Giovanni Battista Argenti
(*? - †1591)
Starší príslušník rodiny Argentiov, ktorá vykonávala službu tajomníkov pre šifry pre Pápežskú kúriu. Po zriadení kryptoanalytickej sekcie v rámci tejto funkcie v r. 1555, práve on ako prvý pápežský lúštiteľ sa jej zhostil s veľkým nadšením. Okolo roku 1580 prišiel s mnemotechnickou pomôckou na rýchlejšie zapamätanie substitučnej abecedy. Spočívala v zavedení kľúčového slova alebo hesla.Ďalej navrhol používanie prevodu písmen na čísla. Konkrétne, pre kľúčové slovo PIETRO, vyzerala nasledovne:OT: |
P
|
I
|
E
|
T
|
R
|
O
|
A
|
B
|
C
|
D
|
F
|
G
|
H
|
L
|
M
|
N
|
Q
|
S
|
U
|
Z
|
ŠT: |
10
|
11
|
12
|
13
|
14
|
15
|
16
|
17
|
18
|
19
|
20
|
21
|
22
|
23
|
24
|
25
|
26
|
27
|
28
|
29
|
Tab. Mnemotechnický kľúč Argentiov pre substitúciu
Aby sťažil prácu lúštiteľom, navrhol nepoužívať znak na
oddeľovanie slov a písanie správ bez medzier. Ďaľšou komplikáciou bolo, že
šifrový text dopĺňal nevýznamovými skupinami číslic (klamačmi, resp. nulami) a
využíval homofónne znaky. Z kryptonanalytických úspechov mu patrí prvenstvo v
rozlúštení Bellasovho autokľúča - polyalfabetickej šifry.
Matteo Argenti
(*1561 - †1610?)
Synovec G. B., po ňom prevzal funkciu tajomníka a podobne ako jeho
strýko, dosiahol v nej nemalé úspechy. V r. 1590 ho napadlo, či by použitie
substitúcie vybraných samohlások a klamačov za jednotlivé nepárne číslice, a
nahradenie zostávajúcich vždy dvojicami párnych číslic neznamenalo ešte väčšiu
komplikáciu pre lúštiteľov. Túto myšlienku zrealizoval nasledujúcim
spôsobom:
OT:
|
a
|
b
|
c
|
d
|
e
|
f
|
g
|
h
|
i
|
l
|
m
|
n
|
o
|
p
|
q
|
r
|
s
|
t
|
u
|
z
|
et
|
con
|
non
|
che
|
klamače
|
ŠT:
|
1
|
36
|
02
|
20
|
62
|
22
|
06
|
60
|
3
|
24
|
26
|
84
|
9
|
66
|
68
|
28
|
42
|
80
|
04
|
88
|
08
|
64
|
00
|
44
|
5
|
82
|
40
|
7
|
Tab. Šifra rodiny Argentis
Napríklad slová "Šifra Argentis ..." by po zašifrovaní
vypadali nasledovne: 42322281128068284342. V roku 1591 napísal 135 stranové
pojednanie o šifrách, používaných v tej dobe (tj. renesancii) na panovníckych
dvoroch a ich diplomatmi. V r. 1605 navrhol nomenklátor s premenlivou dĺžkou
kódových číslic, podobný v súčasnosti používanému Huffmanovmu kódu. Je dôležité
poznamenať, že u takto zostrojeného kódu je splnená tzv. Fanoova podmienka:
žiadna kódová číslica nie je prefixom (predponou) niektorej inej kódovej
číslice.
Dodatok:
Pápeži, ktorým pravdepodobne slúžili Argentiovia ako tajomníci
pre šifry:
-
Gregor XIII. z Bologne (zvolený 25.5.1572 - †10.4.1585) - ?
-
Sixtus V. z Grottamare (zvolený 1.5.1585 - †27.8.1590)
-
Urban VII. z Ríma (zvolený 15.9.1590 - †27.9.1590)
-
Gregor XIV. z Cremony (zvolený 8.12.1590 - †16.10.1591)
-
Inocent IX. z Bologne (zvolený 3.11.1591 - †30.12.1591)
-
Klement VIII. z Flórencie (zvolený 9.2.1592 - †3.3.1605)
-
Lev XI. z Flórencie (zvolený 10.4.1572 - †27.4.1605)
-
Pavol V. z Ríma (zvolený 29.5.1605 - †28.1.1621) - ?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára