katkryptolog

Zmienil by som sa o knihe Ludwiga Heinricha Hillera, ktorá sa nazývala Mysterium artis steganographicae novissimum z roku 1692 a na 478 stranách podáva návod k lúšteniu akejkoľvek správy, a to nielen, keď je zapísaná šifrou, ale tiež latinsky, nemecky, taliansky alebo francúzsky, a to na základe štatistického výskytu písmen a dvojhlások v jednotlivých jazykoch.

Procesy  s  bosorkami  patria  k nešťastným  kapitolám  v ľudských  dejinách.  To,  čo  racionálne zmýšľajúci človek dneška pokladá už za nepochopiteľné či nezmyselné, dávalo pred niekoľkými storočiami  vysvetlenie  na  mnoho  otázok.  Honby  na  čarodejnice  poskytovali  istú  satisfakciu  na nevysvetliteľné  a neraz  tragické  udalosti  či  javy,  ktoré  boli  pre  vtedajšieho  nevzdelaného,  ale často  len  ustrašeného  či  sfanatizovaného  človeka  záhadou.  Bosoráctvo  sa  v sociálnoantropologickom zmysle definuje ako ideológia vysvetľujúca pohromy, ktoré stíhajú ľudstvo“, alebo ako  „inštitúcia  regulujúca  spoločenské  konflikty“.  Pri  viere  v bosoráctvo  sa vychádza z premisy,  že  všetky  pohromy  spôsobujú  n...

Tanner, ako jeden z najváženejších katolíckych teológov v Nemecku, bol taktiež dôležitým kritikom honov na čarodejnice. Narodil sa v Innsbrucku (Tyrolsko) a jezuitom sa stal v roku 1590. Po štúdiách rétoriky a teológie v Dillingene a Ingolstadte (Bavorsko) sa Tanner v roku  1603  stal profesorom scholastickej teológie v Ingolstadte. Odhliadnuc od krátkeho pobytu na univerzitách vo Viedni a Prahe a v jezuitskom konvente v Halle v Tyrolsku, zvyšok svojho života vyučoval a prednášal v Ingolstadte. Keď Tridsať ročná vojna v roku   1632  zasiahla aj  Bavorsko   Tanner sa pokúsil utiecť do Tyrolska ale po ceste náhle zomrel. Tanner publikoval dvadsať kníh, z ktorých väčšina bola známa ostrými výpadmi voči protestantizmu a bola namierená proti všetkým nepriateľom jezuitského rádu. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo prijatie španielskej molinistickej teológie na sever od Álp. V jednom z dvoch svojich pojednaní o astronómii Tanner blahoželal Galileimu ako...

V roku 1690 sa objavila zaujímavá útla brožúrka. Jej autorom bol profesor matematiky v Paríži, Claude Comiers d'Ambrun  (okolo 1600 - 1693), ktorý písal o mnohých témach, vrátane kabalistických výkladov, zostavovaní kalendárov, medicíne, geológii, kométach a kryptografii. Bol slepý a dostatočne pyšný na to, aby hlasite poukazoval na svoje úspechy. Comiers poprvýkrát publikoval svoje výsledky v časopise Mercure Galant , v troch jeho vydaniach: a to v septembrovom, októbrovom roku 1684 a vo februárovom roku 1685.  Narodil sa v Embrune vo francúzskych Alpách, na začiatku 17. storočia. Presný dátum nie je známy. Okolo roku 1684 náhle oslepol a dostával kráľovský dôchodok, preto v rámci knihy používal ako vzor správu v znení Comiers avevgle Roial = Comiers, kráľovský slepec  a vydavateľ v úvode píše, že vedec Mr. Comiers, hoci slepý a prenasledovaný nešťastím, pokračuje v práci a neúnavne ukazuje svetlo svojho ducha.  Comiers na úvodných stranách svojho spisku sa vra...

Ako píše kronikár Bell vo svojom diele " Unknown London ", hlásil sa jedného dňa u Thurloea neznámy návštevník, ktorý sa obával odhaliť svoje meno. Vyžiadal si rozhovor medzi štyrmi očami a povedal mu: "Sir, strácate neuveriteľné množstvo času s vaším Black Chamber . Nechávate v ňom opisovať rozlúštené listy, čo vyžaduje veľké množstvo osôb a času. Ak mi zveríte jeden z týchto listov a necháte ma s ním osamote, dodám vám kópiu nerozoznateľnú od originálu. Písmo po niekoľkých hodinách síce opäť zmizne, ale Vy budete mať dostatok času, aby ste si korešpondenciu prečítal a podľa vášho štýlu vyhodnotil..." Thurloe sa so Samuelom Morlandom, tak znelo meno neznámeho, ktorý objavil spôsob kopírovania, tajne dohodol. Vynálezca pracoval od tej doby iba pre šéfa tajnej služby. S jeho pomocou mohol Thurloe zabrániť, aby Cromwell otvoril otrávený list, ktorý mu poslal ktosi z Francúzska. Vďaka Morlandovi sa mimo iného podarilo rozdrtiť spiknutie Johna Packingtona, ktorý do A...

