Český marxistický historik a špecialista na problematiku čarodejníctva, napísal dve monografie a niekoľko štúdií spracovávajúcich perzekúciu čarodejníctva v Habsburgskej strednej Európe (Čechy, Morava a Sliezsko) a Francúzsko. Šindelář svoj výskum taktiež rozšíril na štyri odlišné oblasti: české robotnícke hnutia v období rokov 1860 až 1930, emigráciu z českých krajín prebiehajúcu v 19. a na začiatku 20. storočia, politickú históriu ranomodernej západnej Európy a slobodomurárstvo 18. storočia.
Narodený v Bosne, navštevoval Brnenskú univerzitu pred a po II. svetovej vojne, kde študoval históriu a Nemčinu a kde získal v roku 1946 svoj doktorát obhájením doktorandskej práce na téma histórie čarodejníckych procesov v českých krajinách. V Brne učil od r. 1953 až do jeho odchodu do dôchodku v r. 1990, stal sa profesorom histórie (v r. 1963) a na poste dekana filozofickej fakulty pôsobil v rokoch 1976 až 1980. Od roku 1952 až do 1986 bol šéfredaktorom vedeckého historického časopisu s názvom Časopis Matice moravské, najstaršieho a najdôležitejšieho moravského periodika. Počas svojho profesionálneho pôsobenia ako univerzitný učiteľ, Šindelář, ako dogmatický komunista, nikdy neprerušil svoje politické aktivity. Aktívne sa podieľal v politicky motivovaných čistkách po komunistickom prevrate v Československu vo februári 1948, ktorých výsledkom bol nútený odchod mnohých nekomunistických učiteľov z Brnenskej univerzity a vylúčenie stoviek študentov. Rovnakú úlohu hral počas takzvanej normalizácie, ktorá nasledovala po sovietskej invázii do Československa v r. 1968.
Ako špecialista na históriu čarodejníckych procesov sformuloval extrémne problematickú, ideologicky manipulatívnu a protizápadne orientovanú interpretáciu európskeho honu na čarodejnice (Šindelář 1980). Obhajoval tézu, že ortodoxná východná Európa (obzvlášť Rusko) celkovo nebola menej civilizovaná a menej humánna než západná Európa, pretože v ortodoxných oblastiach sa konalo počas neskoro stredovekého a ranomoderného obdobia rozsahom či intenzitou ďaleko menšie prenasledovanie čarodejníctva a ako aj z hľadiska počtu procesov ich bolo ďaleko menej. Podľa tejto jeho moralizujúcej interpretácie, ortodoxný východ vykazoval “väčšiu umiernenosť [pri perzekúcii čarodejníc] než západné kresťanstvo, ktoré dovolilo, aby sa tieto procesy stali hrozným masovým honom a krutým hororom, čim vytvorilo nezmazateľnú škvrnu na tvári západnej európskej kultúry a civilizácie. Napriek tomu, niektorí z jej obrancov sa odvažujú chvastať, že Západná kultúra a civilizácia bola v minulosti ako aj v sučasnosti ... omnoho humánnejšia ako Východná” (Šindelář 1980, 87–88). Týmto vytvoril jeden z posledných, ale simultánne aj jeden z najvýznamnejších pokusov dogmatickej marxistickej historiografie využiť (a zneužiť (!)) fenomén európskych čarodejníckych procesov ako nástroj protizápadnej a antiklerikálnej propagandy.
Táto téza následne ovplyvnila koncepciu jeho veľkej monografie o histórii honu na čarodejnice, publikovanej v počte až 95 000 kópií (Šindelář 1986). Okrem v nej obsiahnutých mnohých tendenčných protizápadných a protikatolíckych pasáží, práca úplne zanedbávala výsledky západoeurópskej a americkej „renesancie“ štúdií o čarodejníctve od r. 1970, práce vytvorenej najmä historikmi ako H. C. Erik Midelfort, William Monter a Gerhard Schormann, ktorý priniesol na svetlo prácu tzv. SS (Schutzstaffel [Ochranný oddiel]) H-Sonderkommando (špeciálna jednotka H [Hexen—čarodejnice]) v r. 1980. Pre tieto a ďalšie dôvody zostáva Šindelářova monografia, tešiaca sa síce širokému záujmu čitateľov, zároveň vedecky zastaraným pozostatkom éry Varšavského paktu.
Petr Kreuz; Preklad Vladimir Cinke
Použitá a odporúčaná literatúra:
Šindelář, Bedřich. 1946a. “Vznik, průbĕh a zánik čarodĕjnických procesů u nás: Studie k dĕjinám jednoho bludu.” PhD diss., Masaryk University, Brno.
———. 1946b. “Příspĕvek k dĕjinám slezských procesů s čarodĕjnicemi se zvláštním zřetelem k procesům frývaldovským v letech 1651–1684.”Slezský sborník 44: 65–80.
———. 1975. “‘Hon na čarodĕjnice’ v západní historiografii po druhé svĕtové válce.” Sborník prací filozofické fakulty brnĕnské univerzity 20: 168–187.
———. 1976. “K třídnímu pozadí severomoravských a slezských, honů na čarodĕjnice po třicetileté válce.” Časopis Matice moravské 95: 265–283.
———. 1976–1977. “‘Hon na čarodĕjnice’ ve francouzských ženských klášterech prvé poloviny 17. století.” Sborník prací filozofické fakulty brnĕnské univerzity 23–24: 81–111.
———. 1980. “Západ a Východ ve vztahu k masovému ‘honu na čarodĕjnice’ v Evropĕ.” Sborník prací filozofické fakulty brnĕnské univerzity 27: 77–88.
———. 1986. Hon na čarodĕjnice: Západní a střední Evropa v 16.–17. století. Prague: Svoboda.
Slawkenbergius [Jan P. Kučera]. 1987. “Čarodĕjnické procesy: Středovĕk nebo novovĕk? Střední Evropa/Samizdat/ (Central Europe/Samizdat/) 7: 101–114.
Vykoupil, Libor. 1987. “Profesor Bedřich Šindelář sedmdesátiletý.” Časopis Matice moravské 106: 168–170.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára