Schéma Perpetuum mohile |
Mnoho taktýchto ľudí si viedlo súkromný denník kde si zapisovali alebo kreslili náčrty myšlienok nápadov - niektoré z nich praktické a iné iba výmysly. Skicár Villarda de Honnecourt, ktorý je datovaný dve storočia pred Leonardom, ukazuje ako ďaleko zachádza tradícia všestranného umelca-remeselníka. Villard v ňom robí všetko od položenia návrhu dekorácie vrcholu veže pre katedrálu v Laone (ktorá sa dá vidieť na dnes dokončenej katedrále) až po skicu dizajnu pre veľmi fantasticky vyzerajúceho stroja perpetua mobile. Remeselníci ako Villard a neskôr aj Leonardo si na živobytie zarábali hľadaním praktického využitia pre ich špekulatívne myšlienky.
Prednedávnom sa Leonardovo umenie stalo veľmi obdivované a on sa stal známy hlavne ako umelec. Keď sa začali uverejňovať v devätnástom storočí jeho denníky existoval tu veľký záujem o jeho špekulatívne návrhy a náčrty. To bolo v období v ktorom sa dostali poprvýkrát dohromady veda a technológia a to bolo vtedy keď sa v devätnástom storočí zdôrazňovaná legenda o Leonardovi ako "vedcovi" a "vynálezcovi" zrodila. V dôsledku čoho vzrástla idea, že bol "človekom, ktorý predstihol svoju dobu", ako taký bol skôr významným predchodcom vedca/inžiniera Viktoriánskej éry než mužom, ktorý bol viac než mužom jeho vlastnej doby a tradície.
Ale to je len vynútené projektovanie moderných kategórií na minulosť. Leonardo bol remeselník-umelec pätnásteho storočia a pracoval v rámci tejto tradície. A v jeho svete existoval len malý záujem o to ako vyrobil svoje mechanické hračky pre sálu banketu vojvodu alebo vo svojich špekulatívnych čmáraniciach o lietajúcich strojoch. V dôsledku toho v dobe kedy boli knihy veľmi drahé a knižný trh bol silne závislý na tom, čo čitatelia boli pripravení kúpiť, neexistoval záujem o publikáciu náčrtov a čmáraníc remeselníka-umelca. To je aj príčinou prečo jeho zápisníky niekoľko storočí zostávali neuverejnené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára