katkryptolog

Veľmi názorné video o vzniku a pôvode prekonanej teórie konfliktu medzi vedou a náboženstvom - conflict thesis, ktorej duchovnými otcami boli antiklerikálni historici v 19. storočí, a to  John W. Draper a zakladateľ a prvý rektor Cornellovej univerzity  Andrew D. White .

ŠIFROVACÍ SYSTÉM ZVYČAJNE POUŽÍVANÝ SPRAVODAJSKÝMI SKUPINAMI ČERVENEJ ARMÁDY "O šifrovaní sa nezachovali žiadne podklady ani informácie - Arvid Harnack si aj toto tajomstvo zobral so sebou do hrobu. No istý rozviedčík a šifrant, ktorý počas druhej svetovej vojny pracoval pre Červenú armádu vo Švajčiarsku, neskôr opísal vtedajší šifrovací systém zvyčajne používaný spravodajskými skupinami Červenej armády. 12   Šifrovanie textu sa robilo pomocou komplikovaného systému číslic, ktoré nahrádzali písmená. Najskôr bolo potrebné nájsť vo vopred dohodnutej knihe (v jeho prípade to bolo   Od pólu k pólu   od Svena Hedina) ľubovoľné šifrovacie slovo, napríklad slovo Dokumentarfilme (dokumentárne filmy). Na šifru však stačilo desať písmen, teda Dokumentar. Písmená abecedy, ktoré chýbali v tomto slove, sa napísali podľa poradia do ďalších riadkov. Ako jediné interpunkčné znamienko sa nakoniec pridala bodka. Vzniklo tak nasledujúce usporiadanie: D O K U M E N T A R   ...

METODY TAJNÉ KOMUNIKACE Češi zapojení do odboje si vytvářeli svůj vlastní systém tajné komunikace. Již Masaryk v prosinci 1914 myslel na to, jak by si nenápadným způsobem mohl vyměňovat zprávy. Na podzim 1915 byl vytvořen dorozumívací slovník pro korespondenci, který však nebyl důsledně dodržován. Stávalo se, že ve stejném dopise bylo použito jméno pravé i šifrované. Krycí jména byla používána spíše ve vzkazech domovu než v korespondenci Čechů za hranicemi, i když i tady je možné zaznamenat užití krycích jmen. Také Voska, který pro sebe zvolil krycí jméno Victor, si načrtl tajný slovník, pro který navrhnul následující šifrování: matka – vlast, teta – Morava, bratranec – opoziční strana, sestřenice – zahraniční hnutí. Není doloženo, že by byl tento Voskův systém použit v písemném styku, a ani neodpovídá tomu, který byl zveřejněn jako dorozumívací slovník prvního odboje po válce. Pro dodávání zpráv se vymýšlely nejrůznější tajné úkryty – v hodinkách, náramcích, knihách, v dvojitých dn...

Leonardo Dato, pontifikálny tajomník, jeden z učených mužov doby renesancie, a osoba, ktorá mala v kúrii na starosti šifrovanie, sa raz prechádzal vo vatikánskych záhradách so svojim priateľom, Leonom Battistom Albertim, a v rámci rozhovoru prišla reč aj na kryptografiu. Vždy si sa zaujímal o tieto tajomstvá prírody, "povedal Dato. "Čo si myslíš o tých dešifrantoch? Nepokúsil by si sa s tým popasovať a prísť tomu na koreň?" Alberti sa usmial. Vedel, že v rámci svojej práce mal aj povinnosti ohľadne šifier ( bolo to predtým, než mala kúria svojho vlastného tajomníka pre šifry). "Ale veď si hlavou pápežského sekretariátu,"podpichol ho Alberti. "Nemalo by to byť tak, že si tieto veci využíval  pri riešení veľmi dôležitých záležitostí pre Jeho Svätosť?" "A to je aj dôvod, prečo s tým prichádzam za tebou, "odpovedal otvorene Dato. "A kvôli tomu aký post zastávam, chcel by som ho vykonávať samostatne, bez nutnosti využívať služby externých p...

