Leonardo Dato, pontifikálny tajomník, jeden z učených mužov doby renesancie, a osoba, ktorá mala v kúrii na starosti šifrovanie, sa raz prechádzal vo vatikánskych záhradách so svojim priateľom, Leonom Battistom Albertim, a v rámci rozhovoru prišla reč aj na kryptografiu. Vždy si sa zaujímal o tieto tajomstvá prírody, "povedal Dato. "Čo si myslíš o tých dešifrantoch? Nepokúsil by si sa s tým popasovať a prísť tomu na koreň?"
Alberti sa usmial. Vedel, že v rámci svojej práce mal aj povinnosti ohľadne šifier ( bolo to predtým, než mala kúria svojho vlastného tajomníka pre šifry). "Ale veď si hlavou pápežského sekretariátu,"podpichol ho Alberti. "Nemalo by to byť tak, že si tieto veci využíval pri riešení veľmi dôležitých záležitostí pre Jeho Svätosť?"
"A to je aj dôvod, prečo s tým prichádzam za tebou, "odpovedal otvorene Dato. "A kvôli tomu aký post zastávam, chcel by som ho vykonávať samostatne, bez nutnosti využívať služby externých prekladateľov. Pretože keď mi prinesú zašifrované listy zachytené špiónmi, to nie je vonkoncom žart. Tak prosím - ak by si prišiel na nejaké nové myšlienky, týkajúce sa tejto veci, povedz mi o nich."
z knihy David Kahn, The Codebreakers - Story of Secret Writing, NY: Scribner, 1996, 1181pp. - s.126-127
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára