List do redakcie Historickej revue

Vážená redakcia,

píšem Vám z toho dôvodu, aby som reagoval na článok s názvom "Tajné služby a 2. svetová vojna", uverejnený vo Vašom časopise Historická revue, č.7-8, 2004, s.36-39 (autorka: Emília Uhláriková). Ja ako amatér, zaujímajúci sa o historické udalosti spojené s mojím profesionálnym záujmom a zároveň aj záľubou - kryptológiou, som sa po zhliadnutí názvu a obrázkov (šifrovacieho stroja ENIGMA) veľmi potešil. Len zriedkavo sa vidí v našich historických periodikách článok takéhoto žánru. I keď v súčasnosti je už táto problematika celkom dobre známa (viď aj článok v HR č.10/2003, s názvom "Špión, ktorý videl Hitlerovi do kariet") a venuje sa jej pozornosť aj v médiách, je stále badať niečo nové.

Možno to ani Vaši čiatelia nevedia, ale autorom druhého spomenutého článku je československý vojenský kryptoanalytik Mgr. pplk.v.v. Jiří Janeček, ktorý bol jedným z našich (českých aj slovenských) najlepších odborníkov na tomto poli. Uvítal by som viac podobných článkov od tohoto renomovaného autora. Ak by sa však tento malý sen nedal uskutočniť, rovnako by som rád ponúkol aj svoje služby. I keď sa kryptológiou zaoberám "len" od roku 1983, bol by som naozaj potešený, ak by ste moju ponuku akceptovali.

Na tomto mieste sa však vrátim k pripomienkam k článku. Jeho hlavnym problémom je neujasnená odborná terminológia. Kódovanie sa v ňom ľubovoľne zamieňa za šifrovanie, pričom sa neodlišuje ich presný význam. Kódovanie je vlastne transformácia, ktorá priraďuje prvok zdrojovej abecedy (napr. medzinárodnej, A-Z) prvok z cieľovej abecedy, pričom táto nie je predmetom utajenia (je verejne známa). Ako príklad môže slúžiť kódy používané v počítačovej technológii napr. ASCII, LATIN-2, Unicode alebo v telegrafii tzv. Morseov kód. Naproti tomu šifrovanie je tiež transformácia, priraďujúca prvok zdrojovej abecedy prvku cieľovej abecedy, avšak táto cieľová abeceda je predmetom utajenia. Príkladom sú napr. monoalfabetická substitúcia, polyalfabetická substitúcia (Vigenére) a pod. Takže aj kód (ako napr. v článku spomínaný JN-25) môže byť v určitom špecifickom prípade zahrnutý do kategórie šifier. Je to vtedy, ak jeho kódové výrazy sú uvedené v tzv. kódovej knihe, ktorá sa utajuje. Naviac takýto kód býva aj posilnený metódou superzašifrovania alebo prešifrovania.

Čo sa týka terminológie používanej v spojitosti s vysvetlením princípu fungovania Enigmy, nebudem sa k nej hlbšie vracať, spomeniem len námatkou prepojovacia doska, nem.Stecker, angl. Plugboard, rotor=nem. Walze, angl. wheel apod. Ale pre ďalšie podrobnosti odkazujem na literatúru uvedenú nižšie.

Ďalej len v odrážkach reagujem na konkrétne veci v uvedené článku.

