sa triasli; a z ich úst bolo počuť krochkanie ako keby to boli čmuchajúce svine. Rodičia, susedia a celé obyvateľstvo bolo  rozrušené a nevedelo si s nimi rady. Takže začali hľadať vysvetlenie, prichádzajúc s rozličnými interpretáciami. Mohli by byť dievčatá posadnuté diablom? Mnísi z neďalekého kláštora kapucínov v Brakele použili rady z príručky Rituale Romanum  z roku 1614, aby si overili to, či je to skutočne prípad posadnutosti diablom. Takže sa k dievčatám, ktoré boli neučenými dcérami kováča, prihovárali latinsky a francúzsky; ukázali im aj údajné relikvie, ktoré však v skutočnosti neboli ničím iným než kosti ovce; priniesli k nim tiež "svätenú vodu", reálne však pivo. Pretože však títo "démoni" nerozumeli žiadnym cudzím jazykom ba ani nedokázali rozpoznať, že ...

"V Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, v Anglicku a vôbec v tej časti Európy, ktorá sa od konca 6. storočia hlásila ku kresťanskému náboženstvu, je potrebné počítať asi so sedemdesiatjeden miliónom  obyvateľov. Ak teda v tak malom okrsku Nemecka, ktorý zahrňuje jedenásť až dvanásť tisíc ľudí, bolo za jedno storočie popravených stotridsaťtri osôb ako čarodejnice, potom to v celej kresťanskej cirkvi roí pre každé storočie 858 454 a pre mnou označené obdobie jedenástich storočí deväť miliónov štyristo štyridsať dva tisíc deväťsto deväťdesiat štyri ľudí." Mestský syndikus Quedlinburgu, Gottfried Christian Voigt , list Berlinische Monatszeitschrift,  z roku 1784

Spoločnosť Ježišova v októbri roku 1601 rozposlala provinciálom šifru, aby tak nahradila predchádzajúcu, ktorá sa používala pri listovej korešpondencii s jezuitským generálom sídliacim v Ríme (list nájdený v Peru odoslaný generálom otcovi Rodrigovi de Cabredovi , peruánskemu provinciálovi). (Jezuiti boli organizovaní do provincií, z ktorých každá mala provinciálneho predstaveného - superiora alebo jednoducho "provinciála". Hlavou rádu je generálny predstavený - superior resp. generál) Bola to jednoduchá polyalfabetická šifra pozostávajúca zo šiestich šifrových abecied usporiadaných do riadkov, každá mala písmená v abecednom poradí (bez písmen J, K, V, Y) s odlišnými počiatočnými pozíciami. Šifrovanie sa začínalo vyhľadaním prvého písmena v texte v prvom riadku a vybraním čísla nad ním ako náhrady šifry za písmeno. Druhé písmeno sa šifruje pomocou druhého riadku a tak ďalej. Pri šifrovaní siedmeho písmena sa znovu použil prvý riadok. Pravidelné vymieňanie šiestich ria...

Do článku o šifrovacej službe Vatikánu som pridal niektoré nové údaje o najstaršom kóde a pod.

Zaujalo ma už dávnejšie to, že niektorí autori blogov uviedli možnosť podporiť ich tvorbu aj formou dobrovoľných príspevkov. Doposiaľ som napísal či preložil z anglického jazyka množstvo článkov, dokonca aj jednu knihu na rozličné témy: kresťanstvo a jeho história, mágia, čarodejnícke procesy, inkvizícia a kryptológia. Viaceré tu uverejnené informácie nie sú dostupné nikde inde. Doposiaľ ma stáli mnoho času, nervov ale aj nemalé finančné výdavky na zháňanie prevažne zahraničných kníh, článkov z odborných historických publikácií v cudzom jazyku. Stále som na to sám a preto by som veľmi uvítal, ak by ma moji verní čitatelia podporili i keď nepatrnou finančnou čiastkou (napr. káva stojí 3 eurá a odborný článok elektornickou formou stojí dokonca 33!!!). Skutočne dobrá knižka s tématikou kryptológie resp. dejinách kresťanstva stojí ešte viac. Tak by som chcel vyzvať cteného čitateľa, aby neváhal a prispel troškou na "réžiu" tohto blogu. V budúcnosti sa to môže výrazne odraziť ...

Rozšírený príklad prvého typu (podľa klasifikácie J. Wickiho S.J., uvedenej v predošlom blogposte), ktorým utajovali svoju šifrovanú korešpondenciu jezuitskí patres môžeme nájsť v histórii Škótska za časov vlády anglickej kráľovnej Alžbety I. Táto metóda bola veľmi často používaná aj za vlády dynastie Stuartovcov (počínajúc vládou kráľa Jakuba I. Stuarta) a pozostávala zo substitúcie rozličných mien známych z klasickej antiky a iných za mená tých osôb spomenutých v liste. Tak napríklad Penelope  v skutočnosti znamenalo "The Queene of England", tj. kráľovnú Alžbetu I.; Crassus  znamenalo "The Lo. Thresorer" (the Lord Treasurer - Lord Strážca kráľovskej pokladnice); "Sir Robert Cecil" bol tu označený ako Solon  - čo bolo naozaj vhodným menom pre schopného štátnika, ktorý sa stal Alžbetiným prvým ministrom o dva roky neskôr. Obrázok šifry, ktorú obvykle používali škótski jezuiti a ich pomocníci,  ktorú ukoristil istý pán Randolph od farára z Douglasu,   Ar...

V ranomodernej dobe plnej násilia a hrôz vojny nebola taktiež núdza na rôzne "nadprirodzené" javy. Vzhľadom k tomu, že sa v posledných rokoch množili správy o údajne diablom posadnutých, ustanovila Katolícka Cirkev v roku 1614 takzvané Rituale Romanum , ktorého sa všetci vymetači museli prísne držať. Písalo sa v ňom, že duchovní zaoberajúci sa vyháňaním diabla musia najskôr veľmi starostlivo prešetriť, či v danom prípade ide naozaj o človeka posadnutého alebo iba o chorého na depresiu. Naozaj posadnutý mohol byť človek len vtedy, keď: hovorí viac slov v jemu neznámej reči alebo rozumie niekomu, ktorý s ním touto rečou hovorí, vie o vzdialených alebo skrytých veciach, vykazuje silu, ktorá presahuje jeho vek alebo prirodzený stav a podobne. Teda platí pravidlo, že čím viac znakov tohoto druhu, tým sú znaky posadnutosti diablom istejšie. ( Pokračovanie... )

Kedykoľvek sa naučím niečo nové, hneď uvažujem, či by sa z toho nedalo niečo vyťažiť pre život. Gottfried W. Leibniz (1646-1716) 

Použitie kódov a nomenklátorov jezuitmi, v období 16. až 17. storočia je podrobne popísané jezuitským pátrom J. Wickim, S.J. v článku z roku 1963 uverejnenom pod názvom Die Chiffre in der Ordenkorrespondenz der Gesellschaft Jesu von Igniatius bis General Oliva (ca. 1554-1676) v historickom časopise spoločnosti Ježišovej Archivum Historicum Societatis Iesu. Anno XXXII, Fasc. 63, Ian-Iun. Popisuje v ňom niekoľko kódov a nomenklátorov, nájdených v archívnych fondoch jezuitov v Ríme, ktoré používali v období rokov 1554 až 1676. Uvádza päť druhov šifrových systémov: 1. používajúcich iba niekoľko slov alebo mien; 2. používajúcich iba písmená; 3. zostavených výlučne z čísel; 4. s písmenami a číslami; 5. so slovami, písmenami a číslami; Prvá z tejto triedy obsahuje typicky slovník slov a im zodpovedajúcich kódových ekvivalentov; napríklad "La casa de Herode" znamená "ab hostio monumenti" (Die Chiffre des P. Simao Rodrigues, Anfang Juni 1554). Druhý spôsob zodp...

Šifrovanie je tu s nami veľmi dlho. Všetko to začalo v starovekom Egypte, kde sa používala jednoduchá zámena hieroglyfických značiek, avšak nie za účelom utajenia, ale dodať nápisom určitú vznešenosť. Preto dokonca aj pápeži pociťovali veľmi silnú potrebu využívať kryptografiu.Najstarší príklad kódu sa dá nájsť v korešpondencii, ktorú medzi sebou viedli Vatikán a jeho nunciovia, zostavený po roku 1330. Pozostáva zo zoznamu mien a im zodpovedajúcich kódových ekvivalentov, ktorý spĺňal požiadavku utajenia a jeho výhodou bol skracovanie často sa vyskytujúcich výrazov v listoch. Po nejakom čase sa kódové skupiny stotožnili s jednotlivými slabikami a bola pridaná šifrová abeceda, ktorá umožňovala zašifrovanie slov a mien, nenachádzajúcich sa v zozname kódových výrazov. Štruktúra takýchto nomenklátorov – napoly kódov a napoly šifier – zostávala po celý čas od talianskej renesancie až približne do roku 1850 rovnaká. Najstarší zachovaný zoznam kódov, pomocou ktorého si utajene písali Vatik...

