katkryptolog

Je to príbeh ako z kníh Dana Browna, príbeh o talianských stredovekých dvoroch, špiónoch, intrigách a v samotnom srdci tohto rozprávania je mimoriadny židovský učenec,  Abraham Ben Mordecai Farissol. Farissol, ktorý žil v rokoch 1469 až 1528, bol autorom významného rukopisu s názvom Iggeret Orhot Olam  alebo Traktát o cestách okolo sveta . 10. júla tohto roku sa bude v aukčnom dome Sotheby v Londýne dražiť Farissolova práca, jediná ktorá sa nachádza v súkromných rukách a známa ako prvý rukopis v hebrejčine, zmieňujúci sa o Amerike a o možnosti, že domorodí američania by mohli byť jedným zo stratených izraelských kmeňov. Dr Timothy Bolton, špecialista na stredoveké rukopisy v Sotheby, len ťažko dokáže skryť vzrušenie z rukopisu, pravdepodobne napísanom v r. 1524. Na svete existuje len päť známych kópií Farissolovho rukopisu - jeden v Oxford, jeden v Budapešti, jeden v Parme a jeden vo Florencii - ale napríklad ten v Sotheby je jediný o ktorom historici vravia, že obsahuje ...

 „Začalo to v 40-tych rokoch 18.storočia (1740) za vlády cárovnej Alžbety založením Čierneho kabinetu (Black Chamber) v St. Peterburgu v rámci poštového úradu, ktorého úlohou bola perlustrácia, t.j. otváranie a čítanie (vrátane kryptoanalýzy a prekladu) diplomatických ako aj osobných listov. Špecialisti, aby ich otvorili a rozlomili, podkladali pod voskové pečate horúce drôty, iní podľa potreby falšovali pečate. Jedným z najtalentovanejších šéfov tohoto oddelenia, Christian Goldbach, je známy z histórie matematiky tým, že bol stimulom pre ďalšie práce Fermata a Eulera. Alžbeta venovala zvláštnu pozornosť práci čierneho kabinetu, všetka zachytená korešpondencia sa dostávala k nej a ona ju využívala pri rozhodovaní v záležitostiach politiky. V rokoch 1913-14, keď táto organizácia fungovala ako zvláštne oddelenie Ministerstva zahraničných vecí a telegrafné spojenie umožňovalo ľahšie získavanie správ, desiatky zamestnancov v ňom čítalo 2939 zach...

Rozhovor s Anatolijom Klepovom pre noviny Red Star – Červená hviezda Ministerstva Obrany RF na tému Kryptografia v histórii a súčasnosti Ruska , 4.februára 1995, reportér V. Gusev: R: Bola kryptografia jednou z tajných nástrojov práce ruskej kontrarozviedky? K: Zo začiatku, skôr než začneme, musím podotknúť, že prvé kurzy kryptografie boli v sovietskom Rusku organizované krátko po októbrovej revolúcii na popud samotného V. I. Lenina. Ako vieme, boľševici zdokonalili umenie tajného písma tak, že z neho utvorili vedu skutočne zložitých komplexných šifrovacích systémov, ktoré využívali na ochranu svojej straníckej korešpondencie v obdobiach ilegality. R: Takže korene tejto tajnej vedy ležia hlboko v histórii dávnych storočí pred VOSR z roku 1917? K: Presne. V jednom z najstarších ruských rukopisov s názvom „Proglas“, ktorý bol napísaný náboženskými hodnostármi asi pred 700 rokmi, sa na jeho konci nachádza zakódovaná fráza. V...

" Chaocipher -slov. Chaotická šifra", tak nazval John F. Byrne (narodený 11. februára 1880 - zomrel v apríli 1960) šifrovací systém, ktorý navrhol v roku 1918. Byrne, ktorý sa narodil v Írsku, bol blízkym priateľom známeho spisovateľa Jamesa Joyceho a bol človekom, u ktorého bol len mizivý predpoklad, že objaví odolný kryptosystém. Od doby jeho objavu až do svojej smrti sa neúnavne a vášnivo pokúšal zaujať vlády a organizácie, aby adoptovali jeho systém. Nanešťastie však jeho systém tými, ktorých s ním oboznámil, nebol braný vážne. Z veľkej časti dôvodom tohto prístupu bolo Byrneho neustále odmietanie poskytnúť najznámejšiemu americkému kryptológovi Williamovi F. Friedmanovi štandardný počet a typ testovacích depeší, ktoré sa požadujú od každého vynálezcu šifier, ktorý ich ponúka armádnym zložkám USA. V roku 1953 Byrne publikoval svoju autobiografickú knihu pod názvom " Silent Years - slov.  Tiché roky ". Kniha obsahovala mnohé zo spomienok na Jamesa Joycea , ...

