Citát dňa - Špecializované kryptoanalytické stroje II. svetovej vojny

Popisy dotýkajúce sa dejín II. svetovej vojny majú tendenciu venovať lúšteniu kódov a šifier len niekoľko málo stránok a keď sa tak stane zvyčajne sa zameriavajú na dobre známych jednotlivcov ako boli William Friedman, Alan Turing, Gordon Welchman atď.
Dôvodom prečo k tomu dochádza je, že my ako ľudia si veľmi radi spájame konkrétnu udalosť s postavou. Napríklad šifrovací stroj Purple=Friedman, úspešné prelomenie Enigmy =Turing.
Je to bezpochyby veľmi zjednodušujúci spôsob ako hľadieť na tieto veci, ale to je to čo chce priemerný čitateľ. Samozrejme iba zriedkavo môže byť špecifický úspech spätne vysledovaný až k jednej a tej istej osobe. Dokonca aj v II. svetovej vojne na tom, aby sa rozlúštili zložité kryptosystémy pracovali celé tímy .
Jedna vec, ktorá nezískala takú pozornosť akú si právom zaslúži je využitie špecializovaných kryptoanalytických zariadení na ‘lúštenie’ ťažko riešiteľných systémov. Znovu si myslím, že problém je naša inherentná potreba identifikovať ľudí ako hlavných protagonistov dôležitých udalostí.
Preto aj bez tzv. bômb, tzv. duen, autoscritcherov, diernoštítkových strojov IBM a rôznych iných špecializovaných zariadení by dosiahnutie mnohých úspechov Spojencov v lúštení kódov a šifier nebolo možných.
Poďme sa teda krátko pozrieť na niektoré z týchto zostrojených zariadení a ich ciele.

Typ	Dátum uvedenia	Cieľ	Dátum uvedenia
3 rotorová bomba	18-Mar-40	Enigma s prepojovacou doskou	1928
4 rotorová bomba	Sep-43	M4 Enigma	Feb-42
Duenna	16-Nov-44	Enigma s UKW-D	1943
Autoscritcher	26-Dec-44	''
Gigant	koniec 1944	''
Heath Robinson	Jun-43	SZ40/42	1940/41
Collosus I	Feb-44	''
Collosus II	Jun-44	''

Všimnime si dlhého oneskorenia od doby, v ktorom bol uvedený do prevádzky šifrovací stroj až k tomu, keď bol proti nemu využitý kryptoanalytický stroj. Postavenie špecializovaného zariadenia trvalo dlhý čas a samozrejme s ním tu bol prítomný problém, že sa dal použiť výlučne proti tomu konkrétnemu šifrovaciemu stroju.

Anglo-američania po vojne prišli na to, že potrebujú omnoho flexibilnejšie zariadenie. Toto je stručne vysvetlené Howardom Campaigneom z NSA  [Zdroj: NSA-OH-14-83, p73]:

My sme mali v minulosti, predtým, pre každý problém vybudované špecializované zariadenie. A tak sme získali niektoré veľmi účinné zariadenia. Ale postaviť ich vždy trvalo dlhý čas. Mali sme sformulovať problém a navrhnúť zariadenie a skonštruovať a odladiť ho a všetkému tomuto malo dôjsť vtedy, keď by sme chceli pracovať. A videli sme, že sa zamyšľame nad flexibilným počítačom do ktorého môžete vložiť program a pustiť sa hneď do toho.

Potreba NSA po všeobecne využiteľnom kryptoanalytickom zariadení ich zaviedla k investícii veľkých súm do vývoja prvých povojnových počítačov.

Zdroj: Specialized cryptanalytic machines of WWII