Príspevky

Aký je (nielen) môj postoj k evolúcii

Evolúcia a kresťanstvo. To sú hlavné zdroje kontroverzií, ktoré poznačili napäté vzťahy medzi kresťanmi a príslušníkmi  tzv. vedeckého svetonázoru, medzi ktorými zväčša nájdeme ateistov a agnostikov, ktorí sami seba označujú za sekulárnych humanistov. Preto som sa odhodlal preložiť do slovenčiny jeden zaujímavý text o evolúcii a jej dôsledkoch na kresťanskú vieru na blogu historika vedy Jamesa Hannama . Celý obsah článku ponechávam v plnom znení, doplnil som v ňom niektoré odkazy na stránky z wikipédie.  Príležitostne dostávam emaily o evolúcii alebo inteligentnom dizajne, tak som sa rozhodol, že napíšem blog o tom, aká by mala byť kresťanská odpoveď na tieto problémy. Aj v súčasnosti, po 150 rokoch od prvého vydania On the origin of Species (O pôvode druhov), mnoho ľudí sa zaujíma o praktické dôsledky evolúcie. Sám dúfam, že tento post pomôže ukázať, že evolúcia nie je ani zďaleka taka ohrozujúca ako mnohí kresťania predpokladajú. Práve naopak, myslím si, že nám odhaľuj...

Ad."Historik" Luigi Cascioli

Tento krátky článok je oneskorená reakcia na diskusiu k téme historicity samotnej postavy Ježiša Krista, ktorá sa "strhla" na stránke vybrali.sme.sk . V prvom rade, na rozdiel od toho, čo tvrdia sekulárni humanisti na svojej stránke ku knihe Favola di Christo (Bájka o Kristovi), Luigi Cascioli nie je oficiálne žiadny historik, jeho najvyšším vzdelaním je stredná škola, ktorú absolvoval v rodnom meste Bagnoregia, a môže sa pýšiť nanajvýš s maturitným vysvedčením v odbore poľnohospodárstvo. Neskôr Luigi pracoval v zahraničí ako stavebný robotník a po dobu troch rokov navštevoval kňazský seminár. Nikdy v skutočnosti nedosiahol formálny titul historika. Ale čo vieme o tejto jeho knihe? Je zrejmé, že o tejto knihe sú správne tieto tri body: 1. Kniha zjavne nebola publikovaná v žiadnom svetovom renomovanom vydavateľstve. 2. Kniha sa nedá zakúpiť cez žiadny rešpektovaný internetový knižný portál ako sú Barnes and Noble, Borders alebo Amazon.com. 3. Kniha nie je kriticky rece...

Ad. Svätí arizátori, orodujte za nás!

Na stránkach serveru Changenet.sk sa objavila prednedávnom výzva na podpisovú akciu pod názvom Svätí arizátori, orodujte za nás...  , ktorej úvod bol publikovaný v tomto znení: Z času načas ožívajú zlí duchovia minulosti a ich heraldi. Mnoheľova škola či ulica v Poprade, Ďurčanského pamätník v Rajci, Tisove tabule v Bánovciach... Tieto témy periodicky ožívajú na Slovensku začiatkom marca. Niektoré sú politicky motivované, niektoré prinesie sám život. Text pastierskeho listu, ktorý sa čítal v rímskokatolíckych kostoloch na Orave, Liptove a na Spiši 27. februára si však zaslúži pozornosť. Dôvodov je hneď niekoľko. V ďaľšom sa výzva venuje viacerým historickým dôvodom, prečo by sme mali k pôsobeniu biskupa Jána Vojtaššáka v období rokov 1939-45, pristupovať opatrne a kriticky. Ja osobne som túto výzvu podpísal. Takže predkladám túto výzvu na mojom blogu aj ďalej.

Skutočne sa pápež Lev X. vyjadril o Kristovi ako o "bájke"?

Na stránke Univerzitného pastoračného centra sv. Jozefa Freinademetza v Bratislave, v sekcií diskusné fórum sa nachádza takáto otázka: Narazil som na zaujímavý citát pápeža Lea X. (1475-1521) :  "Slúži nám dobre tento mýtus o Kristovi." Čo si mám o tom myslieť ? Ako má človek dôverovať cirkvi, keď jej vrchný predstaviteľ povie niečo také? Keďže sa tento a jemu podobné citáty vyskytujú často na diskusiách, sekulárne a antikatolícky orientovaných weboch (viď napr. http://dolezite.sk/Propaganda_RKC_75.html ) a nachádzajú aj v rôznych článkoch v časopise Prometheus , vydávaného rovnomennou sekulárno-humanistickou spoločnosťou, rozhodol som sa uverejniť niečo aj o tejto veci. Odpoveď na vyššie uvedený ponos veriaceho diskutéra o "nedôveryhodnej cirkvi", tj. o pravdivosti toho, kedy, kde a či vôbec to pápež Lev X. niekedy vyslovil môžeme nájsť v článku  Did Pope Leo X really say Christ was a "fable"? , kresťanského pastora a apologétu Jamesa Patricka H...

Mýtus o žene bez duše

S ďaľším mýtom, s ktorým sa často stretávame v diskusiách o Cirkvi, prichádzajú zvačša príslušníčky rôznych feministických hnutí ale aj rôzni antiklerikálni humanisti so sugestívnymi otázkami typu „Sú ženy osobami? Sú presne tak vyvinuté ako muži? Alebo majú len smrteľné telo bez nesmrteľnej duše?“ Skôr ako vraj Cirkev pripustila, že žena je skutočne obdarená všetkými darmi ako muž, museli uplynúť storočia. Museli byť zvolané koncily, zasadať teológovia. Nakoniec sa museli vzdať, no s mnohými pochybnosťami. To si môžeme prečítať vo viacerých „historických“ knihách, učebnice na školách nevynímajúc. A vždy, keď treba priliať olej na oheň polemík o „temnom stredoveku“, nechýbajú ani tieto argumenty. A ako píše vo svojej knihe Mýty a fakty , francúzska historička Régine Pernoudová , aj vo Francúzsku ešte v nedávnej dobe dochádzalo k tomu, že v televízii istý „odborník“ na rovnoprávnosť mužov a žien pripomenul, že „iba v 15. storočí Cirkev prijala, že žena má nesmrteľnú dušu ako muž!“. Ako...

Dôležité medzníky v histórii kryptológie

Obraz
1 Raná éra kryptológie okolo r. 1900 pr. Kr. Egyptský pisár použil neštandardné hieroglyfické symboly namiesto obvyklých hieroglyfov, čím sa text pre bežného čitateľa stal zašifrovaným. [Singh, s. 206-7] obr. Šifrované hieroglyfy (šifrované hieroglyfy sú vľavo, ich otvorené ekvivalenty vpravo) okolo r. 1500 pr. Kr. Tabuľka z Mezopotámie obsahovala zašifrovanú formulu na výrobu glazúrovej keramiky. Použitá šifra využívala substitúciu písmen za písmená, ktoré majú rovnakú zvukovú hodnotu v rôznych slovách. okolo r. 1000 pr. Kr. Starí Číňania používali jednoduchý kód ( uvedený v spise  Wu-tching tsu jao  z 11. stor. pr. n. l. , v slov. preklade Základy klasického vojenstva) v ktorom sú 40 otvoreným správam priradené kódové výrazy prevzaté z jednej básne, napr. žiadosť o luky a šípy by mohla po zašifrovaní znieť "Ó ako krásne rozvitá je táto ruža." 600-500 pr. Kr. Hebrejci používali jednoduchú reverznú substitučnú šifru  atbaš...