Citát dňa - Od šálky k šifre

História odposluchu sa začína v stredoveku, zvedavci zvyčajne používali zvieracie rohy alebo klasiku - šálku na stenu. „Tvrdí sa, že telefónne odposluchy fungovali už za Prvej republiky. Dokonca počas prvej svetovej vojny bola Maffia napojená na telegrafické alebo telefonické linky, ktoré viedli z Prahy do Viedne. Vtedy vznikla aj rádiorozviedka. Najvýznamnejší prípad sa udial počas bitky pri Tannenbergu, keď Nemci odpočúvali ruské bezdrôtové telegrafné depeše, ktoré Rusi nanešťastie viedli v otvorenej reči,“ vysvetľuje Mgr. Daniel Povolný, historik z Vojenského historického ústavu v Prahe.Šifry a kódy sa používali aj neskôr. Mnohým je určite známe, že Američania počas druhej svetovej vojny využívali na utajenie reč Indiánov z kmeňa Navajo, ktorej nikto nerozumel. A pri otvorenej reči sa zasa používali dohodnuté termíny. Vráťme sa však k pokazenému telefónu. Mlynář sa susedke ponúkol, že sa ho pokúsi opraviť. Keď sa v ňom hrabal, všimol si, že pri dverách na mieste, kde drôt mizne v zárubni, je nejaký divný hrbolček. Skrutkovačom ho odlúpol a zistil, že na pôvodný drôt je napojený ešte nejaký iný. „Nechcel to však rozoberať u nej, preto si odmeral miesto u seba v byte a potom podľa drôtu pod parketami našiel odposluch. Vybral zvukovod, mikrofón a časť kábla. Ale to ešte nevedel, že u susedky pod podlahou je takzvaná centralizácia. Pomocou nej signál prechádzal až do centrály správy operatívnej techniky, kde ho eštebáci nahrávali a celkový odposluch riadili,“ pokračuje. Takýto odposluch mali v tých časoch doma mnohí disidenti. (...)

Viac na: Eštebácka technika: Pomôcky na odpočúvanie