Píše sa v ňom, že

- názov Enigma sa používa ako označenie,  citujem "kódovacieho a dešifrovacieho kufríkového elektromechanického stroja. Ale používa sa neprimerane zovšeobecňujúco." Toto vysvetlenie je však hrubé zavádzanie a omyl. Enigma bolo označenie pre šifrovací kufríkový elektromechanický stroj, používaný Nemeckými ozbrojenými silami (Wehrmacht), vojnovým námorníctvom (Kriegsmarine), vzdušnými silami (Luftwaffe), tajnými a bezpečnostnými službami (SD, Abwehr a pod.) ale aj Ríšskou železnicou, poštou (Reich Post). Avšak každá táto organizácia a zložka nacistického Nemecka používala inú(!) verziu. Z vyššie uvedenej citácie, ale aj ďalšieho odstavca vyplýva, že Enigma nebolo len označenie šifrovacieho stroja ale aj repliky tohto stroja, presnejšie povedané sústavy vzájomného zapojenia mnohých takýchto strojov, používaného na dešifráciu (neautorizované, bez znalosti jednotlivých nastavení, denných kľúčov, kľúča správy a i.). Avšak Nemci nemuseli zostrojovať žiadny takýto stroj, aby boli schopní lúštiť šifrovanú komunikáciu protivníka! A to preto, že vlastne poznali takmer(!) všetky vstupné parametre vstupujúce do procesu šifrovania. Ostatné si mohli ľahko zistiť matematicko-štatistickými metódami aplikovanými na zachytené správy Enigmy. Takže: Enigma = Bomba (La Bombe, The Bomb) . Táto rovnosť však z exaktného odborného pohľadu neplatí. To isté platí aj o Japoncoch a ich šifrovacom stroji Type 97 (PURPLE) a americkom dešifrovacom stroji s krycím názvom MAGIC. Jednoducho, autorka tu odvážne  a podľa môjho názoru neuvážene "žongluje" s odbornými termínmi - šifrovanie, dešifrovanie a neautorizované dešifrovanie (lúštenie-kryptoanalýza), čo potom v konečnom dôsledku pôsobí mätúco a nekorektne.

- vynálezca A. Scherbius predal Enigmu v r. 1929 aj Poliakom. Avšak nie je z uvedeného zrejmé, o akú verziu išlo. Tak sa autorka podujala veľmi čudným a pokútnym spôsobom vyvracať verziu francúzskeho kapitána (neskôr generála) Gustava Bertranda, ako ju prezentoval v knihe [1]. Hneď v úvode skomolí meno agenta s krycím menom Asche (namiesto Thilo píše Till). Avšak túto verziu potvrdili nepriamo aj Poliaci (Marian Rejewski v článku [10], poľský historik Wladyslav Kozaczuk v knihe [8]), Francúzi (okrem už spomínaného Bertranda je tu svedectvo Gilberta Blocha, a jeho série článkov [2,3,4], uverejnených v časopise Cryptologia). A nakoniec aj Briti a Američania túto verziu potvrdili v mnohých knihách, za všetky spomeniem zdroj [7]. Upodozrievať preto všetkých týchto priamych alebo nepriamych svedkov z vymýšľania je nehistorické a nesvedčí to príliš o autorkiných odborných kvalitách.

- varšavská dešifrovacia škola mala označenie VS4. Správne však má byť BS4, z poľského názvu pre Buiro Szyfrow 4. Šéfom tohto malého oddelenia pre lúštenie kódov a šifier bol kapitán (neskôr major) Maksymilian Ciezki.

Pod ním pracovali traja poľskí matematici Marian Rejewski, Jerzy Rozycki a Henryk Zygalski.

- sovietsky špión Kim Philby bol počas vojny šéfom MI5. Toto však nie je pravda, pretože on bol v tom čase (pozn. v r. 1941) šéfom V. sekcie (kontrarozviedka) vojenskej spravodajskej služby MI6 (Military Intelligence 6, iný názov SIS - Secret Intelligence Service, britská vojenská rozviedka). V skutočnosti však aj v MI5 pracoval agent - bol to Anthony Blunt. A v inkriminovanej dobe (okolo roku 1942) pracoval v Bletchley Parku aj ďalší z členov tejto tzv. Skvelej Päťky, bol to až na začiatku 90-tych rokov identifikovaný agent John Cairncross. Vie sa o ňom, že poskytoval Rusom cenné spravodajské informácie, ktoré im veľmi pomohli pri uspešnej tankovej bitke u Kurska.

- Rovnako je chybou, že v rámci MI5 zriadili Station X. No nebola to MI5, ale MI6. V skutočnosti Station X bolo len krycím názvom pre GCCS (Government Code and Cypher School, Vládnu školu pre kódovanie a šifrovanie), ktorá sa vyvinula z povestnej organizácie O.B.40 alebo Room No.40, pôsobiacej najmä počas I. svetovej vojny. Táto škola mala svoje sídlo (pozn. ako autorka správne píše) v Bletchley Parku, v známom viktoriánskom sídle 80 km severozápadne od Londýna. Názov Ultra vymyslel Winston Churchill pre systém, ktorý neposkytoval iba rozlúštené správy pochádzajúce z Enigmy, ale aj z japonských a talianských kódovaných a šifrovaných komunikácií.

- na rozlúštení Enigmy sa podieľal akýsi "kľúčový analytik Alan Tahlent". V skutočnosti sa nevolal Tahlent, ale Alan Mathison Turing, najznámejší matematik predvojnovej a povojnovej éry.  Talent však rozhodne mal. A ešte aký! Avšak, to že bol spojený s Enigmou neznamená, že všetky jeho úspechy a úspechy jeho kolegov musíme pripisovať len tejto udalosti. Autorka tvrdí, že už v roku 1936 navrhol prvý elektrónkový počítač. To však nie je pravda. Článok "On computable numbers, ..." z roku 1937 pojednával o abstraktnom matematickom "stroji", ktorý by pracoval nad nejakou množinou symbolov a mal by nekonečnú pamäťovú časť vo forme nekonečnej pásky. Na tento stroj sa dajú previesť všetky „rozumné“ matematické úlohy. Colossus, zostrojený v r. 1943 anglickým inžinierom Maxom Newmanom, bol však určený na dešifráciu správ posielaných šifrovacím ďalekopisom s názvom Geheimschreiber (Siemens&Halske SZ40). Skutočné dešifrovacie stroje určené pre Enigmu sa nazývali Victory, po zmene nastavení a pridaní dodatočných rotorov Agnus Dei (AGNES) a v USA im hovorili MADAM X.

- ozn. japonského šifrovacieho stroja ako 97 je nesprávne. Správne má byť Shi-ki O-bun-in-ji-ki 97, čo v preklade znamená Abecedný písací stroj 97 alebo skrátene TYPE 97 (Písací stroj 97). Pričom číslica neznamená počet písmen a slabík na klávesnici, ale druhé dvojčíslie roku 2597 podľa japonského kalendára (t.j. podľa gregoriánskeho kalendára rok 1937). Američania tento stroj nazvali Purpurový kód, alebo skrátene Purpur. Tento systém používalo najmä japonské Ministerstvo zahraničia pri komunikácii s veľvyslanectvami v cudzine. Hlavným terčom sa stali správy japonského veľvyslanca baróna Ošimu vo Washingtone.  Replika tohto stroja, zostrojená tímom amerických armádnych kryptológov zo SIS (Signal Intelligence Service-Spojovacej spravodajskej služby) na čele so slávnym Williamom F. Friedmanom bola pokrstená názvom MAGIC. Prvý úspešný prielom v dešifrovaní Purpuru dosiahli v auguste 1940(!).  Japonci však používali aj kópiu nemeckej Enigmy. Tomuto stroju dali Američania názov ORANGE.

- taktiež autorka tvrdí, že tento japonský šifrovací stroj (PURPLE) bol totožný s kódom JN25. V skutočnosti však tieto systémy z kryptografického hľadiska nemajú nič spoločné. "Purpurový kód" bola strojová šifra, ktorej princíp vychádzal z nemeckej ENIGMY, avšak zostavený bol z telefónnych súčiastok, zatiaľ čo JN25 (Japanese Navy 25th, číslovka znamená, koľký kód v poradí sa už Američania Japoncom pokúšali rozlúštiť) bol ručný šifrovací systém, založený na kódových knihách a tabuľkách náhodných čísel. Major John Mitchell mal podľa tvrdenia autorky veliť 16 lietadlám, v skutočnosti ich bolo 18 (podľa [5,6]). Takže z tohto mylného predpokladu v článku odvodené ďalšie závery napr. o existencii dešifrovacieho stroja MAGIC pred rokom 1942 ako o fabulácii a politickej bájke, alebo o víťazstve pri Midway a zostrelení admirála Jamamota vďaka rozlúšteniu Purpurového kódu sa vo svetle faktov uvedených vyššie dajú považovať za vyvrátené.