To, čo skutočne múdry človek môže urobiť, je viesť všetko k dobrému cieľu a predsa brať ľudí takých, akí sú. Georg Christoph Lichtenberg (1.7.1742-24.2.1799), profesor matematiky, fyziky a astronómie a zároveň jeden z najuznávanejších nemeckých satirikov

Cryptolysis ,  ars   solvendi   aenigmata   cryptographica ,  est   summun  specimen  humanae   penetrabililatis .  [“Kryptológia, ako  umenie lúštenia kryptografických záhad, je najvyššou ukážkou ľudského umu."] popredný filozof, matematik a najväčší polyhistor svojej doby G. W. Leibniz  kryptoanalytikovi Johnovi Wallisovi, r. 1698, [AIII ,7  p. 759; AI,13, p. 300.]

Príklad Cardanovej mriežky: O dva dni bol poslaný verejnou poštou z Francúzska iný list, tým istým otvoreným spôsobom. Po novinkách o móde pri tamojšom dvore končil nasledujúcimi vetami, v ktorých by nik nebol našiel skryté tajomstvo okrem tých, ktorí poznali k nemu kľúč: "(Kráľ si vezme) tú medicínu vo štvrtok. Jeho Veličenstvu sa vodí lepšie než v poslednom čase, hoci má zažívacie ťažkosti, pretože príliš mnoho je. Madame Maintenon sa má znamenite. V St. Cyre predviedli hru od pána Racina. Vojvoda zo Shrewsbury a náš vyslanec pán Prior, ako vôbec všetka tunajšia anglická šľachta, boli tiež prítomní. (Sprievodné listiny vikomta Castlewooda) odopreli vraj úrady vystaviť, lebo istý zlatník žaloval Jeho Milosť o zaplatenie vaisselle plate  [strieborného riadu] a perlového náhrdelníka, dodaného slečne Meruelovej z Comédie Francaise. Je smutné veru, že sa taká povesť o našej tunajšej mladej šľachte šíri do cudziny (a dôjde do Anglicka). Slečnu Meruelovú poslali do Fort l'Evesqu...

Kapitola V. Moji priaznivci sa zúčastnia na sprisahaní za znovunastolenie kráľa Jakuba II. (...) Boli asi štyri hodiny, keď začul buchnúť dverami kaplánovej izby oproti, ktoré niekto otvoril, a zakašľať nejakého človeka na chodbe. Harry vyskočil v presvedčení, že je to zlodej, alebo v nádeji, že je to azda nejaký duch; otvoril teda rázne dvere svojej izby a videl pred sebou kaplánovu izbu otvorenú, v nej svetlo a akúsi postavu uprostred dymu, ktorý sa valil z izby. "Kto je tam?" vykríkol chlapec plný zmužilosti. " Silentium! " zašepkal človek, vystierajúc ruku, "to som ja, chlapček môj!" a Harry hneď poznal svojho učiteľa a priateľa, pátra Holta. Oblok kaplánovej izby, vedúci na dvor, bol zastretý záclonou a Harry, keď vstúpil do kaplánovej videl, že dym vychodí z horiacej hŕby papierov v kozube. Páter chvatne pozdravil a požehnal chlapca, oduševneného stretnutím sa so svojím učiteľom, a potom pokračoval v pálení papierov, ktoré vyťahoval zo schránky ...

Ako sme videli v predchádzajúcej časti nášho miniseriálu podľa citovaného názoru spisu Canon Episcopi  popieralo sa v ňom reálne konanie extatických letov vzduchom, čo bol značný rozdiel od predstáv prevládajúcich v neskorších storočiach renesancie a humanizmu. Samozrejme aj v tom čase minimálne niekoľko žien muselo naozaj veriť, že skutočne mali takéto schopnosti. Cirkev na toto vo svojom stanovisku ponúkla dve vysvetlenia: jedno, racionálne vysvetlenie, že tieto boli iba púhymi snovými ilúziami; druhé, čo bolo v podstate teologické vyhlásenie o tom, že sa jednalo o ilúzie, vyvolané diablom. V ani jednom prípade neboli takéto ženy úplne nevinné, pretože zjavne verili v realitu toho, čo bolo v skutočnosti len iluzórne a otvorene hovorili o ich výletoch a týmto spôsobom sa prepožičiavali pohanskej bohyne Diane a diablovi, ktorý stál za ňou. Do tejto miery bolo potrebné potrestať ich hriech. Ak sa chceme bližšie pozrieť na to, aký bol skutočný postoj stredovekej cirkvi k škodlivej m...

