katkryptolog

V niektorých mladších rukopisoch knihy „Liber Pontificalis“, ktorá uvádza zoznam pápežov, sa uvádza medzi pápežmi sv. Levom IV. (847-855) a Benediktom III. (855-858) pápež Ján Anglicus. Malo sa jednať o mladé nadané dievča, ktoré študovalo preoblečené za muža a dosiahlo pozoruhodné úspechy. Tento pápež – či pápežka Johana (ženský tvar od mena Ján) sedela na pápežskom stolci dva roky, sedem mesiacov a štyri dni.     Príbehy o pápežke sa v rukopisoch kníh objavujú v rôznych podobách už od 13. storočia. Pápežku nazývali aj Agnesou, Gilbertou, Juttou, alebo ju nenazývali nijakým menom. Tiež obdobie,   v ktorom mala žiť, je rozdielne: 9., 10., či 11. storočie.     Prvá zmienka o pápežke sa objavuje medzi rokmi 1240 a 1250 vo „Všeobecnej kronike mesta   Metz“, pripisovanej dominikánovi Jánovi z Mailly. Podľa tejto kroniky sa talentovaná žena,  preoblečená za muža, prepracovala v kúrii na miesto notára,...

„Napríklad už 6.7. 1933 prehlásil Adolf Hitler (Michalka, s.82): „Čo sa týka konfesií, tej alebo onej? To je všetko na jedno kopyto. To nemá žiadnu budúcnosť. Fašizmus sa môže trebárs zmieriť s cirkvou. Aj ja tak urobím. Prečo nie? To mi nezabráni vyhubiť od základov, so všetkými koreňmi a vláknami, kresťanstvo v Nemecku... Prestaňte už so špekuláciami. Či Nový alebo Starý zákon, alebo len Ježišove slová, jako to chce Stewart Chamberlain: Všetko je len ten istý, rovnaký humbuk, židovský podvod...Môžeme byť buď Nemcami alebo kresťanmi. Oboje nie je možné...Čo bude, pýtame sa? Musíme len zabrániť, aby cirkvi robili niečo iného, ako to, čo robia teraz. T. j. postupne strácať stále viac vplyvu. Vari si len nemyslíte, že sa masy zase pokresťančia? Sprostosť. Nikdy viac. Tam už nik nepríde. Ale môžeme tomu samozrejme aj napomôcť. Farárikovia nech si len kopú svoje hroby. Kvôli nám zradia aj svojho milého Pána Boha, zrieknu sa svojho haraburdia, tj. postavenia a príjmov. Miesto svojho tera...

„5. Za pontifikátu Alexandra III. prišlo aj k ťažkej zrážke s Anglickom a s jeho systémom prísneho podriadenia Cirkvi štátnemu a národnému životu. Kráľ Henrich II. d'Anjou (1154-1198), násilný a autoritatívny, sa snažil čo najviac ohraničiť v prospech kráľovskej moci silu a privilégiá (najmä privilégium fori) kléru vo svojej krajine. Vedel to urobiť takým spôsob, že „antické zvyklosti“ - aby si získal náklonnosť Cirkvi k anglickej korune – pochádzajúce z nariadení Viliama Dobyvateľa (1078), boli znovu potvrdené cirkevnými a svetskými magnátmi na sneme v Clarendone roku 1164 a boli uzákonené v 16 článkoch. V nich sa nielen preberali nariadenia o voľbe biskupov, ale vo veľkej miere sa klérus pozbavoval právnickej slobody, zrušili sa jeho práva odvolať sa do Ríma, cesty prelátov do cudziny boli podriadené kráľovskému súhlasu, okliešťovala sa sloboda Cirkvi prostredníctvom cenzúry. Arcibiskup z Canterbury a prímas Anglicka Tomáš Becket (1162-1170); predtým bol kráľovským kancelárom ...

" Jediná nástraha, pred ktorou Cirkev môže a má mať strach, je hriech svojich členov. " Pápež Benedikt XVI., príhovor , Španielské námestie, 8.10.2011

Jednou z dôležitých technických poznámok je aj to, všimnúť si rozdiel medzi strojom na lúštenie resp. kryptoanalýzu a dekódovanie . (...) 'pianola' -tj. samohracie piano resp. bol na dekódovanie správ, keď boli šifra a kód už známe, použitý diernoštítkový stroj. Lúštiaci resp. kryptoanalytický stroj pomáhal pri procese vypracovania resp. rekonštrukcie - "rozbitia" - samotného kódu. Stroje Bomba a Colossus z II. svetovej vojny boli kryptoanalytické stroje. K tomu, aby sa ukázalo, že kryptoanalytický stroj bol v skutočnosti poprvýkrát použitý počas I. svetovej vojny, v zachovaných dokumentoch zo [zachycovacej a kryptoanalytickej služby Britského Impéria známej pod označením] "Room 40" (Izby č. 40 O.B.) uložených v britských National Archives (Národných archívoch) bolo doteraz odhalených len málo vodítok. Podľa jedného dokumentu, ktorý sa týka histórie politicko-diplomatickej sekcie Room 40, "Až do mája 1916 sa nezistilo, že táto forma [t.j. klobúkového...

" V socialistickej minulosti bola subjektivita podozrivá, hľadali sme objektívnu skutočnosť a objektívne poznanie. Hovoriť o ľudskej existencii a jej zmysle bolo neprípustné. Rovnako to však bolo aj v kresťanstve. V popredí stál poriadok stvorenia a Božie zákony. V morálke platila predovšetkým poslušnosť a podriadenosť. Subjektivita, svedomie, sloboda boli podozrivé. Hoci už v 12. storočí povedal pápež Innocent III.: 'Všetko, čo sa stane nie z presvedčenia, je hriech. A čo sa stane proti svedomiu, buduje peklo. Neslobodno poslúchať sudcu proti Bohu, lež treba sa radšej dať exkomunikovať.' Napriek tomu sa o svedomí v kresťanstve začalo vážne hovoriť až v novoveku. Kardinál Newman povedal, že keby mal pri nejakej slávnostnej príležitosti predniesť prípitok na náboženstvo, musel by ho samozrejme predniesť na pápeža, ale najprv by ho predniesol na svedomie. Vo filozofii predstavuje práve Kant zrod takejto subjektivity a vôbec antropologický obrat. Človek sa už nerozumie ako ...

P áč i sa v á m tvorba Dostojevsk é ho? Ako sa staviate  k najzn á mej š ej str á nke jeho tvorby — Legende o Vel'kom  Inkviz í torovi z rom á nu Bratia Karamazovci, kde sa Vel'k ý   Inkviz í tor obracia ku Kristovi, ktor ý pri š iel na zem, s ot á zkou: ,,Na č o si k n á m pri š iel?" Tvorba Dostojevsk é ho sa mi p áč i a p áč i sa mi vel'mi. Poklad á m ho za najv äčš ieho spisovatel'a. Mohol sa n í m sta ť len ako Rus a kres ť an. Pozn á m pravda ž e aj jeho Legendu o Veľkom Inkviz í torovi. Čí tal som o nej aj viacer é anal ý zy. Dostojevskij vedel istotne nie č o o inkviz í cii. Vedel  o tvrdosti, ktor á sa v nej na rozli č n ý ch miestach a v roz li č nom č ase prejavovala. O inkviz í cii sa p í salo mnoho  a d á vno. P í sali o nej osvieteneck í mu ž i 18. storo č ia, č asto  bez ve ľ k ý ch š krup úľ , č o do pravdiv ý ch ú dajov. Vystupo vali toti ž otvorene nepriatel'sky vo č i Cirkvi a zbrane proti  nej nekontrolovali pod dro...