katkryptolog

Hoci bol oveľa bezpečnejší než optický telegraf, Napoleónova petit chiffre (malá šifra) bol veľmi jednoduchý nomenklátor, ktorý pozostával len z dvoch stoviek písmenových skupín. Jeho vlastná pýcha a predsudky jeho dôstojníkov spôsobila to, že nedbal dôsledne na zabezpečenie zložitejšieho kryptografického systému. Jeho taktické schopnosti vyžadovali len málo zašifrovaných správ počas mnohých rokov svojich víťazstiev. Ale nešťastná invázia do Ruska v r. 1812 mala zmeniť tok dejín. Spolu s notoricky známymi zlými poveternostnými podmienkami a rozsiahlou veľkosťou Ruska mal cár Alexander I. ďalšieho spojenca - kryptografiu. Mnohí z kryptológov Grande Armée v ruských rozsiahlych mrazivých pláňach zahynulo. Naviac po vláde Petra Veľkého kryptografické schopnosti Rusov mimoriadne vzrástli. Korzičanova "Malá šifra" jednoducho nemohla obstáť pred  brilantnosťou Alexandrových kryptoanalytikov. Keďže jeho šifra bola s veľkou pravdepodobnosťou rozlúštená počas invázie, používanie tejto...

"Bláznom je ten, kto zapíše tajomstvo iným spôsobom než tak, aby ho zakryl pred obyčajným ľudom. (...) Dá sa považovať za veľké bláznovstvo dávať oslovi šalát, keď rovnako dobre poslúži aj bodľačie; a narušuje majestát vecí ten, kto prezradzuje tajomstvo." Bacon navrhol niekoľko metód, ako zakryť skutočný význam textu:  " Niektorí používajú znaky, verše a rôzne iné hádanky či obrazné vyjadrenia. "  " V mnohých knihách sa dá nájsť nekonečné množstvo údajov a vied zamlžených tak nejasným jazykom, že im žiadny človek neporozumie bez učiteľa. "  " Do tretice niektorí skrývajú svoje tajomstvá štýlom písania; menovite používajú len spoluhlásky, takže ich nikto neprečíta, pokiaľ nepozná význam slov: takto sa bežne postupovalo medzi Židmi, Chaldejcami, Sýrčanmi, Arabmi a veru i medzi Grékmi - preto u nich nájdeme mnoho tajomstiev, ale obzvlášť to platí pre Židov "   " Za štvrté sa dá zamaskovať zmysel primiešaním rôznych druhov písma. Ta...

Dá sa pochybovať o tom, že by ľudská vynaliezavosť dokázala zostaviť takú hádanku, ktorú by správne použitá ľudská vynaliezavosť nedokázala vylúštiť. Takto sebavedome sa vyslovil Edgar Allan Poe (*1809 - +1849), americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista vo svojej najznámejšej poviedke Zlatý skarabeus (angl.  Gold bug ), ktorá je všeobecne považovaná za majstrovskú ukážku literárneho spracovania kryptoanalýzy jednoduchej substitučnej šifry. Poe pracoval ako redaktor rubriky v časopise Alexander's Weekly Messenger. Táto poviedka spolu s jeho schopnosťou odhaliť, že vtedajšia verejnosť nemala v značnej miere povedomie o metódach lúštenia jednoduchej zámeny ho tak preslávila, že mu začali chodiť šifrované listy nadšencov, ktorí chceli vyskúšať majstrovu schopnosť lúštiť "neznáme" šifry.

Barón Pavel Ľvovič Šiling , nem. Paul L. Schilling von Canstatt (ďalej len Pavel) Rytier a štátny radca (* 1786 Revel, + 1837 Sankt Petersburg) Pavel sa narodil v mesiaci apríl roku 1786 ako syn vtedajšieho ruského poručíka (neskôr plukovníka) Ludwiga Schillinga von Canstatt v Reveli. Jeho otec zomrel v r.1797, keď mal Pavel len 11 rokov. Jeho matka sa o niekoľko rokov znovu vydala za istého Nemca, ktorý ako diplomat pracoval taktiež v cárskych službách: Baróna von Bühler. Pavol vstúpil do regimentu jeho otca, keď mu bolo iba 9 a na jeho 16. narodeniny sa už dostal do ruského generálneho štábu v hodnosti podporučíka. Každý, kto mal možnosť sa s ním stretnúť, obdivoval jeho mimoriadnu pamäť. Naučiť sa z pamäti citovať aj rozsiahlejšie texty bolo preňho otázkou iba niekoľkých hodín. Bez toho, aby mal pred sebou šachovnicu, dokázal hrať šach simultánne s tromi osobami. Rovnako tak ovládal mnoho "bežných" jazykov ako je nemecký, ruský, francúzsky, talianský, anglický, gréc...

Kódové knihy sa získavali nielen za pomoci zamestnancov ambasády, ale tiež v mestách ako je Brusel alebo Paríž, kde sa dobre známe osoby priamo podieľali na otvorenom obchodovaní so zahraničnými kódovými knihami v rámci pevných cien. V oboch mestách bola úplne rovnaká situácia. Kódové knihy, o ktoré sme mali menší záujem, t.j. grécke, bulharské a španielske a dali sa zaobstarať naozaj ľahko, stáli od 1500 až 2000 rubľov. Také kódové knihy ako povedzme nemeckého, japonského alebo amerického ministerstva zahraničia stáli niekoľko desiatok tisíc rubľov. Ceny pre zvyšné krajiny sa pohybovali od 5000 do 15000. V rámci takéhoto obchodovania s kódovými knihami bolo možné objednať si takú alebo onakú novú kódovú knihu a tieto objednávky boli vybavené skutočne vo veľmi krátkom čase. S. Majskij , pseudonym V.I. Krivoša (1865-1942), Čierny kabinet - spomienky bývalého cárskeho cenzora , Byloe (Minulosť), Paríž: Júl 1918, s.191-192,

Je to Caliostro, alebo niečo približne také. Je úradníkom nášho ministerstva zahraničných vecí a hovorí, že vie po čínsky, čo je nanajvýš jednoduché, lebo nikto mu to nemôže vyvrátiť... Hrá šachy, dve partie odrazu a vôbec sa nedíva na šachovnicu... Pre ministerstvo zostavil takú abecedu, teda takzvanú šifru, že dokonca ani rakúska, taká prefíkaná tajná kancelária ho neprečíta ani o polstoročie! Okrem toho vymyslel spôsob, ako na akúkoľvek vzdialenosť vykresať pomocou elektriny iskru na odpálenie mín. Po šieste - čo je nanajvýš málo známe, lebo nik nie je doma prorokom, barón Šiling vynašiel nový spôsob telegrafu... Zdá sa to málo dôležité, ale postupom času a po zdokonalení nahradí naše terajšie telegrafy, ktoré za hmlistého počasia, alebo keď telegrafistov premôže spánok, čo býva rovnako často ako hmly, onemejú. Citát z knihy  Vladimíra Karceva, Príhody veľkých rovníc , Bratislava: Obzor, 1986, s.189-190 popisujúci nadšenie priateľa baróna Pavla Ľvoviča Šilinga (nem. Paul L. Sch...

Som doslova ohromený, keď sledujem našich vedcov a univerzitných profesorov vyučovať také šifrové systémy a odporúčať ich pre vojenské použitie, pre ktoré by aj ten najneskúsenejší kryptoanalytik istotne dokázal nájsť kľúč za menej než hodinu.  Môžeme len ťažko vysvetliť takúto až prehnanú dôveru v určité šifry ak iste len výnimočne ako nedbanlivosť do ktorej mali upadnúť kryptografické štúdie po zrušení čiernych kabinetov a z toho plynie aj nižšia úroveň bezpečnosti poštových komunikácií; podobne je možné uveriť, že prehnané tvrdenia istých autorov, spolu s nie menšou absenciou akejkoľvek serióznej práce o umení lúštenia tajného písma veľkou mierou prispeli k rozšíreniu mnohých úplne nesprávnych myšlienok o hodnote našich kryptografických systémov. Jean Guillaume Auguste Victor François Hubert Kerckhoffs (1835-1903), La Cryptographie militaire , 1883