V predchádzajúcej časti sme skončili pri Canon Episcopi , poďme si teda odcitovať príslušnú pasáž, ktorá odráža explicitne postoj cirkvi k čarodejniciam, platný až do 12. storočia: "Existujú zločinné ženy - zvedené predstieraním a našeptávaním satana -, ktoré veria a doznávajú, že v noci spolu s pohanskou bohyňou Dianou alebo Herodias a spolu s nespočítateľným množstvom iných žien tajne a vo všetkej tichosti jazdia na istých zvieratách cez zeme mnohých pánov, poslúchajú Dianu ako svoju vládkyňu a sú jej počas určitých nocí k službám. Tieto ženy si však svoju nešťastie prinášajúcu zvrátenosť nenechali pre seba. Tak sa stalo, že sa mnohí ľudia, oklamaní falošnou domnienkou, že tieto veci sú pravdou, odvrátili od pravej viery a oddali sa pohanskému bludu, keď usúdili, že okrem boha existuje ešte iná nadpozemská moc. Preto sú kňazi povinní obciam, ktoré sú im zverené, z kazateľníc dôrazne vštepovať, že to všetko je klam a mámenie, ktorý nepramení z ducha božieho, ale od zlého. Satan...

Viera v mágiu nebola zvláštnosťou neskorostredovekého alebo ranomoderného európskeho kresťanstva. Môžeme ju nájsť vo všetkých predindustriálnych spoločnostiach. Napríklad v Nemecku, napr. v bavorskom ľudovom práve, ktoré pochádza zrejme z 8. storočia, sa ustanovuje, že ten, kto kúzlami poškodí susedovi úrodu, musí zaplatiť dvanásť šilingov. A na inom mieste sa hovorí, že dokonca štyridsať šilingov musí zaplatiť ten, kto čarovaním (nech už akýmkoľvek spôsobom) "odprevadí zo sveta" koňa alebo dobytok. Uhranutie alebo začarovanie vtedy teda nebolo zrejme ničím zvláštnym. Avšak všetkým veriacim bolo od počiatku jasné, že existujú zvláštni bohovia a tí - nech už to boli bohovia alebo duchovia - boli buď výkvetom dobra alebo zla. Že je to historicky doložiteľné, ukazuje aj jeden príbeh. Jedna z franských kráľovien dynastie Merovejcov (vládli od 5. až do 8. storočia), Fredegunda, obvinila okolo roku 582 prefekta Mummolusa, že čarovaním usmrtil jedného z jej synov. A keď potom pri ...

"To, že je v dnešnej dobe upaľovaných toľko čarodejníc, pochádza prinajmenšom od toho, že nekonečne mnoho pisálkov píše o ženách tak necudne, všetky dohromady ich ohovára ako bytosti zlé, jedovaté a diabolskej povahy a chvastajú sa potom tým, že ako obludy a čarodejnice je upálených neporovateľne viac žien než mužov, následne muži sú od prírody lepší, ne tak jedovatí, lstiví a vychytralí. Kvôli tomu potom ľudia, ktorí na takých pisálkov dajú, sa nechajú proti ženám poštvať, a keď sú ženy upaľované, hovoria: Deje sa im po práve, sú pekelné a záludné ako diabli." Výrok neznámeho kňaza z roku 1593

Na rozdiel od známeho švajčiarskeho reformátora Ulricha Zwingliho , jeho najvernejší žiak a nástupca Heinrich Bullinger , ktorý stál na čele zwingliánskej cirkvi v Zurichu v rokoch 1531-1575 holdoval dokonale extrémnej viere v čarodejnice. Písal o tom v roku 1571 v traktáte Proti zakázaným umeniam (nem. Wider die verbotenen Kunste ). A napísal v ňom mimo iného toto: "Čarodejníkmi sú tí, ktorí uzatvárajú dohodu a zväzok s diablom, upíšu sa mu, zbavia sa boha i pravej viery, aby s čertovou pomocou mohli robiť divy, páchať škody...Čarodejnice zapierajú boha a pravú vieru, zaväzujú sa slúžiť diablovi, po zrieknutí sa svätého krstu, obdržia na svojom tele od diabla kúsanec alebo iné znamenie; ten potom s nimi prevádzkuje roztopašné hry, združuje sa s nimi a uzatvára svadbu, usporadúva hostiny a tanečné zábavy, súloží s nimi a je hrozné hovoriť o ďalších jeho prekliatych činoch. S jeho prispením pôsobí škody plodinám na poliach, okrem toho ľuďom aj dobytku, ako to bolo mnoho...