Je ešte mnoho nepoznaného v dejinách. Medzi takéto tajomstvami opradené skutočnosti patria aj osoby a obsadenie anglického Black Chamber  (Tajného kabinetu). Jedným z neúnavných otváračov listov a lúštiteľov ich obsahu a falšovateľov pečatí  " uší, očí a úst britského impéria " bol  Samuel Morland (1625-1695), súčasník Johna Wallisa . Líniový drevorez pod názvom: Samuel Morlandus Eques Auratus & Baronettus nec non Camerae Privatae Generosus. Nápis na zvitku: DEGLI AMICI GUARDIMI DIO (Bože ochráň ma pred mojimi priateľmi). Uverejnené na frontispise pojednania The Description and Use of two Aritmethick Instruments, rok vydania 1673 Okrem toho, že - hoci bol isto menej dôvtipným ako Wallis, ktorý sa staral o najťažšie materiály - pracoval s ním ako kryptoanalytik v tajnej miestnosti pripojenej k poštovému úradu, na ktorý dohliadal Thurloe, šéf tajnej služby (tajná miestnosť vedľa poštového úradu mala svoj vlastný, súkromný vchod. Wallis, istý Isaac Dorislaus a Mor...

List pápežského internuncia "Albaniho" Edwardovi Colemanovi. (George Treby) Collection of Letters ... relating to the Horrid Popish Plot , London 1681, p. 25 a p. 121. Hoci tu použitá šifra je mimoriadne jednoduchá, žiadny člen tajného výboru Dolnej snemovne (House of Commons) britského parlamentu, ktorý skúmal Colemanove spisy, ju prečítať nedokázal. Štatistika frekvencií použitých šifier ukazuje, že bola použitá abecedná tabuľka, v ktorej boli písmenám abecedy priradené skupiny dvojmiestnych čísel, bez číslic 3, 0 a 8, a číslica 2 bola použitá len na mieste jednotiek. Číslica 8 resp. ľubovoľná dvojmiestna číselná skupina, ktorá ju obsahovala, ako sa zdá bola používaná ako indikátor zmeny na ďalšiu tabuľku resp. kód zostavený z trojmiestnych číslic, ktorý sa používal pri menách osôb, miest a slov často sa vyskytujúcich v korešpondencii. Význam pripisovaný trojmiestnym šifrovým skupinám v nasledovnom rozlúštení nutne vyplýva z kontextu; nachádza sa tu len jedno opakov...

V Ríme okolo r. 1620 bola zverejnená príručka, ktorú v rokoch 1593 až 1603 zostavil Giulio Monterenzi, právnik, guvernér Ríma, druhý muž pápežského štátu a neskorší biskup vo Faenze, pod dlhým názvom Instructio pro formandis processibus in causis Strigum, Sortilegiorum, et maleficorum  ( Inštrukcia pre vedenie súdneho procesu v prípade čarodejníc, kúzelníčok a škodlivých mágov ) . Keby sa boli touto inštrukciou riadili svetskí sudcovia v Nemecku, boli by tisícky žien ušetrené od hrôz mučenia a smrti v plameňoch. Pozoruhodný je už úvod, v ktorom sa medzi iným píše: "Skúsenosť, učiteľka všetkých vecí, zreteľne ukazuje, že pri vedení procesov proti čarodejniciam, ohavám a kúzelníčkam sa rôzni biskupovia v diecézach, vikári a inkvizítori dopúšťali dennodenne veľmi ošklivých chýb k najväčšej škode spravodlivosti, ale i obžalovaných žien, takže v kongregácii svätej, rímskej a univerzálnej inkvizície proti kacírskej neprávosti bolo pozorované už dávno, že takme...

Dve mladé ženy vo veku približne 17 rokov sa náhle začali abnormálne chovať. Prejavovalo sa to tým, že divoko gestikulovali, dookola krútili svojimi hlavami a vykrúcali svoje ramená; ich ruky a prsty sa triasli; a z ich úst bolo počuť krochkanie ako keby to boli čmuchajúce svine. Rodičia, susedia a celé obyvateľstvo bolo  rozrušené a nevedelo si s nimi rady. Takže začali hľadať vysvetlenie, prichádzajúc s rozličnými interpretáciami. Mohli by byť dievčatá posadnuté diablom? Mnísi z neďalekého kláštora kapucínov v Brakele použili rady z príručky Rituale Romanum  z roku 1614, aby si overili to, či je to skutočne prípad posadnutosti diablom. Takže sa k dievčatám, ktoré boli neučenými dcérami kováča, prihovárali latinsky a francúzsky; ukázali im aj údajné relikvie, ktoré však v skutočnosti neboli ničím iným než kosti ovce; priniesli k nim tiež "svätenú vodu", reálne však pivo. Pretože však títo "démoni" nerozumeli žiadnym cudzím jazykom ba ani nedokázali rozpoznať, že ...