Príspevok z veľmi zaujímavej konferencie, konanej  minulý rok v Prahe pod názvom Secret of Ciphers (Tajomstvo šifier): History of Czechoslovak Army Solutionists in the Times of the Cold War (História čs. armádnych lúštiteľov v dobách studenej vojny) Jiří Janeček Abstrakt Lúštiteľská služba v Československej ľudovej armáde, Šifry používané vojenskou spravodajskou službou plukovníka Moravce v Londýne v rokoch 1939 - 1945, Organizácia armádnej lúštiteľskej služby po roku 1945, Nástup  nového režimu  k moci, reorganizácia v roku 1957, Matematika a počítače v lúštení - začiatok v roku 1963 (počítače ELLIOT 803-B, EPOS, MINSK-22, ZPA-600, HEWLETT PACKARD 9845-B + floppy disk, snímač DP S-1500, dálnopis TRANSTEL), Niekoľko kuriozít o lúštení.

História odposluchu sa začína v stredoveku, zvedavci zvyčajne používali zvieracie rohy alebo klasiku - šálku na stenu. „Tvrdí sa, že telefónne odposluchy fungovali už za Prvej republiky. Dokonca počas prvej svetovej vojny bola Maffia napojená na telegrafické alebo telefonické linky, ktoré viedli z Prahy do Viedne. Vtedy vznikla aj rádiorozviedka. Najvýznamnejší prípad sa udial počas bitky pri Tannenbergu, keď Nemci odpočúvali ruské bezdrôtové telegrafné depeše, ktoré Rusi nanešťastie viedli v otvorenej reči,“ vysvetľuje Mgr. Daniel Povolný, historik z Vojenského historického ústavu v Prahe. Šifry a kódy sa používali aj neskôr. Mnohým je určite známe, že Američania počas druhej svetovej vojny využívali na utajenie reč Indiánov z kmeňa Navajo, ktorej nikto nerozumel. A pri otvorenej reči sa zasa používali dohodnuté termíny. Vráťme sa však k pokazenému telefónu. Mlynář sa susedke ponúkol, že sa ho pokúsi opraviť. Keď sa v ňom hrabal, všimol si, že pri dverách na mieste, kde drôt mizne v ...

5.března 1918 byla zavedena německá šifra ADFGVX, která kombinuje substituci a transpozici. Už 2.června se ji však podařilo francouzskému kryptoanalytikovi Georgovi Painvinovi rozlousknout. Francouzi byli v té době nejvýkonnější kryptoanalytici, což bylo ještě v důsledku jejich zdrvující porážky v prusko-francouzské válce. Pečlivě vytvořené týmy kryptoanalytiků se denně potýkala s obrovským množstvím zpráv zachycených rádiem, na rozdíl od Němců, kteří vstoupili do války bez toho, aby měli jakýkoli útvar vojenské kryptografie. Teprve roku 1916 zřídili organizaci Abhorchdienst - zaměřenou na odposlech nepřátelských depeší. Šifra ADFGVX připomíná Polybiův čtverec (obrázek nahoře) o mřížce 6x6 polí, které vyplníme náhodně 26 písmeny a 10 číslicemi. Každý řádek a sloupec mřížky je identifikován jedním ze 6 písmen: A, D, F, G, V a X. Při šifrování se postupuje následovně: V mřížce najdu písmeno, které chci zašifrovat např. "u" a nahradím ho pozicí jeho místa v řádku a sloupci mříž...