"Dne 20.září r. 1577 seděl španělský agent Antonio de Guaras ve svém londýnském bytě a psal zprávu pro svého pána, Filipa II. Špionážní sdělení, jež pracně převáděl do šifrovacího kódu, se týkalo Angličana, o něhož španělský král projevoval vždy obzvláštní zájem. 'Pirát Drake se chystá do Skotska..., aby se za velkou sumu peněz zmocnil skotského následníka trůnu.' Guaras se mýlil..." z knihy Derek Wilson, Pirátova plavba kolem světa , Praha: Mladá Fronta, I. vyd., 1986, 248s. - s.5

Jedna dvojstránka zo šifrovaného rukopisu Copiale Jednému počítačovému vedcovi a dvom lingvistom sa podarilo vylúštiť šifru Copiale, ktorou doposiaľ neznáma nemecká tajná spoločnosť, okultného charakteru, utajila mimo iných aj podrobnosti o prijímaní nových členov - neofytov. My, čo vieme, aké je to fascinujúce zaoberať sa kryptológiou, poháňa nás istá zvedavosť upriamená na to, čo pokladajú bežní i  výnimoční ľudia za dôležité utajiť pred zvedavými očami svojich blížnych a túžba zdolať intelektuálne výzvy a hádanky sa taktiež dokážeme vžiť do kože spomínaných výskumníkov. I keď treba poznamenať, že povaha a vlastnosti šifry, ktorá bola použitá pri vytvorení spomínaného historického dokumentu, nie sú zložité. Jedná sa to tzv. homofónnu substitúciu . V tej dobe sa používali aj relatívne zložité šifrovacie systémy založené na použití kódovej knihy , bežne v najvyšších kruhoch panovníckych dvorov a ich diplomatických zastúpení v zahraničí bol používaný tzv. nomenklátor a v menšej...

"V Prahe sa do nášho oddelenia (Generál A. Rašla bol vtedy prednostom II. oddelenia Hlavného štábu MNO , t.j. spravodajského, pozn. autora) vracali dôstojníci, ktorí tu predtým pracovali, pravda, pokiaľ prežili hitlerovské represie. Nemci totiž stíhali všetkých tých spravodajských dôstojníkov, ktorí v predmníchovskej republike boli spravodajsky činní proti Nemecku (čo bolo ich služobnou povinnosťou), a to podľa nemeckého trestného zákona za špionáž. Všeobecne sa vtedy českým dôstojníkom, ktorí prežili protektorát, hovorilo 'naftalíni'. Táto prezývka vznikla z toho, že počas celej hitlerovskej okupácie mali starostlivo uschovanú dôstojnícku uniformu, ktorú občas posýpali naftalínom, aby ju nezožrali mole. Keď si v máji 1945 uniformu obliekli, už zďaleka ich bolo cítiť naftalínom. O mnohých z nich sa povrávalo (závisť a rivalita bola aj v armáde), že počas okupácie sa úzkostlivo vyhýbali akejkoľvek odbojovej činnosti a tvárili sa voči režimu lojálne. To mohla byť aj konkur...

Gentlemani si navzájom nečítajú listy? "Bol 1. september 1970. Stal som sa kryptológom Zvláštneho odboru Federálneho ministerstva vnútra. Obsahom mojej novej funkcie bol výskum teoretických problémov šifrovania informácií. (...) Zvláštny odbor FMV (neskôr Zvláštna správa FMV) mal postavenie ústredného orgánu šifrovej služby štátu. Úlohou odboru bolo pripravovať organizačné, kádrové a technické opatrenia na ochranu informácií, ktoré prenášali šifrové siete diplomatických, vojenských a hospodársko-riadiacich štruktúr štátu a zabezpečiť ich potrebnými šifrovacími prostriedkami. Samostatným problémom bol výskum a výroba šifrovacích prostriedkov pre česko-slovenskú   rozviedku. Po vytvorení zvláštnej správy sa kompetencia útvaru rozšírila i na úlohy lúštenia a dešifrovania informácií z cudzích sietí šifrového spojenia. V rozhodujúcej miere išlo o diplomatické spojovacie siete štátov, ktoré nepatrili do koalície Varšavskej zmluvy. Nebol to veľký útvar. Priamo na správe pracovalo vyše ...

"Samozrejme", povedal ruský cár Alexander, snažiaci sa tak utešiť maršála Macdonalda kvôli francúzskym porážkam, keď sa títo dvaja stretli po vojne, "veľmi veľkou pomocou pre nás bolo, že sme vždy poznali zámery vášho cisára z jeho vlastných depeší. V poslednom z ťažení bola krajina veľmi proti Vám a zachytili sme mnoho z nich." "Pokladám to za veľmi prekvapivé, že ste boli schopní ich prečítať," odvetil trošku zarazený Macdonald. "Niekto Vám určite prezradil kľúč." Rus sa tváril prekvapene. "Vôbec nie. Dávam Vám na to čestné slovo, že nič také sa nestalo. Jednoducho sme ich rozlúštili." Fletcher Pratt , Secret and Urgent - Story of Codes and Ciphers , Garden City, NY: Blue Ribbon Books, 282pp., s. 160

Jedným zo základných pravidiel ako zistiť skutočné úmysly vlád je pravidelné čítanie ich korešpondencie. Musí sa prirodzene vykonávať nanajvýš diskrétne, ale výhody, ktoré tým človek získa, nemôže docieliť ani tucet vynikajúcich špiónov. Nicolo Segredo, benátsky veľvyslanec na cisárskom dvore vo Viedni

Evropský "antijezuitismus" se stal jedním z význačných rysů 18. století a rodil se v různých osvícenských kruzích. V zásadě lze rozlišit tři protijezuitské skupiny. V první řadě to byli osvícenští laikové, odpadlí katolíci, intelektuálové i publicisté a skladatelé aktuálních pamfletů ve Francii a v Říši. Dále francouzští a nizozemští jansenisté, které k jejich nenávisti vedly již letité teologické rozpory mezi následovníky Cornelia Jansena a otci Tovaryšstva. Jiná protijezuitská skupina vznikla uvnitř římské katolické církve z členů jiných řádů, které sočily na jezuitskou nadvládu v oblasti vyššího školství. Nakonec se i noví katoličtí reformátoři, často z řad vysokého světského kléru, v německých oblastech, ale i ve Španělsku, Portugalsku, Itálii a habsburském soustátí stávali aktivními odpůrci Tovaryšstva Ježíšova. Odpor a nepřízeň mocných, které přivedly kdysi tak mocné Tovaryšstvo k pádu, neustaly zdaleka k datu jeho zrušení, ba naopak. S narůstajícím časovým odstupem se...

Prípad Dreyfus Literatúra: Dolinský, J.: Antiklerikalizmus , Trnava: Dobrá kniha, 2003, ss. 71 – 80, Vondruška, P.: Kryptologie, šifrování a tajná písma , Praha: Albatros, 2006, Edice OKO, ss. 258 – 259, Janeček, J.: Rozluštěná tajemství , Praha: XYZ, 2006, s.99, Churaň, M. a kol.: Encyklopedie špionáže , Praha: Libri, 2000, II. vyd., s.106.