Spoločnosť Ježišova v októbri roku 1601 rozposlala provinciálom šifru, aby tak nahradila predchádzajúcu, ktorá sa používala pri listovej korešpondencii s jezuitským generálom sídliacim v Ríme (list nájdený v Peru odoslaný generálom otcovi Rodrigovi de Cabredovi , peruánskemu provinciálovi). (Jezuiti boli organizovaní do provincií, z ktorých každá mala provinciálneho predstaveného - superiora alebo jednoducho "provinciála". Hlavou rádu je generálny predstavený - superior resp. generál) Bola to jednoduchá polyalfabetická šifra pozostávajúca zo šiestich šifrových abecied usporiadaných do riadkov, každá mala písmená v abecednom poradí (bez písmen J, K, V, Y) s odlišnými počiatočnými pozíciami. Šifrovanie sa začínalo vyhľadaním prvého písmena v texte v prvom riadku a vybraním čísla nad ním ako náhrady šifry za písmeno. Druhé písmeno sa šifruje pomocou druhého riadku a tak ďalej. Pri šifrovaní siedmeho písmena sa znovu použil prvý riadok. Pravidelné vymieňanie šiestich ria...

V ranomodernej dobe plnej násilia a hrôz vojny nebola taktiež núdza na rôzne "nadprirodzené" javy. Vzhľadom k tomu, že sa v posledných rokoch množili správy o údajne diablom posadnutých, ustanovila Katolícka Cirkev v roku 1614 takzvané Rituale Romanum , ktorého sa všetci vymetači museli prísne držať. Písalo sa v ňom, že duchovní zaoberajúci sa vyháňaním diabla musia najskôr veľmi starostlivo prešetriť, či v danom prípade ide naozaj o človeka posadnutého alebo iba o chorého na depresiu. Naozaj posadnutý mohol byť človek len vtedy, keď: hovorí viac slov v jemu neznámej reči alebo rozumie niekomu, ktorý s ním touto rečou hovorí, vie o vzdialených alebo skrytých veciach, vykazuje silu, ktorá presahuje jeho vek alebo prirodzený stav a podobne. Teda platí pravidlo, že čím viac znakov tohoto druhu, tým sú znaky posadnutosti diablom istejšie. ( Pokračovanie... )

Použitie kódov a nomenklátorov jezuitmi, v období 16. až 17. storočia je podrobne popísané jezuitským pátrom J. Wickim, S.J. v článku z roku 1963 uverejnenom pod názvom Die Chiffre in der Ordenkorrespondenz der Gesellschaft Jesu von Igniatius bis General Oliva (ca. 1554-1676) v historickom časopise spoločnosti Ježišovej Archivum Historicum Societatis Iesu. Anno XXXII, Fasc. 63, Ian-Iun. Popisuje v ňom niekoľko kódov a nomenklátorov, nájdených v archívnych fondoch jezuitov v Ríme, ktoré používali v období rokov 1554 až 1676. Uvádza päť druhov šifrových systémov: 1. používajúcich iba niekoľko slov alebo mien; 2. používajúcich iba písmená; 3. zostavených výlučne z čísel; 4. s písmenami a číslami; 5. so slovami, písmenami a číslami; Prvá z tejto triedy obsahuje typicky slovník slov a im zodpovedajúcich kódových ekvivalentov; napríklad "La casa de Herode" znamená "ab hostio monumenti" (Die Chiffre des P. Simao Rodrigues, Anfang Juni 1554). Druhý spôsob zodp...

Ďalšia historická šifra, tentoraz z 17. storočia, " padla za obeť " zvedavým historikom a matematikom, srdečne gratulujeme:) (...) (Roger) Williams je zakladateľom Rhode Islandu a stal sa známym ako prvý, ktorý požadoval nastoliť princíp oddelenia cirkvi od štátu, ktorý sa neskôr prevtelil aj do Listiny práv USA (Bill of Rights). Jeho zašifrované spisy sa nachádzajú vo forme poznámok na okrajoch knihy uloženej v knižnici univerzity Johna Cartera Browna. Pribižne 250 stránkový zväzok pod názvom: " An Essay Towards the Reconciling of Differences Among Christians " bol darovaný tejto univerzite v 19. storočí a obsahuje rukopisnú poznámku identifikujúcu Williamsa ako autora zápiskov — i keď to bolo najprv neisté. (...) Starší študent matematiky Lucas Mason-Brown, ktorý vykonal väčšinu lúštiteľskej práce, hovorí že jeho prvým inštinktom bolo vyvinúť štatistický nástroj. 21 ročný rodák z Belmontu v štáte Massachusetts, použil frekvenčnú analýzu, ktorá prihliad...