Rozhodně si nelze myslet, že Polybiův čtverec byl dávno smeten časem a zapomenut.  Marie Antoinetta ho kupříkladu používala na zašifrování důležitých vzkazů. Její čtverec byl ale obohacen o nulové symboly. V 19. století byl čtverec inovován tak, že se odesílatel i příjemce dohodli na kódovém slově, které se zapsalo (zpravidla do prvního řádku tabulky) a dále se tabulka doplnila zbytkem abecedy. Na tomto místě ale musím uvést, že i když Polybiův čtverec přešel různými obměnami, pořád jde o substituční šifru, v níž jsou sice symboly nahrazeny dvojicemi čísel, ale to je nechrání před rozluštěním s pomocí frekvenční analýzy. Viac na: Šifry a odesílání zpráv - I.část

Za najstarší doklad používania šifier a kódov vo svete,  objavujúci sa v dobách vrcholného stredoveku, a to konkrétne v benátskych archívoch  bola zrejme  slabá politická kryptografia v podobe substitúcie samohlások bodkami alebo krížikmi v niekoľkých roztrúsených slovách. A ďalej systém krátkeho zoznamu mien používaný v pápežskej kúrii v prvej polovici XIV. storočia a prv spočíval v zámene niektorých slov inými, dohovorenými. Tak napríklad miesto " guelfovia " sa písalo " Synovia Izraela ", miesto " ghibellíni " - " Egypťania ", miesto " Rím " - " Jeruzalem " atď."  Doposiaľ sa za prvý dochovaný doklad o požívaní šifier v Čechách považovali listy Majstra Jána Husa z Kostnice z roku 1415. Jeho šifrový systém bol veľmi jednoduchý, šifroval iba samohlásky, a to tak, že ich nahradil písmenom, ktoré ho v abecede nasleduje. Miesto A písal B, miesto E napísal F atď. OKO, ALBATROS by zašifroval jako PKP, BLBBTRMS. Systém je ...

Eduard B. Fleissner , celým menom Eduard Freiherr (slovutný pán, slobodný pán, barón) von Fleissner von Wostrowitz , syn rakúskeho kapitána kavalérie sa narodil 25. januára 1825 v Ľvove (nem. Lemberg), v súčasnosti najväčšom meste západnej Ukrajiny, toho času súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Po dôstojníckom štúdiu na známej Tereziánskej vojenskej akadémii vo viedenskom Novom meste (nem. Wiener Neustadt, nachádzajúceho sa 50 km južne od Viedne), založenej v roku 1752 cisárovnou Máriou Teréziou a aj v súčasnosti stále aktívnou akadémiou pre rakúskych dôstojníkov, v roku 1847 sa stal podporučíkom c. a k. rakúsko-uhorskej armády. Neustále bol povyšovaný a nakoniec v roku 1870 dosiahol post veliteľa školy pre brigádnych veliteľov a neskôr v roku 1872 sa stal veliteľom divízie. V roku 1874 odišiel do výslužby a presťahoval sa do Viedne, kde neskôr aj dňa 29. apríla 1888 zomrel. Počas svojho pôsobenia ako veliteľ rozličných vojenských jednotiek a najmä ako učiteľ na škole pre veliteľov br...

Otec Christiana Goldbacha  (1690-1764) bol protestantským pastorom v meste  Königsberg (Kráľovec, Kaliningrad). Goldbach tu vyrastal a navštevoval aj miestnu univerzitu. I keď sa tu stretol s matematikou, ale vo veľkej miere študoval právo a medicínu. V roku 1710 sa vydal na dlhú cestu po Európe, počas ktorej sa stretával s poprednými vedcami tej doby. V Lipsku v roku 1711 sa stretol s Gottfriedom W. Leibnizom  a neskôr vzájomné styky udržiavali pomocou listovej korešpondencie. Na svojich cestách v Londýne a v Benátkach sa stretol so známymi matematikmi rodiny Bernoulli, Mikulášom a Danielom a De Moivrom. Diskutovali o matematických problémoch spojených s nekonečnými radmi. V roku 1724 sa nakoniec vrátil do rodného Kráľovca, kde sa stretol s dvomi významnými predstaviteľmi vedeckého a spoločenského života, Georga Bilfingera, filozofa a štátnika a Jacoba Hermana, matematika, ktorí boli iniciátormi založenia Ruskej akadémie vied podľa nemeckého vzoru (čo bol Leibnizov nápa...