Spojování pólů  Čtenáři jistě znají slavnou Legendu o velkém inkvizitorovi z Dostojevského románu Bratři Karamazovi. Kristus v ní přijde po druhé na svět, přijde v pro­stém, nenápadném zevnějšku do španělské Sevilly, kde se toho dne právě ko­nalo velké upalování kacířů. Lid poznává Krista, jenž se zase snaží zmírňovati lidskou bídu soucitem svých zázraků. Velký inkvizitor Ho však dá zatknout a pak, ve vězení, s ním vede otřesně hrůzný rozhovor. Inkvizitor se snaží vyložit, že Kristus zdůrazňováním duchovosti svého evangelického poselství neprospěl lid­stvu, že mu lépe rozumí a prospívá ten, kdo dělá ústupky jeho smyslnosti, jeho slabostem, kdo ustupuje pokušením, která kdysi Satan sugeroval Kristu samot­nému a která vždy a znovu opakuje. Ačkoliv žádný jezuita nebyl nikdy členem inkvizice, má se přece jenom za to, že Dostojevského Velký Inkvizitor ztěles­ňuje „jezuitskou karikaturu náboženství", s kterou od staletí operovali odpůrci řádu zprava i zleva. Romano Guardini se také z...

Slobodomurári a Cirkev - Taxilova aféra . Literatúra: Beránek, J.:  Tajemství lóží , Praha: Mladá fronta, 1994, s.211-215,  Dolinský, J.:  Antiklerikalizmus , Trnava: Dobrá kniha, 2003, ss.123-130, Wright, J.:  Jezuité – Misie, mýty a dějiny , Praha: BB/art, 2006, s.146

Josif Romualdovič Grigulevič (s krycími menami MAX, ARTUR a DAKS), pseudonym Teodoro B. Castro , litovský žid, s predchádzajúcimi skúsenosťami predovšetkým v oblasti sabotáží a atentátov. Behom občianskej vojny v Španielsku cvičil sabotérov, zohral hlavnú úlohu v operáciách s cieľom zavraždiť Trockého v Mexiku a viedol vojnovú nelegálnu rezidentúru v Argentíne, ktorá sa špecializovala na ničenie lodí a nákladov určených pre Nemecko. Koncom roka 1949 Grigulevič a jeho žena Laura Araujo Aguilar (mexická nelegálka LUISA) vybudovali nelegálnu rezidentúru v Ríme. Grigulevič sa vydával za Teodora Castra, nemanželského syna jednej zosnulej (a bezdetnej) kostarickej osobnosti, a začal podnikať v importe a exporte, čo vlastne krylo jeho špionážnu činnosť. V Ríme pokračoval v svojej diplomatickej kariére. Dňa 14. mája 1952 predložil svoje poverovacie listiny splnomocneného veľvyslanca a namestníka ministra Kostariky v Ríme talianskému prezidentovi Luigimu Eimaudimu . Taktiež tu velmi dobre ...

"Poctivá história cirkvi bude musieť písať trpké kapitoly o tom, nakoľko cirkvi prispeli k zrodu človeka ako obyčajnej súčasti masy, k vzniku kolektivizmu a diktátorských režimov." Alfréd Delp (1907-1945), jezuitský teológ, ktorý bol po známom atentáte na Hitlera v júli 1944 zatknutý a 2. februára 1945 obesený v Plotzense.

George Scovell bol hlavným kryptoanalytikom vojvodu z Wellingtonu. Počas vojny na Pyrenejskom poloostrove v rokoch 1808 až 1814 vyvinul systém vojenskej komunikácie a zberu spravodajských informácií pre Britov ktorý bol založený na zachycovaní francúzskych listov a depeší prúdiacich z a na bojové pole a lúštení ich šifrovacích systémov. Generál George Scovell (1774-1861) Vojny, ktoré nasledovali po Veľkej Francúzskej revolúcii a nástupe Napoleóna Bonaparteho ohlásili novú epochu intríg a krviprelievania. Väčšina Európy podľahla pod náporom Napoleónovej Grand Armée . V r. 1808 Napoleón obrátil svoju pozornosť na Portugalsko a Španielsko okupovaním Lisabonu a Madridu a nastrčením svojho brata Jozefa na španielsky trón. Portugalci a Španieli odolávali a požiadali Britov o pomoc. Prvé britské vojenské sily vstúpili na Portugalskú pôdu v lete roku 1808. Počas nasledujúcich šiestich rokov Španieli a Portugalci bojovali spolu s britskou armádou a vie...