Ďalej HYPO bolo označenie pre "US Navy communications intercept and radio direction finding station in Hawaii" (podľa [6]), teda stanica zameriavajúca nepriateľské rádiové vysielače a zachytávajúca ich šifrované a kódované správy. Bola to teda  stanica podobná  sieti  SIGINT staníc "Y" používaných britskými spravodajskými službami. Školou  zastrešujúcou amerických námorných kryptológov bola organizácia, ktorá niesla označenie OP-20-G, OP ako Office of the Chief of Naval Operations (slov. Úrad veliteľa námorných operácií), 20 ako Office of Naval Communications (slov. Úrad pre námorné komunikácie) a G ako ozn. pre Communication Security Section (slov. Sekcia zodpovedná za bezpečnosť komunikácií), a ktorá mala na starosti lúštenie šifier a kódov.

Záverom však hodnotím tento článok, aj napriek uvedeným nedostatkom ako jeden z kategórie priemerných a populárno-náučných, ktorý si určite nájde svojho čitateľa. Prajem Vám touto cestou veľa podobných tématicky zameraných s už menej chybami a nepresnosťami, a široko sa rozrastajúcu spokojnú čitateľskú obec.

S pozdravom, KJFRIEDO alias KLARA.

Literatúra:

[1] Gustave, Bertrand, Enigma:ou, la plus grande 'enigme de la guerre 1939-1945. Paris, Plon, 1973

[2] Gilbert Bloch, Enigma Before ULTRA Polish Work and the French Contribution, In Cryptologia, Volume 12, Issue 3 July 1988, pages 178 - 184, 

[3] Gilbert Bloch, Enigma Before ULTRA The Polish Success And Check (1933-1939), In Cryptologia, Volume 12, Issue 3 July 1988, pages 178 - 184,

[4] Gilbert Bloch, Enigma Avant ULTRA (Enigma Before ULTRA), In Cryptologia, Volume 12, Issue 3 July 1988, pages 178 - 184,

[4.1] Bloch, Gilbert. Enigma Avant Ultra (1930-1940). Paris: Gilbert Bloch, 1988, 131 pp.

[5] V. P. Borovička, Prísne tajné šifry, Obzor, Bratislava, 1982, (česky: Přísně tajné šifry, Naše vojsko, Praha, 1982)

[5.1] R.W. Clark, Muž, který odhalil Purpur, Praha, Naše vojsko, 1983

[5.2] V.Klíma: Utajené komunikace - 6.díl (Vynálezy šifrovacích strojů a druhá světová válka) : Diskové stroje, Chip, říjen 1994, str. 216 - 221.

[5.3] Simon Singh, Kniha kódů a šifer, Dokořán, Argo: Aliter, Praha, 2003

[5.4] J.Tůma, Úvod do klasických a moderních metod šifrování ALG082, Kap. 6, Enigma, 09.12.10

[6] Ondřej Bitto, Utajená komunikace II, In SWN, č. 1, Roč. 2004, str. 76-77

[6.1] Greg Goebel, US Codebreakers In World War II, THE JAPANESE JN-25 CODE, CRACKING JN-25, 09.12.10,

[7] Kahn, David, Seizing The Enigma: The Race to Break the German U-Boat Codes 1939-1943 , Houghton Mifflin, New York, 1991.

[8] Vladyslav Kozaczuk, Enigma: How the German Machine Cipher Was Broken, and How It Was Read By the Allies in World War Two, University Publications of America, 1984, Arms and Armour  Press, London, 1984

[9] Lech Maziakowski, The German Enigma Cipher Machine - History of Solving, 09.12.10

[10] Marian Rejewski, An Application of the Theory of Permutations in Breaking The Enigma Cipher, Appicationes Mathematicae. 16, No. 4, Warsaw 1980. Received on 13.5.1977, 09.12.10

[11] Tony Sale, The Enigma cipher machine, 09.12.10


Tento list bol odoslaný dňa 14.10.2004


EDIT 16.2.2011: Autorka uverejnila "opravený" článok dňa 25.3.2010 na svojom blogu pod názvom Enigma – šifrovací stroj &  tajné služby  v  2. svetovej vojne.