Hoci Írsko bolo malou krajinou, írske diplomatické kódy zaujali pozornosť  Pers Z  nemeckého ministerstva zahraničných vecí a Goeringovho Forschungsamt-u. Tieto dve organizácie boli v II. svetovej vojne schopné  lúštiť írske kódy. Írska republika používala pre svoje diplomatické spoje britský vládny telegrafný kód, päťpísmenný, jedno-časťový, systém pozostávajúci z 84000 kódových skupín. Tento bol používaný bez šifrovania pre správy nízkej úrovne a prešifrovaný pre oveľa dôležitejšiu šifrovú prevádzku. Nemci dokázali ukoristiť kópiu vládneho telegrafného kódu v Bergene v roku 1940. Sekcia Pers Z, ktorá bola zodpovedná za írske kódy bola skupina vedená Dr. Ursulou Hagenovou. Táto pokrývala Anglicko, Írsko, Španielsko, Portugalsko a Latinsko Americké krajiny. Technická asistentka (Wissenschaftliche Hilfsarbeiterin) Dr. Ursula Hagen sa narodila  23.  marca 1901. Vstúpila do Pers Z S  1.  októbra 1922 a od roku 1939 (a počas roku 1945) bola šéfkou...

Konečné debaty o čarodejníctve v katolíckej Európe sa začali po škandalóznom verejnom príhovore jezuitu Georga Gaara pri príležitosti konania aktu upálenia čarodejnice vo Würzburgu. V roku 1749 bola sedemdesiatročná podpriorka kláštora vo Unterzelli Maria Renata Singerin, sťatá a jej telo spálené na hranici. Na pozadí boli ako bolo príznačné v prípadoch posadnutia diablom skupinová dynamika ženského konventu a mentálne narušená osoba, ktorá sama seba dobrovoľne označila za čarodejnicu. Autority síce pociťovali ťažkosti s jej prípadom, keďže mnohí sa zhodovali na tom, že má narušenú psychiku, ale jej usvedčenie bolo napokon deklarované ako vec princípov a prívrženci tvrdej línie tak získali svoje víťazstvo. Samozrejme reakcia bola celkom nečakaná: Talianskí intelektuáli tento prípad zobrali ako príležitosť začať veľkú debatu o čarodejníctve. Opát Girolamo Tartarotti, člen Ríšskej akadémie vied v Roverete (vtedy pod rakúskou správou), vysmial barbarského nemeckého jezuitu Gaara vo svoj...

Carpzov, jeden z najväčších a najvplyvnejších nemeckých juristov , má nelichotivú reputáciu ako krutý perzekútor čarodejníc. Carpzov sa narodil do slávnej dynastie saských právnikov vo Wittenbergu; jeho otec, Benedikt (I), bol profesorom na univerzite a kancelárom vo elektorálnom Sasku. Na formačnej veľkej ceste po Taliansku , Francúzsku a v Anglicku, sa  Carpzov  mladší oboznámil s novými tendenciami v jurisprudencii, najmä v talianskej právnickej literatúre šestnásteho storočia. V Jene v rokoch 1616–1617 navštevoval prednášky profesora práva Theodorika, ktorého  vo svojich neskorších prácach  často citoval. Carpzov sa stal členom známeho Schöppenstuhl  (v horno nemeckom dialekte,  Schöffenstuhl ) v Lipsku, ktorý bol svojou povahou apelačným súdom na ktorý sa súd v prvej inštancii obracal zasielaním spisových akt z prípadu a následne prijímal jeho rozhodnutie. V tej istej dobe bol súčasne profesorom práva na Univerzite v Lipsku a sudcom na apelačnom súde...