Čary treba trestať podľa starozákonného ustanovenia /Exodus 22, 18/ ako ťažký zločin smrťou. Biblia nás teda jasne učí, že čarodejnice existujú a preto musia byť vyhubené ohňom ... tento zákon Boží je univerzálnym zákonom.  Ján Kalvín

Na začiatku bol hrozivý príbeh krvavého zverstva, spáchaného v susedstve benediktínskeho opátstva Sv. Štefana blízko Freisingu v Bavorsku. V tom čase bola biskupská stolica Freisingu uprázdnená kvôli voličskému sporu a tým pádom tu nebolo účinnej cirkevnej autority. K tomuto hroznému krviprelievaniu došlo nasledovne: "Obyvatelia Vottingu (dediny na úpätí hory Sv. Štefana) boli hnaní závisťou a rozpálení diabolskou zúrivosťou voči trom úbohým ženám, ktorých podozrievali, že boli travičkami, zodpovednými za zničenie úrody a zabitie ľudí. Preto sa ich hneď a zaraz zmocnili násilím, ešte keď boli v posteli a podrobili ich testu vodou, pomocou ktorého ale nedokázali ich vinu. Tak ich kruto zbičovali a pokúšali sa z nich násilím vymámiť priznanie k istým zločinom, ktoré im neprávom predhadzovali, ale nepodarilo sa im to. Takže potom odišli k ľuďom vo Freisingu a spôsobili, že Rudolf a Konrád (pravdepodobne miestni šľachtici) zvolali zhromaždenie ľudu. A tento dav zaútočil na ženy, uvä...

Je hlúpe myslieť si, že sa ženy a muži môžu skrývať v mrakoch a vyvolávať krupobitie, aby všetko zničili. Liselotte Falcká (1652 - 1722) vojvodkyňa Orleánska a švagriná francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.

Vyvolávajú búrky, ktoré v širokom okolí ničí domy a pole. Svojimi čarodejnými šípmi spôsobujú, že ľudia pajdajú a nikto im nemôže pomôcť. Taktiež sa potom nachádzajú kosti, vlasy, uhlie a tak podobne... takže sa právom hovorí: Kam čert nemôže, tam nastrčí svoju ženskú, čarodejnicu. Martin Luther 

Čarodejnice je potrebné zabíjať, pretože sa dopúšťajú krádeží, manželskej nevery, lúpeží a vrážd. Niektoré pohŕdavo hovoria, že niečo také by nemohli robiť. Ale áno - dozaista mohli. S pomocou diabla páchajú veľké škody. Martin Luther

Ex 22, 17: Preklad hebrejského textu: Čarodejnicu nenecháš nažive. Preklad gréckeho textu: Čarodejníkov nenecháte nažive. Podobný text v Lv 19, 26 zakazuje všetky ostatné typy mágie a čarodejníctva. Na SBV (Starovekom Blízkom Východe) sa spôsoby konzultovania s nadprirodzenými bytosťami delili na dovolené a zakázané. Toto delenie záviselo od náboženských zvykov. Tak napr. termín čarodejníctvo, hebr.  כשף  , akk. kaššápu , sa nachádza tak v bibl. textoch (porov. Dt 18, 10; Mal 3, 5), ako aj v MAL (Middle Assyrian Laws, Stredoasýrske zákony) A 47. V oboch prípadoch je to zakázaný spôsob konzultovania s vyššími bytosťami. Naopak, iné praktiky ako vyvolávanie duchov, čítanie z pečene, astrológia a pod. boli v SZ zakázané, ale v Mezopotámii dovolené. Hebr. výraz prekladaný ako čarodejnica , sa napriek zaužívaným prekladom zrejme vzťahuje na činnosť všetkých foriem čarodejníctva, a nie na osobu, ktorá ich praktizuje (Strenková 2011, 30-47). Z tohto pohľadu je podľa d...