Sovietsky zväz používal počas II.svetovej vojny veľké množstvo 2,3,4 a 5-číselných kódov rozličného typu. Tieto boli všetko ručné systémy. Ak prišlo na strojové šifry v roku 1941 v službe využívali tri odlišné stroje  off-line šifrovací stroj K-37 ‘Krystal’ a šifrovacie ďalekopisy M-100 a B-4. K-37 bol kópiou Hagelinu s ozn. B-211 so znakmi azbuky na klávesnici. Podľa cryptomuseum.com  pred vypuknutím II. svetovej vojny bol Boris Hagelin prinútený (švédskymi vládnymi predstaviteľmi) predať dva takéto modely B-211 ruskej ambasáde. Rusi prevzali návrh a stroj okopírovali. V tom istom čase previedli maticu typu 5 x 5 na 5 x 6, aby ju tak prispôsobili väčšiemu počtu znakov. Tým dosiahli možnosť použitia 30 písmen azbuky. Podľa veľmi zaujímavého článku uvedenom na agentura.ru  ich výroba začala v Leningradskej továrni č. 209 v roku 1940 a od leta roku ’41 bolo v prevádzke zhruba 150 strojov K-37. Nemcom sa v roku 1941 podarilo ukoristiť jeden s...

Prvé uvedenie tabuľky s recipročnou abecedou používanej s heslom, ktoré má značnú dĺžku sa často spája s menom renesančného filozofa prírody Giambattistu Della Porta . Avšak táto šifra bola publikovaná už o desať rokov skôr v malej brožúrke nenápadného šľachtica známeho pod menom Giovan Battista Bellaso . Bellaso sa narodil v meste Brescia roku 1505, vo významnej patricijskej rodine. Jeho otec sa volal Piervincenzo, významný brescijský patricij, od 15. storočia vlastniaci v ňom dom a prímestské panstvo v štvrti Capriano v susedstve nazývanom Felini Belasi (Bellasove stohy), vrátane kaplnky Svätej Trojice. Študoval na univerzite v Padove svetské právo a titul získal v roku 1538. Ako študent šifrovania sa zmieňuje o ďalších podobných nadšencoch a to o biskupovi Antoniovi Eliovi (1506-1576, pochádzal z Capodistrie, bol sekretárom pápežov Pavla III. a Pavla IV., biskupom z Puly a vikárom baziliky sv. Petra (1559) rovnako aj zakladateľom úradu tajomníka pre šifry. Jeho prezývka znela Anton...

Moc zotročuje. Túžba ovládať, posadnutosť mocou je na akejkoľvek úrovni druh šialenstva. Spaľuje dušu, mätie ju, činí ju falošnou. I keď niekto túži po moci "v mene dobra", predovšetkým keď niekto túži po moci "v záujme dobra". Pokušenie moci je to najdiabolskejšie, čo na človeka môže dopadnúť, keď sa ju Satan odvážil ponúknuť dokonca aj Kristovi. U neho neuspel, ale podarilo sa mu zviesť jeho vikára. Pápež Celestín V. (1294)

Cirkevný historik Antonio Lombatti tvrdí, že v stredoveku sa vyskytovali mnohé falošné plátna, ale väčšina z nich bola neskôr zničená. Vraví, že aj samotné Turínske plátno – znázorňujúce obraz bradatého muža a uctievané po stáročia ako plátno do ktorého bol zabalený Kristus – ako sa zdá pochádza z Turecka pred približne 1300 rokmi po ukrižovaní. Lombatti, pôsobiaci na Università Popolare v talianskom meste Parma cituje prácu francúzskeho historika z 19. storočia, ktorý skúmal zachované stredoveké dokumenty. “Turínske plátno je iba jedno z mnohých pohrebných látok, ktoré sa vyskytovali v kresťanskom svete počas stredoveku. Existovalo ich prinajmenšom 40,” hovorí Lombatti. Zdroj:  The Turin Shroud is a fake… and it’s one of 40: Historian claims linen cloths were produced 1,300 years after crucifixion

Ďalšou historickou obžalobou kresťanov, s ktorou som sa stretol bolo zničenie  knižnice v Antiochii, ku ktorému malo údajne dôjsť v roku 364.  Vinníkom za jej vypálenie mal byť cisár Flavius Jovianus, ktorý mal  dať k tomu pokyn. Avšak tento naozaj barbarský čin je stále zahalený pláštikom tajomna a zdá sa pochybným. Na stránke, ktorá uvádza mená a podrobné životopisy rímskych cisárov   je založená na historických prameňoch sa uvádza: "Samozrejme v Antiochii, kde Jovian strávil koniec septembra, celý október a začiatok novembra Ján z Antiochie (fr. 181, Müller FHG IV, 606-607 = Eunapius fr. 29.2, Blockley) uvádza obvinenie, že cisár z popudu svojej ženy, dal spáliť chrám, ktorý dal postaviť Hadrián a ktorý Julián mal dať prestavať na knižnicu. Či tento pravdepodobne nepodložený príbeh mal znamenať pohanský výpad alebo kresťanský kompliment je ťažké povedať." Historik Josef Češka, uznávaný odborník na neskoré antické obdobie rímskej ríše a negatívn...

V diskusii som sa stretol s tvrdením, že kresťanský cisár Theodosius v roku 380 v tzv. solúnskom edikte nazval všetkých okrem kresťanov-katolíkov " dementnými šialencami " a na iných stránkach k tomuto dodávajú, že nariadil nech sú " najprv potrestaní božou odplatou a potom trestom z našej vlastnej iniciatívy ". Toto však nie je celé jeho nariadenie, nie je ani z uvedeného jasné, na koho sa obracalo a komu bolo určené. Často sa objavujúci preklad tohto nariadenia, ako sa dá nájsť na populárnych stránkach "Nariaďujeme, nech tie osoby ktoré budú nasledovať tento zákon príjmu meno katolícki kresťania. Zvyšok samozrejme ktorých považujeme za dementných a šialených, budú zotrvávať v hanbe heretických dogiem, ich miesta stretnutí by sa nemali nazývať kostolmi a mali by najprv byť zasiahnutí božou pomstou a následne trestaní z našej vlastnej iniciatívy, ktoré budeme ukladať v súlade s božou spravodlivosťou." Samozrejme oveľa jemnejší a vyváženejší preklad d...

V predcházajúcom článku o šifrovacom stroji M-209   bola zmienka o kóde USA s ozn. TELWA.  Reinold Weber, člen NAAS 5 vo Francúzsku popísal lúštenie tohto kódu vo svojom interview  s Klausom Schmehom . Kód TELWA bol telegrafným kódom ministerstva obrany USA , vydaným v roku   1942 (SIGARM). Predchádzajúca verzia bola WDTC, vyd. v r. 1938 (SIGRIM). [Zdroje: EASI zv.4, s. 158 a EASI zv.1, s.5] Niektoré detaily o týchto kódoch sa nachádzajú v rôznych správach TICOM: Zo správy  CSDIC/CMF/Y 40 - 'Prvé detailné vyšetrovanie o správe o Barthelovi Thomasovi’, s. 4-5 II. AC1 Toto bol administratívny kód armády USA, bez žiadnej strategickej hodnoty. Spojenie v tomto kóde bolo vysielané pevnými stanicami WT  USA  a zahraničnými základňami. Kód bol 5-písmenný, s približne 60000 skupinami, každá stránka obsahovala 90 skupín. Boli tu kódové skupiny pre kompletné frázy, ale tieto neboli používané veľmi často, PW sa domieval že operátori zistili ...

Prehľad Maďarsko, napriek tomu že bolo malou uzavretou krajinou malo počas II. svetovej vojny efektívnu kryptologickú službu. Táto služba spadala pod oddelenie X druhej divízie  Generálneho štábu. Bolo situované v budove Ministerstva obrany v Budapešti. Oddelenie bolo počas 20-tych rokov 20. storočia až do polovice 30-tych rokov vedené plukovníkom Kabinom. Potom prevzal vedenie plukovník Pokorny a nakoniec  plukovník von Petrikovic. Sila oddelenia bola okolo 35-50 ľudí. Dôraz sa kládol predovšetkým na kódy Juhoslávie, Bulharska, Turecka, Rumunska a Talianska. Ich poprední kryptoanalytik Titus Vass a bol priradený na turecké kódy. Ich úspechy boli založené nielen na kryptoanalýze ale taktiež na krádežiach kódov. Podľa nemeckých správ Maďari zachycovali väčšinou diplomatické správy pochádzajúce z Balkánu a mali dobré výsledky pri tureckých a bulharských kódoch. Spolupracovali s OKW/Chi od 20-tych rokov 20.storočia na talianských správach ale neskôr svoj zámer rozšírili ti...